UZNESENIE
Najvyšší s ú d Slovenskej republiky v spore žalobcu Doc. JUDr. J. B., CSc., bytom Justičná 9, Bratislava, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanej JUDr. E. V. B., bytom Kuklovská 3, Bratislava, zastúpenej Mgr. Stanislavom Hutňanom, advokátom so sídlom Kominárska 141/2,4, 831 04 Bratislava, o obnovu konania 21C/139/2007, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/106/2014, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. mája 2019 sp. zn. 7Co/301/2018, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 28. mája 2018 sp. zn. 11C/106/2014 zamietol žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/139/2007 a vyslovil, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie rozhodoval potom, čo v poradí prvým rozhodnutím - uznesením z 30. apríla 2015, č.k. 11C/106/2014-53 zamietol návrh žalovanej na povolenie obnovy konania a uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej uznesením z 30. júna 2016 č.k. 7Co/656/2015-91 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu procesného pochybenia prvoinštančného súdu, ktorý o návrhu rozhodol bez nariadenia pojednávania. Súd prvej inštancie po vrátení sporu dospel k záveru, že dôkaz - anonymná mailová zásielka od cepo fesi z 2. decembra 2019 nemôže slúžiť na povolenie obnovy konania, keďže ako dôkaz bol použitý v pôvodnom konaní, pričom pôvodný právny zástupca žalovanej o uvedenom dôkaze vedel a aj sa naň odvolával. Konštatoval, že žaloba na obnovu konania je neprípustná, pretože žiadny z dôkazov uvedený žalovanou nespĺňa predpoklady podľa § 397 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), z toho dôvodu žalobu zamietol.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 29. mája 2019 sp. zn. 7Co/301/2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny a žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri posudzovaní žaloby na obnovu konania postupoval v súlade s ustanoveniami CSP vzťahujúcimi sa na obnovu konania, zachovávajúc pritom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej ohľadom porušenia jej procesných práv v súvislosti s nepredvolaním žalovanej na pojednávanie a nevykonaním jej výsluchu, odvolací s ú d upriamuje pozornosť n a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, v rámci ktorého prvoinštančný s ú d riadne a správne odôvodnil s voj procesný postup, keď n a pojednávanie predvolal právneho zástupcu žalovanej, nevyhovel žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania, konal v jej neprítomnosti a nevykonal jej výsluch. Odvolací súd sa s uvedeným odôvodnením plne stotožnil a konštatoval, že procesným postupom súdu prvej inštancie nebola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom. Na pojednávanie dňa 28. mája 2018, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, bol riadne predvolaný právny zástupca žalovanej, ktorého si zvolila na celé konanie, pričom súd prvej inštancie výsluch žalovanej (ktorú na pojednávanie nepredvolal) nepovažoval za potrebný, keď s poukazom na zásadu hospodárnosti konania uviedol, že v konaní o žalobe na obnovu konania len skúma, či je obnova konania procesne prípustná a žalovaná vzhľadom na časový odstup od podania žaloby nemohla ani rozšíriť rozsah žaloby, ani zmeniť dôvody obnovy konania. Uviedol, že uvedený postup s údu prvej inštancie je v súlade s § 178 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Prvoinštančný súd správne podľa odvolacieho súdu poukázal na skutočnosť, že právny zástupca, ktorému bolo udelené plnomocenstvo na celé konanie, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. Rovnako správne vyhodnotil aj žiadosť právneho zástupcu žalovanej o odročenie pojednávania z dôvodu dočasnej práceneschopnosti žalovanej, ktorá jednak nebola na pojednávanie predvolaná a zároveň jej práceneschopnosť trvala dlhšiu dobu a bola už dôvodom odročenia predchádzajúceho pojednávania. Aj tento postup súdu prvej inštancie je v súlade s Civilným sporovým poriadkom, konkrétne s § 183 ods. 2 druhá veta, v zmysle ktorého od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že súd prvej inštancie konal v rozpore s § 391 ods. 2 CSP a neriadil sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí. Ak odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí uviedol, že o návrhu na obnovu konania rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť potrebuje na riadne objasnenie veci, uvedené neznamená, že prvoinštančný súd pochybil, ak v súlade s § 178 ods. 1 CSP na pojednávanie predvolal ib a právneho zástupcu žalovanej, a tento svoj postup v súlade s ďalšími procesnými ustanoveniami riadne odôvodnil. Súd prvej inštancie zároveň rovnakým spôsobom postupoval vo vzťahu k žalobcovi, preto nemožno vyvodiť ani porušenie zásady rovnosti strán sporu. Na základe uvedeného odvolací súd nepovažoval námietku žalovanej o porušení jej procesných práv za dôvodnú. Odvolací súd sa stotožnil aj s vyhodnotením jednotlivých dôkazov súdom prvej inštancie, ktoré dostatočným spôsobom odôvodnil v napadnutom rozsudku. V súvislosti s dôkazom - e-mailom od cepo-fesi z 2. decembra 2009 žalovaná namietala, že v pôvodnom konaní nebol tento dôkaz predložený v celosti (chýbala mu hlavička s odosielateľom), pričom o tejto skutočnosti s a mala dozvedieť až po skončení pôvodného konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že uvedený dôkaz bol použitý v pôvodnom konaní, právny zástupca žalovanej o ňom vedel a a j s a naň odvolával, preto nemôže slúžiť na povolenie obnovy konania, a t o a n i v prípade, ž e dôkaz b o l v pôvodnom konaní predložený v anonymizovanej podobe. Skutočnosť, že dôkaz bol v pôvodnom konaní predložený, avšak nie v celosti, a to právnym zástupcom žalovanej, ktorý vykonával úkony v mene žalovanej, nemôže byť dôvodom na povolenie obnovy konania a uvedenú skutočnosť je potrebné pripísať na ťarchu žalovanej ako strany sporu v pôvodnom konaní. Nemožno podľa neho konštatovať, že uvedený dôkaz nemohla žalovaná použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní.
3. Žalovaná podala voči rozsudku odvolacieho súdu dovolanie z dôvodu, že jej súdy nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Podľa názoru žalovanej súd vrozpore s ust. CSP nepredvolal žalovanú na riadne pojednávanie, pričom bol nevyhnutný jej výsluch. Tvrdí, že bolo znemožnené žalovanej vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Súdy sa podľa nej nedostatočne vysporiadali so zásadou rovnosti účastníkov. Žalovaná požiadala o odročenie pojednávania, pričom súd nevyhovel jej žiadosti. Žalovaná má za to, že riadne splnila povinnosť v zmysle § 183 ods. 3 CSP, pričom s úd neakceptoval jej ospravedlnenie na pojednávanie. Súdy nevykonali dôkazy riadne - súdy nevykonali dôkazy navrhované žalovanou. Nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov ako aj ich nesprávne hodnotenie vyústilo do arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd neodstránil dôsledky nesprávneho postupu súdu prvej inštancie - bolo nariadené pojednávanie, na ktoré nebola žalovaná riadne predvolaná a bol vydaný rozsudok v jej neprítomnosti a súd konal v rozpore s § 183 ods. 1 CSP. Namieta, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a nesprávne postupoval aj tým, ž e nepovažoval za potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie, resp. nezaoberal sa navrhnutými dôkazmi žalovanej.
4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako nedôvodné odmietnuť.
5. Najvyšší s ú d Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená osoba zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
6. V danom prípade bolo dovolanie podane´ za účinnosti nového civilného procesného kódexu. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitne´ postavenie. Dovolanie aj naďalej nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie bytˇ vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (vidˇ napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie s ú splnene´ podmienky, z a ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patri´ d o výlučnej právomoci dovolac ieho s ú d u (1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014).
7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosťdovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP) alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
11. Žalovaná vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.
12. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či sp. zn. 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, 5Cdo/57/2019) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola strane odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).
13. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces.
14. Uzˇ da´vnejsˇia judikatu´ra najvysˇsˇieho s u´du (R 111/1998) zasta´vala na´zor, zˇe nepresku ´matelˇnostˇ, resp. nedostatocˇne´ odo^vodnenie rozhodnutia nezaklada´ zma¨tocˇnostˇ a pri´pustnostˇ dovolania; nepresku´matelˇnostˇ bola povazˇovana´ len za vlastnostˇ (vyjadruju´cu stupenˇ kvality) rozhodnutia su´du, v ktorej sa navonok prejavila tzv. ina´ vada konania maju´ca za na´sledok nespra´vne rozhodnutie veci (vidˇ § 241 ods. 2 pi´sm. b/ O.s.p.). S ty´m na´zorom s a stotozˇnil a j u´stavny´ su´d (pozri rozhodnutia sp. zn. I. U´S 364/2015, II. U´S 184/2015, III. U´S 288/2015 a I. U´S 547/2016).
15. Na za´sade, podlˇa ktorej nepresku´matelˇnostˇ zaklada´ (len) „inu´ vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 pi´sm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocuju´ce stanovisko R 2/2016, pra´vna veta ktore´ho znie: „Nepresku´matelˇnostˇ rozhodnutia zaklada´ inu´ vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 pi´sm. b/ Obcˇianskeho su´dneho poriadku. Vy´nimocˇne, kedˇ pi´somne´ vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje za ´sadne´ vysvetlenie do^vodov podstatny´ch pre rozhodnutie su´du, mo^zˇe i´stˇ o skutocˇnostˇ, ktora´ zaklada´ pri´pustnostˇ dovolania podlˇa § 237 ods. 1 pi´sm. f/ Obcˇianskeho su´dneho poriadku“. Zmeny v pra´vnej u´prave dovolania a dovolacieho konania, ktore´ nadobudli u´cˇinnostˇ od 1. ju´la 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba povazˇovatˇ aj nadˇalej za aktua´lne.
16. V danom pri´pade obsah spisu neda´va zˇiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktora´ predstavuje krajnu´ vy´nimku z prvej vety a ty´ka sa vy´lucˇne len celkom ojedinely´ch (extre´mnych) pri´padov, ktore´ maju´ znaky relevantne´ aj podlˇa judikatu´ry Euro´pskeho su´du pre lˇudske´ pra´va. O taky´ pri´pad ide v praxi napri´klad vtedy, kedˇ rozhodnutie su´du neobsahuje vo^bec zˇiadne odo^vodnenie, alebo kedˇ sa vyskytli „vady najza´kladnejsˇej do^lezˇitosti pre su´dny syste´m”(pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), pri´padne ak dosˇlo k vade tak za´sadnej, zˇe mala za na´sledok „justicˇny´ omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Obsah spisu v nicˇom neopodstatnˇuje tvrdenie žalovanej, zˇe su´dy svoje rozhodnutie odo^vodnili spo^sobom priecˇiacim sa za´konu. Su´d prvej insˇtancie detailne popi´sal obsah vsˇetky´ch do^kazov vykonany´ch v konani´, a na´sledne ich jednotlivo a vo vza´jomny´ch su´vislostiach podrobil komplexne´mu hodnoteniu. V odo^vodneni´ napadnute´ho rozsudku odvolaci´ su´d citoval ustanovenia, ktore´ aplikoval a z ktory´ch vyvodil svoje pra´vne za´very. Odvolaci´ su´d zrozumitelˇny´m a jednoznacˇny´m spo^sobom uviedol do^vody, ktore´ ho viedli k rozhodnutiu; vyjadril sa aj k nevykonaniu navrhovaných dôkazov. Jeho postup, vo vza´jomnej su´vislosti s konani´m a rozsudkom prvoinsˇtancˇne´ho su´du, nemozˇno povazˇovatˇ za neodo^vodneny´. Podlˇa na´zoru dovolacieho su´du ma´ odo^vodnenie rozhodnutia odvolacieho su´du (ktore´ treba v spojeni´ s rozhodnuti´m su´du prvej insˇtancie cha´patˇ ako jeden vecny´ celok) na´lezˇitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnu´ vadu konania podlˇa § 420 pi´sm. f/ CSP nemozˇno povazˇovatˇ to, zˇe su´dy neodo^vodnili svoje rozhodnutia podlˇa predsta´v žalovanej.
17. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo s ú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
18. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie v rozpore so zákonom neodročil pojednávanie nariadené na 28. mája 2018. Táto námietka vš ak n ie j e dôvodná, pretože v zmysle § 183 ods. 1 CSP sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom relevantným v zmysle § 183 ods. 1 CSP spravidla vtedy, ak strane bráni zúčastniť sa na pojednávaní taká okolnosť, ktorá je podstatná (z hľadiska možnosti uskutočniť pojednávanie), nepredvídateľná (v tom zmysle, že strana nemohla vedieť, že nastane) a ospravedlniteľná (strana urobila všetko pre to, aby sa súdom nariadené pojednávanie mohlo uskutočniť v jej prítomnosti, z objektívnych dôvodov sa jej to ale nepodarilo). Žiadosť žalovanej však uvedené nespĺňala. Právny zástupca žalovanej žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu dočasnej práceneschopnosti žalovanej, ktorá jednak nebola na pojednávanie predvolaná a zároveň jej práceneschopnosť trvala dlhšiu dobu a bola už dôvodom odročenia predchádzajúceho pojednávania. Správanie žalovanej počas celého konania nenasvedčuje tomu, ž e n a jej strane existovali také dôvody, pre ktoré by bolo nevyhnutné pojednávanie odročiť.
19. K námietke žalovanej o tom, že súd prvej inštancie v rozpore s ust. CSP nepredvolal žalovanú na riadne pojednávanie, dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že k nepredvolaniu žalovanej na pojednávanie s a vyjadril s úd prvej inštancie, s právnym názorom ktorého sa odvolací súd stotožnil. Uviedol, že na pojednávanie predvolal právneho zástupcu žalovanej, nevyhovel žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania, konal v jej neprítomnosti a nevykonal jej výsluch. Na pojednávanie dňa 28. mája 2018, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, bol riadne predvolaný právny zástupca žalovanej, ktorého si zvolila na celé konanie, pričom súd prvej inštancie výsluch žalovanej (ktorú na pojednávanie nepredvolal) nepovažoval za potrebný, keď s poukazom na zásadu hospodárnosti konania uviedol, že v konaní o žalobe na obnovu konania len skúma, či je obnova konania procesne prípustná a žalovaná vzhľadom na časový odstup od podania žaloby nemohla ani rozšíriť rozsah žaloby, ani zmeniť dôvody obnovy konania. Uvedený postup súdu prvej inštancie je v súlade s § 178 ods. 1 CSP.
20. Žalovana´ tiezˇ namieta, zˇe su´dy porusˇili princi´p rovnosti zbrani´ (za´sadu rovnosti procesny´ch stra´n). Tvrdí, že bol nevyhnutný jej výsluch. Najvyšší súd uvádza, že strany sporu maju´ v konani´rovne´ postavenie spocˇi´vaju´ce v rovnakej miere mozˇnosti´ uplatnˇovatˇ prostriedky procesne´ho u ´toku a prostriedky procesnej obrany okrem pri´padu, ak povaha prejedna´vanej veci vyzˇaduje zvy ´sˇenu´ ochranu strany sporu s cielˇom vyvazˇovatˇ prirodzene nerovnova´zˇne postavenie stra´n sporu (cˇla´nok 6 CSP). Rovnostˇ pred su´dom je len vy´razom rovnosti stra´n civilne´ho sporove´ho konania. Rovnostˇ pred za´konom a rovnostˇ pred su´dom je obsahom toho iste´ho pojmu a znamena´ rovnake´ postavenie oboch procesny´ch stra´n pri aplika´cii hmotny´ch i procesny´ch predpisov ktory´mkolˇvek su´dom vocˇi ktore´mukolˇvek u´cˇastni´kovi konania. Za´sada rovnosti stra´n v civilnom procese sa prejavuje vytva´rani´m rovnaky´ch procesny´ch podmienok a rovnake´ho procesne´ho postavenia subjektov, o pra´vach a povinnostiach ktory´ch rozhoduje civilny´ su´d (m. m. PL. U´S 43/95). O tom, ako v tom ktorom pri´pade prebiehalo civilne´ sporove´ konanie, usudzuje dovolaci´ su´d na podklade spisu (m. m. 3Cdo/289/2014, 3Cdo/321/2015, 3Cdo/888/2015, 3Cdo/156/2016).
21. Obsah spisu neda´va podklad pre za´ver, zˇe su´dy porusˇili za´sadu rovnosti procesny´ch stra´n. Su ´d prvej insˇtancie i odvolaci´ su´d vytvorili obom procesny´m strana´m rovnaku´ mozˇnostˇ vyjadritˇ sa k veci, k vykonane´mu dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Vzhlˇadom na na ´mietky zˇalovanej smeruju´ce najma¨ k nevyva´zˇene´mu spo^sobu dokazovania dovolaci´ su´d pripomi ´na, zˇe dokazovanie je cˇastˇ obcˇianskeho su´dneho konania, v ra´mci ktorej si su´d vytva´ra poznatky, potrebne´ na rozhodnutie vo veci. Pra´vomoc konatˇ o veci, ktorej sa na´vrh ty´ka, v sebe obsahuje i pra ´vomoc posu´ditˇ to, cˇi a ake´ do^kazy na zistenie skutkove´ho stavu su´ potrebne´ a aky´m spo^sobom sa zabezpecˇi´ do^kaz na jeho vykonanie (I. U´S 52/03). Su´d v obcˇianskom su´dnom konani´ nie je viazany´ na´vrhmi stra´n na vykonanie dokazovania a nie je povinny´ vykonatˇ vsˇetky navrhovane´ do^kazy. Posu´denie na´vrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktore´ z nich budu´ v ra´mci dokazovania vykonane´, je vzˇdy vecou su´du, nie stra´n sporu.
22. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017, 4Cdo56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017 a nedospel k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti.
23. V súvislosti so spochybňovaním správnosti skutkových zistení a spôsobu vyhodnotenia dôkazov odvolacím súdom, dovolací súd uvádza, že nie je oprávnený preskúmavať skutkové závery, ku ktorým dospeli súdy nižších inštancií. V zmysle § 442 CSP je totiž viazaný skutkovým stavom, z ktorého vychádzal odvolací súd. Dovolací súd nie je treťou inštanciou a preto sa ním nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd na tomto mieste poukazuje na skutkové a právne závery súdov nižšej inštancie, ktoré mali na základe vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané.
24. Podlˇa na´zoru zˇalovanej dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces aj ty´m, zˇe odvolaci´ su ´d na prejednanie jej odvolania nenariadil pojedna´vanie.
25. Realiza´cia procesne´ho opra´vnenia u´cˇastni´ka bytˇ pri´tomny´ na pojedna´vani´ nepricha´dza do u ´vahy vtedy, kedˇ su´d v su´lade so za´konom kona´ a rozhoduje bez nariadenia pojedna´vania. Podlˇa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolaci´ su´d pojedna´vanie vzˇdy: a/ ak je potrebne´ zopakovatˇ alebo doplnitˇ dokazovanie alebo b/ to vyzˇaduje do^lezˇity´ verejny´ za´ujem.
26. V danom pri´pade: a/ odvolaci´ su´d dospel k za´veru, zˇe netreba zopakovatˇ alebo doplnitˇ dokazovanie, b/ nariadenie odvolacieho pojedna´vania nevyzˇadoval ani do^lezˇity´ verejny´ za´ujem. Vzhlˇadom na to nebolo povinnostˇou odvolacieho su´du nariaditˇ na prejednanie odvolania pojedna ´vanie. Procesne´ strany boli pritom riadne upovedomene´ o cˇase a mieste verejne´ho vyhla´senia rozsudku odvolacieho su´du spo^sobom, ktory´ zodpoveda´ za´konu (§ 385 ods. 1 CSP). Procesny´m postupom, ktory´ bol v su´lade so za´konom, nemohlo bytˇ porusˇene´ pra´vo žalovanej na spravodlivy´ proces v zmysle § 420 pi´sm. f/ CSP.
27. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná neopodstatnene namieta, že jej odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Prípustnosť jej dovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.
28. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
29. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.