Najvyšší súd  

7 Co 2/2014

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka   č. 10, proti povinnému A.. Z., bytom P., o vymoženie 99,58 Eur, o odvolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. februára 2014, sp. zn. E 7140447506, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 11. februára 2014,   sp. zn. E 7140447506 nariadil na uspokojenie prednostnej pohľadávky oprávneného   v sume 99,58 Eur výkon rozhodnutia zrážkami uvedenej sumy zo mzdy, u jeho platiteľa mzdy: Sociálna poisťovňa - ústredie, 29. augusta 8, Bratislava (ďalej len „platiteľ mzdy povinného“). Súd zároveň uložil platiteľovi mzdy povinného, aby po doručení tohto uznesenia vykonal zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému a aby až po doručení upovedomenia o právoplatnosti tohto uznesenia zrazenú sumu poukázal na číslo účtu: S., BIC/SWIFT: S., Š., VS: X. (titulom uznesenia Okresného súdu Prešov z 15. februára 2007, č. k. 26 Er 2636/2006-124).

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal povinný odvolanie. Namietal,   že vo veci pred napadnutým rozhodnutím vo veci rozhodovala súdna tajomníčka, voči ktorému rozhodnutiu podal odvolanie dňa 31. januára 2014. Tým, že sudca rozhodol uznesením dňa 11.2.2014 hrubo porušil jeho práva na poskytnutie mu riadneho 15 dňového času na odvolanie a preto je uznesenie neplatné. Ďalej poukázal na to, že súd vyvoláva právny chaos, lebo nariadil výkon rozhodnutia v rozpore so zákonom, právo je premlčané a právne neexistujúce. Odvolanie podáva aj napriek tomu, že odvolanie nie je prípustné. Zároveň požiadal predsedu Krajského súdu o zastavenie konania v uvedenej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd alebo odvolací“)   ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie povinného treba odmietnuť.

Odvolací súd vzal na zreteľ, že v preskúmavanej veci je predmetom konania vymáhanie súdnej pohľadávky z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 65/2001“), pričom Krajsky sud v Bratislave, Justičná pokladnica bol súdom prvého stupňa vecne a miestne príslušným na konanie v danej veci (§ 7 ods. 1, zákona   č. 65/2001 Z. z.). Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 O.s.p v zmysle ktorého odvolanie nie je prípustné (okrem iného) proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona, odkazuje na § 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z. z. Odvolanie proti napadnutému uzneseniu krajského súdu (§ 7 ods. 2 zákona č. 65/2001 Z. z.) prípustné nie   je. V danej veci však rozhodoval vyšší súdny úradník. V zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.   Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa   (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V danej veci na základe odvolania povinného voči uzneseniu (ktoré rozhodoval súdny tajomník) rozhodoval sudca.

Podľa § 201 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým procesným úkonom účastník môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa. Súdom prvého stupňa podľa platného právneho stavu môže byť okresný súd a krajský súd, ak je vecne príslušný na konanie v prvom stupni. Keďže z odvolaním povinným napadnutého uznesenia vyplýva, že vo veci rozhodol krajský súd, bolo potrebné pre ďalší postup vo veci zodpovedať otázku, či v danom prípade rozhodol súd prvého stupňa rozhodnutím ktoré môže účastník napadnúť odvolaním. Okrem taxatívne vymenovaných vecí v § 9 ods. 2 O.s.p,, rozhoduje krajský súd ako súd prvého stupňa   aj vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, o ktorý prípad ide aj v konaní o danej veci.   V preskúmavanej veci je predmetom konania vymáhanie trov konania štátu, ktoré sú v zmysle § 2 písm. a/ zákona číslo 65/2001 Z. z. súdnou pohľadávkou z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť trovy konania štátu (okrem iných prípadov). V ustanovení § 7 ods. 1 citovaný zákon určuje vecne a miestne príslušným súdom pre správu a vymáhanie súdnych pohľadávok justičnú pokladnicu, ktorá má postavenie výkonného orgánu Krajského súdu v Bratislave na vymáhanie súdnych pohľadávok   s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky (§ 4 ods. 3), ktorej funkciu vykonáva krajský súd (§ 4 ods. 1). Z uvedeného vyplýva, že krajský súd je súdom prvého stupňa vecne a miestne príslušným na konanie v danej veci vymáhania súdnej pohľadávky.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona [zákon číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch   a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)], ak tento osobitný zákon neustanovuje inak,   a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona   (§ 2 písm. a/ zákona číslo 65/2001 Z. z.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. je jednou z výnimiek zo zásady prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa upravujúce jeden z prípadov, v ktorých nie je odvolanie prípustné proti uzneseniam vydaným v konaniach podľa dvoch osobitných zákonov. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov,   v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Odvolanie nie je prípustné podľa citovaného ustanovenia aj proti uzneseniam vydaným v konaniach o vymáhaní justičných pohľadávok podľa § 2 zákona č. 65/2001 Z. z.

Z uvedeného možno dospieť k záveru, že povinný napadol odvolaním uznesenie súdu prvého stupňa, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Vzhľadom k tejto skutočnosti odvolací súd potom neskúmal ani včasnosť podania tohto opravného prostriedku.

Podľa § 218 ods. ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nieje odvolanie prípustné.

Najvyšší súd odmietol odvolanie povinného proti uzneseniu krajského súdu ako súdu prvého stupňa, pretože proti uzneseniu o vymáhaní súdnych pohľadávok zákon odvolanie nepripúšťa.

Povinnému vznikla voči oprávnenému, ktorý bol v odvolacom konaní procesné úspešný, povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania; oprávnený náhradu trov neuplatnil, trovy tohto konania mu ani nevznikli, preto mu odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 10, s. p., § 142 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. novembra 2014  

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová