Najvyšší súd

7 Cdo 94/2011

Slovenskej R.  

U z n e s e n i e

  Najvyšší súd Slovenskej   republiky   v právnej   veci navrhovateľa Ing. B. K.,

bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. A. S., advokátkou v B., proti odporcovi Slovenskej

republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej   republiky, so sídlom

v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody,   vedenej na Okresnom súde Bratislava

I pod sp. zn. 9 C 38/2004, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 21. októbra 2010 sp. zn. 3 Co 146/2010, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 19. apríla 2007 č. k. 9 C 38/2004 – 135

zamietol   návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody   titulom nesprávneho

úradného postupu súdov v označených konaniach podľa zákona č. 58/1969 Zb., a odporcovi

náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady

zodpovednosti odporcu za škodu uplatňovanú navrhovateľom. Navrhovateľ nepreukázal

existenciu škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a nebol preukázaný ani

nesprávny úradný postup štátu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

  Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 21. októbra 2010 sp. zn.

3 Co 146/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Uviedol, že prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci a správny

je aj jeho právny záver, podľa ktorého neboli splnené predpoklady zodpovednosti odporcu za

škodu uplatňovanú navrhovateľom podľa zákona č. 58/1069 Zb. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a   § 151 ods. 1

O. s. p.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ.   Navrhol ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal odňatie mu možnosti konať

pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom odvolacieho súdu tým, že ho nepredvolal na

pojednávanie   dňa 21. októbra 2010   a že   v rozsudku ( jeho záhlaví ) uviedol ako   jeho

zástupkyňu JUDr. I. Á., napriek tomu, že ho v konaní nezastupovala. Ďalej namietal

neúplnosť skutkových záverov, iné (nešpecifikované ) vady konania, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a nesprávne právne posúdenie

veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ). Trval na tom, že nesprávnym úradným postupom súdov

v označených konaniach mu vznikla škoda, za ktorú   zodpovedá odporca podľa zákona č.

58/1069 Zb. V opakovaných podaniach (označených za   doplnenie a opravy   dovolania )

upravoval jej výšku.

Odporca navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený advokátom  

( § 241 ods. 1 O. s. p. ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236 O. s. p. ) a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa  

§ 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa   § 238 ods. 2 O. s. p. je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4.

Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale

taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil

prípustnosť dovolania. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný

právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa

neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

O. s. p, ( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj

otázkou, či dovolanie nie je prípustné   podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu ), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov,

spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého   účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi   konať pred

súdom   a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Navrhovateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p.

nenamietal   a procesné vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Preto

prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne

skúmal, či postupom   súdu   nedošlo k odňatiu možnosti účastníkovi konania konať pred

súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ).

Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd ho nepredvolal na pojednávanie dňa  

21. októbra 2010 z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd rozhodol o odvolaní navrhovateľa

podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku pritom oznámil v súlade   s § 156 ods. 3 O. s. p. ( čl. 245 ).

Zákon č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok,

s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenil obsah predchádzajúceho znenia ustanovenia § 214

O. s. p. tým, že inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na

prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia

pojednávania.

Podľa § 214 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný

záujem.

  V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania  

( § 214 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 ).

Podľa § 372p ods. 1 O. s. p. na konanie začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú

predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

V prejednávanej veci navrhovateľ podal odvolanie   23. mája 2007 (čl. 137)

a odvolacím súdom bolo rozhodnuté   21. októbra 2010, teda už za účinnosti   novely

Občianskeho súdneho poriadku. Na danú vec v súvislosti s postupom odvolacieho súdu bolo

potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od  

15. októbra 2008.

Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania

podľa § 214 ods. 1 O. s. p. (krajský súd nepovažoval za potrebné dokazovanie dopĺňať ani

zopakovať, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115 a O. s. p. bez nariadenia pojednávania

a nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem ), odvolací súd rozhodol

o odvolaní navrhovateľa   bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p.

Postupom odvolacieho súdu, plne rešpektujúcom   platnú úpravu Občianskeho súdneho

poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008, sa neodňala navrhovateľovi možnosť konať

pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ).

Ani tým, že odvolací súd nesprávne uviedol v záhlaví svojho rozsudku ako zástupkyňu

navrhovateľa JUDr. I. Á., advokátku, napriek tomu, že jej ustanovenie za právnu zástupkyňu bolo súdom ( prvého stupňa )   zrušené ( čl. 158 ), nebola mu   odňatá možnosť konať pred

odvolacím súdom ( § 237 písm. f/ ). Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým rozhodol

o odvolaní bez nariadenia odvolacieho   pojednávania, bol   navrhovateľovi   doručený do

vlastných rúk ( čl. 248 )   a krajský súd uznesením z 9. mája 2011 ( čl. 296 ) túto zrejmú

nesprávnosť postupom podľa § 164 O. s. p. opravil.

Na námietku   dovolateľa spochybňujúcu úplnosť skutkových záverov, či

nedostatočné zistenie skutkového stavu možno uviesť, že podľa ustanovenia § 241 ods. 2  

O. s. p. dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolaním

sa nemožno domáhať revízie skutkových záverov súdmi nižšieho stupňa, ani prieskumu nimi

vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by

mohol preskúmať   akékoľvek rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preskúmavať správnosť

a úplnosť skutkových zistení nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený

bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá možnosť podľa zásady ústnosti a priamosti v konaní o dovolaní

tieto dôkazy   sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní ( § 243a ods. 2 veta druhá O. s. p. – „dokazovanie však nevykonáva“ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu   na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.   a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

mali by za následok   vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, ale nezakladali by

prípustnosť dovolania   v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne) použil správny právny predpis a či ho (ne) správne

interpretoval   alebo či zo   skutkových záverov vyvodil (ne) správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. V preskúmavanej

veci o takýto prípad nešlo. Rovnako prípustnosť dovolania sama osebe nezakladá ani tzv. iná vada konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( navrhovateľom ani

nekonkretizovanej ).

Vzhľadom na   uvedené možno uzavrieť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

navrhovateľa nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p., ani z ustanovenia § 237 O. s. p.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky   podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1

písm. c/ O. s. p. dovolanie ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

vecnou správnosťou napadnutého rozsudku.

Úspešnému odporcovi   dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania   nepriznal,

pretože mu žiadne trovy tohto konania nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods.

1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22.novembra 2011

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta