7CdoPr/4/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Mgr. A. E., F., E. Z. č. XXXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Simona Marcinová, s.r.o., Michalovce, Námestie slobody 13, IČO: 53102362, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Simona Marcinová, PhD., proti žalovanému Gymnázium Ľ. Štúra 26, Michalovce, IČO: 17151341, zastúpeného advokátkou Mgr. Kamilou Paľovčíkovou, Michalovce, Nám. Osloboditeľov 77, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, vedenej pôvodne na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 29Cpr/6/2021 (teraz Mestskom súde Košice pod sp. zn. K2-29Cpr/6/2021), o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 07. septembra 2023 sp. zn. 3CoPr/4/2023, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Pôvodne Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd") - teraz Mestský súd Košice rozsudkom z 08. februára 2023, č. k. 29Cpr/6/2021-227 určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danej žalobkyni žalovaným z 31. mája 2021 evidovaného pod značkou U./XXX/XXXX je neplatné a zároveň žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške. 1.1. Predmetom súdneho posudzovania boli dve obsahovo podobné výpovede dané žalobkyni žalovaným, a to výpoveď (predloženú žalobkyňou v rámci podanej žaloby) pod zn. U./XXX/XXXX z 31. mája 2021, ktorá jej bola doručená 14. júna 2021 (ďalej aj „výpoveď 1/") a výpoveď (predložená žalovaným v konaní) pod sp. zn. U./XXX/XXXX z 28. mája 2021, ktorej prevzatie mala žalobkyňa podľa tvrdenia žalovaného dňa 31. mája 2021 odmietnuť (ďalej aj „výpoveď 2/"), čo žalobkyňa odmietla s tým, že o tejto výpovedi nemá žiadnu vedomosť, nebola jej doručovaná a už vôbec neodmietla jej prevzatie (body 38 a 39 odôvodnenia prvostupňového rozsudku). 1.2. Na základe vykonaného dokazovania (body 42 až 47 odôvodnenia prvostupňového rozsudku) nemalprvostupňový súd za preukázané, že výpoveď 2/ bola žalobkyni doručená zákonným spôsobom, nebola žalobkyni doručená vôbec a preto sa žalobkyňa ani nemohla domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, keďže o nej nemala vedomosť. Vo vzťahu k výpovedi 1/ konštatoval, že žalobkyňa bola zamestnancom so zdravotným postihnutím, a teda pre platnosť jej výpovede sa v zmysle ust. § 66 ZP sa vyžadoval predchádzajúci súhlas príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Uvedeným predchádzajúcim súhlasom žalovaný ako zamestnávateľ nielenže nedisponoval, ale ani o takýto súhlas nepožiadal. Vzhľadom na absenciu predchádzajúcu súhlasu príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v danom prípade nebola splnená jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede, preto bola výpoveď zo strany žalovaného neplatná v zmysle § 66 ZP. Z uvedeného dôvodu sa súd ďalšími námietkami už nezaoberal. 1.3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni náhradu trov konania.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd"), na odvolanie žalovaného, rozsudkom zo 7. septembra 2023 sp. zn. 3CoPr/4/2023 (ďalej aj „odvolacie rozhodnutie") potvrdil prvostupňový rozsudok a zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania. 2.1. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 28. mája 2021 pod sp.zn. U./XXX/XXXX (pozn. správne XXX/XXXX) nebola žalobkyni doručená a výpoveď z 31. mája 2021 je neplatná. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukázal a v celom rozsahu sa s nimi stotožnil. 2.2. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, ale aj v konaní pred súdom prvej inštancie, že účinky doručenia výpovede u žalobkyne nastali dňom 31. mája 2021, kedy odmietla prevziať výpoveď 2/ doručovanú jej osobne odvolací súd uviedol, že pre tento prípad potom žalovaný dostatočne nevysvetlil, prečo znova doručoval žalobkyni výpoveď z tých istých dôvodov. V tomto ohľade poukázal na Čl. 2 ZP, na postavenie žalobkyne ako slabšej strany v spore a na správny názor prvostupňového súdu, že súd nemal preukázané, že výpoveď 2/ bola žalobkyni doručená zákonným spôsobom (pozn. jej odmietnutím). 2.3. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

3. Proti odvolaciemu rozhodnutiu podal dovolanie žalovaný, a to podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP. Navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého odvolacieho rozhodnutia (v inom konaní si žalobkyňa uplatnila náhradu mzdy, ktorej vyplatenie by malo na žalovaného devastačné účinky) a aby dovolací súd napadnuté odvolacie rozhodnutie zmenil alternatívne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po opise priebehu súdneho konania, citovania časti odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia (body 25, 26 a 29) a ustanovenia § 38 ods. 1 a 4 ZP žalovaný nesúhlasil s názorom nižších súdov, že výpoveď 2/ bola žalobkyni doručená zákonným spôsobom. Zotrval na svojom tvrdení, že žalobkyňa túto výpoveď dňa 31. mája 2021 odmietla prevziať, v dôsledku čoho uvedeným dňom nastali účinky doručenia tejto výpovede. Neplatnosť tejto výpovede však žalobkyňa neuplatnila na súde v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacoch, preto jej pracovný pomer skončil bez možnosti preskúmania platnosti tejto výpovede na súde. Poukázal na súdne rozhodnutia R 40/1969, „NS SR Cdo36/2000", „2Cdon/475/96", R 75/1997, 2Cdo/286/2018, 4Cdo/182/2022 a na viaceré rozhodnutia českého najvyššieho súdu. Ďalej uviedol, že samotná žalobkyňa pri svojom výsluchu potvrdila, že „je pravdou, že dňa 31.05.2021 sa na žiadosť riaditeľky žalovanej dostavila do riaditeľne školy, kde sa okrem riaditeľky nachádzali ešte dve osoby, a to Ing. B. X., a Mgr. A. X.. Mgr. A. X. sa žalobkyni predstavila a zároveň uviedla, že je X. žalovanej. Ďalej uviedla žalobkyni, že riaditeľka žalovanej má záujem ukončiť s ňou pracovný pomer....".

4. Žalobkyňa vo svojom stanovisku k dovolaniu žalovaného navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol a priznal jej náhradu dovolacích trov. V podstatnom uviedla, že nižšie súdy posudzovali obe výpovede samostatne, pričom v zhode s jej názorom neuznali riadne doručenie výpovede 2/. Ďalej uviedla, že na žalovaným predloženom tlačive, podpísanom dvoma svedkyňami nebolo vyznačené, či išlo o prevzatie výpovede alebo jej odmietnutie, čestné prehlásenia oboch svedkýň boli obsahovo totožné, boli pripravené vopred a nimi iba podpísané, prvostupňový súd poukázal na jej výpoveď, že o výpovedi 2/ nevedela, nebola s ňou oboznámená, že na stretnutí dňa 31. mája 2021 jej bol oboznámený (iba) úmysel skončiť s ňou pracovný pomer a možnosť dohody o tom, avšak bez toto, aby bol obsah takejto dohodyšpecifikovaný. Žalobkyňa na to reagovala tak, že bola prekvapená, nechcela uzatvoriť žiadnu dohodu a uviedla, že si to chce premyslieť. Toto stretnutie trvalo 2-3 minúty a počas neho sa jej nikto nepokúsil doručiť nejaký písomný dokument a ani nebola prečítaná výpoveď. Poukázala na nelogickosť postupu žalovaného v tom, že ak by ona odmietla prevziať výpoveď 2/ (z 28. mája 2021) potom by jej mala byť poštou doručená práve táto výpoveď z 28. mája 2021 a nie nová s iným dátumom. Poukázala tiež na rozpor medzi obsahom čestných prehlásení a výpovede 2/, v ktorom na rozdiel od čestných prehlásení absentuje oboznámenie žalobkyne s možnosťou dohody o skončení pracovného pomeru. V neposlednom rade prvostupňový súd nevykonal výsluch svedkyne X. z dôvodu, že je právnou zástupkyňou žalovaného a má záujem na právnom výsledku sporu, pričom od výsluchu svedkyne X. upustil sám žalovaný, keď na jej výsluchu netrval. V ostatnom zotrval na správnych právnych záverov odvolacieho súdu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. Najvyšší súd, vychádzajúc z argumentácie žalovaného, nezistil splnenie predpokladov pre odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP; v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie (toto sa vydáva iba v prípade vyhovenia návrhu, pozn.).

7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 CSP (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky).

8. Žalovaný vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP, namietajúc nesprávne právne posúdenie výpovede 2/ (bod 3). Nižšie súdy vychádzali z názoru, že žalobkyni táto výpoveď z 28. mája 2021 nebola doručená resp. žalobkyňa jej prevzatie na stretnutí konanom dňa 31. mája 2021 neodmietla (§ 38 ods. 4 ZP). Žalovaný tvrdil, že výpoveď 2/ žalobkyňa odmietla na stretnutí konanom dňa 31. mája 2021 prevziať.

9. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 9.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 9.2. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (quaestio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (quaestio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. 9.3. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky,ktorú podľa žalobcu riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje totiž dovolaciemu súdu posúdiť, či ide o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, či je táto otázka riešená dovolacím súdom rozdielne alebo nebola riešená. Zároveň musí byť v dovolaní podanom z tohto dôvodu aj konkrétne označené jeho rozdielne rozhodnutie alebo rozhodnutie, od ktorého sa odvolací súd odklonil, riešiace otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu alebo tvrdenie, že táto právna otázka je rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP).

10. Dovolací súd si plne uvedomuje, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivého procesu, pokiaľ by sa pri posudzovaní dovolania uplatňoval prílišný formalizmus. V rozpore s týmito princípmi ale nie je prístup majúci na zreteli, že ustanovenia Civilného sporového poriadku vyžadujú istú mieru formálneho a obsahového vyjadrenia dôvodov, z ktorých procesná strana vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania. Ak však dovolanie aj po zameraní sa dovolacieho súdu na jeho obsah (§ 124 CSP) zostáva naďalej nejednoznačné alebo nejasné v tom, že z neho nemožno s istotou usúdiť, ktorú právne významnú otázku mal dovolateľ na mysli, je potrebné mať na zreteli, že právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v ustanoveniach Civilného sporového poriadku nedáva žiadny priestor pre uplatnenie domnienok alebo dedukcií dovolacieho súdu alebo jeho dohadov o tom, ktorú z viacerých právnych otázok riešených prvoinštančným a odvolacím súdom mal dovolateľ (jeho advokát) na mysli pri formulovaní dovolania. 10.1. Nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP, je konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa odvolací súd riešil nesprávne. 10.2. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním, nie o právnu otázku, ktorá podľa dovolateľa mala byť riešená. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní, a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.

11. V dovolaní vo všeobecnosti naformuloval dovolateľ právnu otázku týkajúcu sa konkretizácie podmienok ustanovených v hypotéze právnej normy nachádzajúcej sa v ustanovení § 38 ods. 4 ZP, ktoré musí zamestnávateľ splniť, aby nastali predpokladané následky (dispozícia) tejto právnej normy, t. j. účinky doručenia písomnosti v prípade odmietnutia jej prevzatia zamestnancom prostredníctvom inštitútu fikcie doručenia. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal tým, či v danom prípade ide o otázku právnu. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že výpoveď 2/ nebola žalobkyni doručená, a to s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu. Súd prvej inštancie pritom vychádzal zo skutočnosti, že na stretnutí dňa 31. mája 2021 bola žalobkyňa oboznámená s možnosťami ukončenia pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou, avšak odmietnutie prevzatia výpovede zo strany žalobkyne súd prvej inštancie za preukázané nemal. V tomto ohľade pomerne podrobne uviedol zistený skutkový stav (body 42 až 48 odôvodnenia prvostupňového rozsudku) 11.1. Dovolací súd nad rámec dovolacieho prieskumu poznamenáva, že z konania zamestnávateľa pri doručovaní musí byť zrejmé, že ide o doručovanie písomnosti týkajúcej sa skončenia pracovného pomeru, nielen o návrh na rôzne možnosti konania, prediskutovanie alternatív. Konanie zamestnávateľa musí byť jasné, určité a zrozumiteľné. Odmietnutie prevzatia písomnosti je v princípe aktívne alebo pasívne konanie zamestnanca pri doručovaní - napr. zamestnanec listinu preberie a roztrhá, zamestnanec vyhlási, že sa so zamestnávateľom odmieta rozprávať o prevzatí výpovede a nič nepodpíše, alebo na listinu napíše, že ju nepreberá a pod. V praxi je potrebné sa pripraviť na to, že zamestnávateľ musí uvedenú skutočnosť preukázať (v súdnom konaní je dôkazné bremeno, že sa písomnosť doručila a zamestnanec ju prevzal alebo že sa aplikuje fikcia doručenia, na zamestnávateľovi).

12. Možno uzavrieť, že dovolateľom naformulovaná otázka nie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku, ktorej posúdenie vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu. Navyše je potrebné zdôrazniť, žezistené skutkové závery a hodnotenie dôkazov zo strany nižších súdov, týkajúce sa v okolnostiach posudzovanej veci nepreukázania odmietnutia prevzatia výpovede 2/ zo strany žalobkyne, nie sú ani celkom zjavne neodôvodnené, či arbitrárne, a teda nemožno ich považovať za zmätočné. Argumentácia dovolateľa vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP predstavuje iba polemiku s rozhodnutím odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie, resp. ide o námietky, ktoré sa týkajú spochybňovania správnosti skutkových zistení. Nesprávnym zistením skutkového stavu, prípadne len samou polemikou s rozhodnutím súdu nie je možné podľa Civilného sporového poriadku vymedziť dovolací dôvod, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci. Uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom (nie otázok skutkových). Podľa dovolacieho súdu takáto argumentácia v dovolaní dovolateľa absentuje. Dovolateľ sa de facto domáha opätovného právneho posúdenia ním tvrdeného skutkového stavu v jeho prospech. Takéto tvrdenia nemožno považovať za právne otázky vymedzené zákonom predpokladaným spôsobom.

13. Podľa § 447 písm. f) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.

14. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP nie je prípustné, a preto ho v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.

15. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c) a písm. f) CSP ako neprípustné, resp. nesprávne vymedzené, odmietol.

16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

17. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.