7Co/1/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky S. bytom N., proti odporcovi Z. bytom N., o zaplatenie 1 100,- eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 16 C 39/2012, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. októbra 2013, sp. zn. 6 Co 255/2012, takto

rozhodol:

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 10. júla 2012, č. k. 16 C 39/2012-85 zamietol žalobu navrhovateľky, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej 1 100,- eur a príslušenstva. Zaviazal navrhovateľku zaplatiť trovy konania vo výške 467,40 eur. Ďalším výrokom rozhodol, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 15. októbra 2013, sp. zn. 6 Co 255/2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, okrem výroku, ktorým si súd prvého stupňa vymienil rozhodnúť o trovách štátu samostatným uznesením. Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 69,04 eur, ktoré jej uložil zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Ivanovi Hricovi, advokátovi do 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v časti rozhodnutia o trovách odvolacieho konania podala navrhovateľka odvolanie z 25. novembra 2013, ktoré podala na prepravu na poštu 27. novembra 2013 a žiadala o nepriznanie práva trov konania odporcu a trov odvolacieho konania, prípadne tieto trovy znížiť alebo spravodlivo rozdeliť medzi účastníkov konania. Zároveň žiadala oba rozsudky zmeniť a opraviť. V odôvodnení uviedla, že aj napriek tomu, že proti rozsudku odvolanie nie je prípustné, vyjadruje voči rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 10. júla 2012, č. k. 16 C 39/2012 - 85 a Krajskéhosúdu v Košiciach z 15. októbra 2013, sp. zn. 6 Co 255/2012 protest. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľka v jeho dôvodoch sa podrobne zaoberá meritom veci. Okrem toho vytýka súdom, že pri trovách konania tieto nepostupovali podľa § 146 a § 147 O.s.p. ako aj § 150 O.s.p.

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo 4. decembra 2013, č. k. 16 C 39/2012-146 rozhodol o trovách štátu, ktorému nepriznal právo na náhradu trov.

Okresný súd Spišská Nová Ves ďalším uznesením zo 4. decembra 2013, č. k. 16 C 39/2012-149 vyzval navrhovateľku, aby uviedla, či podanie z 25. novembra 2013 je dovolaním, prípadne iný návrh a čo ním žiada.

Navrhovateľka 20. decembra 2013 podala ďalšie podanie, ktoré označila ako „Odvolanie žalobkyne voči uzneseniu Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi pod č. k. 16 C 39/2012-146, ktoré je zo dňa 4. decembra 2013." V podaní opäť sa zaoberá meritom veci a žiadala, aby Okresný súd v Spišskej Novej Vsi prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach zrušil svoj výrok o zaplatení trov konania odporcovi a trovy odvolacieho konania právnemu zástupcovi, alebo výnimočne tieto trovy konania poprípade znížil o ich rozsah alebo rozdelil medzi účastníkov konania a tým vydal nové rozhodnutie o trovách konania.

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 10. januára 2014, č. k. 16 C 39/2012-168 uložil navrhovateľke odstrániť vady podania z 20. decembra 2013 a to, aby uviedla čoho sa domáha a ako navrhuje v odvolacom konaní rozhodnúť.

Navrhovateľka podaním z 31. januára 201, ktoré označila ako „Doplnenie, respkt. rozšírenie odvolania žalobkyne voči uzneseniu Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi pod č. k. 16 C 39/2012-168, ktorý je zo dňa 10.1.2014." uviedla, že voči uvedenému uzneseniu podáva odvolanie v zmysle § 221 ods. 1 písm. a/ a h/ O.s.p. Obsahom podania sú opätovné tvrdenia navrhovateľky k meritu veci, že v danej veci poskytla odporcovi pôžičku, vyjadruje sa k priebehu dokazovania, k svedeckým výpovediam svedkov, ktorí vypovedali v predmetnom konaní. Na záver žiadala aby odvolací súd zmenil alebo zrušil uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie a zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť istinu v sume 1 100,- eur navrhovateľke a Z. - brata navrhovateľky aby zaviazal zaplatiť príslušenstvo 9 % ročný úrok z omeškania od 1.9.2010 z istiny 1 100,- eur až do zaplatenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal účastník konania - subjekt oprávnený podať odvolanie, predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o podanom odvolaní konať (§ 103 O.s.p.) a zistil, že tieto podmienky nie sú splnené, preto napadnuté uznesenie nemožno vecne preskúmať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vyporiadal s jednotlivými podaniami navrhovateľky, ktoré označila ako „odvolania" v každom podaní, ktorými reagovala na výzvy súdu prvého stupňa na odstránenie vád podaní. Vzhľadom na obsah jednotlivých podaní (§ 41 ods. 2 O.s.p. - každý úkon sa posudzuje podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený) konštatuje, že ide len o opakovanie, prípadne čiastočné rozšírenie dôvodov podania z 25. novembra 2013, teda nešlo o odvolania voči uzneseniam Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 4. decembra 2013, č. k. 16 C 39/2012-146 a z 10. januára 2014, č. k. 16 C 39/2012-168.

Predmetom skúmania bolo teda podanie navrhovateľky z 25. novembra 2013, ktoré označila ako „Odvolanie voči trovám konania v rozsudku a trovám odvolacieho konania právneho zástupcu žalovaného v rozsudku pod číslom sp. zn. 16 C 39/2012 a KS 6 Co 255/2012.".

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce takna strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi takéto procesné podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.

V prejednávanej veci odvolanie navrhovateľky smeruje proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Vec z 10. júla 2012, č. k. 16 C 39/2012-85, ktorým zamietol žalobu navrhovateľky, zaviazal navrhovateľku zaplatiť trovy konania vo výške 467,40 eur a ďalším výrokom rozhodol, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku a proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. októbra 2013, sp. zn. 6 Co 255/2012, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, okrem výroku, ktorým si súd prvého stupňa vymienil rozhodnúť o trovách štátu samostatným uznesením a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 69,04 eur.

Podľa § 201 (veta prvá) O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je upravená tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach len vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa, pričom tieto prípady sú zákonom taxatívne vymedzené (citovaný § 9 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves z 10. júla 2012, č. k. 16 C 39/2012-85 je rozhodnutím súdu prvého stupňa, voči ktorému rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 15. októbra 2013, sp. zn. 6 Co 255/2012. Funkčná príslušnosť na prejednanie podaného odvolania navrhovateľky preto nie je daná.

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 15. októbra 2013, sp. zn. 6 Co 255/2012, ktorým rozhodoval o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 10. júla 2012, č. k. 16 C 39/2012-85 nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 10. júla 2012, č. k. 16 C 39/2012-85 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. októbra 2013, sp. zn. 6 Co 255/2012, ktoré trpí takouto vadou, zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2O.s.p.) bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.