UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu X.. O. U., D. C. D., I. XX, zastúpeného JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom so sídlom v Bratislave, Černyševského 26, proti žalovaným 1/ X.. X. I., D. C. D., I. XX, zastúpenej JUDr. Vojtechom Földesom, advokátom so sídlom v Bratislave, Jaskový rad 163, 2/ A.. X.. C. R., P.., D. C. D., Q. X, o náhradu škody a iné, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 6C/273/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. mája 2019 sp. zn. 8Co/269/2016 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná 1/ má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Žalovanej 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom z 24. marca 2016 č. k. 6C/273/2013-203 zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2 659,77 € na účet jej právneho zástupcu a žalovanej 2/ nepriznal náhradu trov konania. 1.1. Náhrady škody sa žalobca domáhal proti žalovaným z dôvodu, že títo svojou činnosťou zapríčinili jej vznik a poukázal na znalecký posudok, v ktorom sú vyčíslené jednotlivé položky. Zistený skutkový stav posúdil prvostupňový súd podľa § 126 ods. 1, § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a námietku premlčania vznesenú žalovanou 1/ posúdil podľa § 100 a § 106 OZ ako dôvodnú v časti 1 153,05 €, v ktorej časti žalobu zamietol z dôvodu premlčania. Vo zvyšku žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal žiadne protiprávne konanie zo strany žalovaných.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 14. mája 2019 sp. zn. 8Co/269/2016 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 2.1. Žalobca v konaní tvrdil, že škoda m u vznikla vytopením jeho nehnuteľnosti, ku ktorému došlo vdôsledku zmeny svahu, spôsobenej žalovanými úpravou svahu, ktorú skutočnosť však žalobca aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní nepreukázal. Nedôvodne preto v odvolaní namietal, že podrobne zdôvodnil a vyšpecifikoval protiprávne konanie žalovaných predloženými listinami, keď tieto obsahujú len samotné tvrdenia žalobcu, o ktorých žalobcu ako stranu sporu zaťažuje aj dôkazné bremeno, pričom v danom prípade žalobca predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal splnenie zákonom stanovených predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu spôsobenú žalovanými. Z predloženej fotodokumentácie, na ktorú poukázal žalobca, je zrejmé, že žalované na svojej nehnuteľnosti vykonali úpravu terénu, ale touto fotodokumentáciou nie je preukázané, že by svojím postupom pri úprave terénu svojej nehnuteľnosti žalované porušili určitú konkrétnu zákonom stanovenú povinnosť a taktiež, že by v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovanými došlo k vytopeniu nehnuteľnosti žalobcu, a teda žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovanými a vznikom škody, ktorú v konaní tvrdil. Z predložených listinných dôkazov, ako aj z výpovede žalovanej 1/ na pojednávaní dňa 3. februára 2015 vyplýva, že v danej lokalite ide o špecifický svahovitý terén, pričom žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k zmene spôsobu odtekania dažďovej vody z nehnuteľnosti žalovaných, oproti pôvodnému stavu, výlučne v dôsledku žalovanými vykonaných terénnych úprav, a t o cez nehnuteľnosť žalobcu v takom rozsahu, resp. množstve, ktoré by spôsobilo vytopenie jeho nehnuteľnosti. Tvrdenie žalobcu, že príčinou vytopenia jeho nehnuteľnosti bola zmena svahu vykonaná žalovanými, nemožno považovať za preukázanú len jeho tvrdením, že v minulosti k vytopeniu jeho nehnuteľnosti nedošlo, keď množstvo vody, nachádzajúcej sa na nehnuteľnosti žalobcu, závisí a j o d inýc h okolností, napr. množstvo zrážok a pod., a preto bez odborného zistenia a posúdenia odtokových pomerov daného terénu v pôvodnom stave, a ich porovnania s terajším stavom, ako aj posúdenia ďalších do úvahy prichádzajúcich vplyvov na tieto odtokové pomery a ich prípadnú zmenu, ktoré dokazovanie žalobca v konaní nenavrhoval, sú jeho tvrdenia nepreukázané, vychádzajúce len z jeho domnienok, ktoré žiadnymi relevantnými dôkazmi nepodložil. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané porušenie konkrétnej zákonom stanovenej povinnosti žalovanými, ktoré by bolo priamo príčinou odtekania vody z ich pozemku n a pozemok žalobcu v takom množstve, v dôsledku ktorého by dochádzalo k vytápaniu nehnuteľnosti žalobcu a v dôsledku ktorého by došlo k zmene odtokových pomerov oproti pôvodnému stavu, nedôvodne sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným vykonať opatrenia, špecifikované v petite žaloby, a tiež náhrady škody v súvislosti s ním vykonanými stavbami, resp. opatreniami na svojom pozemku. 2.2. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné tiež námietky žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ním predloženými listinami o podvodnom konaní stavebného úradu v súvislosti so zastavením stavebných prác na stavbe žalobcu, pretože súd v tomto konaní o náhradu škody a ochranu vlastníckeho práva žalobcu, ktorých nárokov s a domáha proti žalovaným, nemôže preskúmavať postup stavebného úradu, ani vecnú správnosť rozhodnutia o zastavení prác na stavbe žalobcu, vydaného príslušným stavebným úradom v stavebnom konaní. 2.3. V neposlednom rade sa žalobca v konaní domáhal aj uloženia povinnosti žalovanej 1/ odstrániť vchodové schodište z jej nehnuteľnosti, avšak podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, ž e toto schodište j e súč asťou nehnuteľnosti žalovaných postavenej v súlade so stavebným povolením a skolaudovanej v roku 1993. Stavba rodinného domu žalovaných spolu s vchodovým schodišťom bola teda zákonom stanoveným postupom stavebného úradu povolená a v súlade s týmto povolením vykonaná, a preto existenciu predmetného vchodového schodišťa rodinného domu žalovaných nemožno posudzovať ako neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Vzhľadom na dodržanie zákonom stanoveného postupu pri zhotovení stavby žalovaných, nedôvodne žalobca v odvolaní namieta porušovanie stavebného zákona žalovanými v súvislosti s postavením domu iného charakteru než aký mal byť povolený podľa tvrdení žalobcu. 2.4. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ako vecne správny potvrdil.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) podľa § 420 písm. f/ CSP, ktoré odôvodnil tým, ž e „súd sa nevysporiadal so všetkými jeho argumentmi, ktoré vyjadril na podporu svojich nárokov... Súd ho mal riadne poučiť o jeho právach a povinnostiach a vyzvať na odstránenie vád podania... mal rozhodnúť o nutnosti doplnenia znaleckého dokazovania za účelom ustálenia výšky škody... Pri námietke premlčania sa mal vysporiadať s jej rozporom s dobrými mravmi“. 3.1. V ďalšom obsahu dovolania žalobca opísal odôvodnenie rozsudkov oboch nižších súdov a navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Žalovaná 1/ vo svojom písomnom vyjadrení poukázala na zmätočnosti podaného dovolania (nesprávne označení žalovaní), nedostatok pasívnej legitimácie v spore zo strany žalovanej 2/ a uviedla, že súd nemôže vlastným postupom nahrádzať úkony, ktoré patria výlučne žalobcovi. Oba súdy rozhodli podľa jej názoru vecne a aj po právnej stránke správne. Navrhla podané dovolanie žalobcu odmietnuť ako bezdôvodné. 4.1. Žalovaná 2/ uviedla, že v čase podania žaloby a trvania sporu nebola a ani nie je vlastníčkou alebo spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v Bratislave na Stanekovej 27.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP).
6. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný procesný kódex. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj rozhodnutia najvyš š ieho s ú d u sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).
7. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 172/03].
8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
9. Podľa § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
10. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2).
11. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučnezistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti (bod 3).
12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).
13. V danom prípade žalobca vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, keď v nesúhlase s právnymi záver mi o b o c h nižš íc h s ú d o v poukazuje na nedostatočné odôvodnenie napadnutého odvolacieho rozhodnutia súvisiace predovšetkým s procesom zisťovania skutočného stavu, dokazovania a jeho hodnotenia (súd sa nevysporiadal so všetkými... argumentmi... mal rozhodnúť o nutnosti doplnenia znaleckého dokazovania), ďalej, že súdy nerešpektovali ich poučovaciu povinnosť vo vzťahu k nemu a v neposlednom rade namietal v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania aj nesprávne právne posúdenie veci (pozri bod 3).
14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP treba rozumieť nesprávny proc esný pos tup s ú d u spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie Ústavou Slovenskej republiky zaručených procesných práv spojených s o súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu v prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
15. Pokiaľ podľa obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania (aj) z toho, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený a arbitrárny a odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch inštancií sú nepreskúmateľné, zmätočné a nesprávne, dovolací súd uvádza nasledovné. 15.1. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu považovaná za inú procesnú vadu než je zmätočnosť, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj R 111/1998). K uvedenej námietke nepreskúmateľnosti a nedostatku v odôvodnení rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, dovolací súd odkazuje na stanovisko, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku dňa 3. decembra 2015 a je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Od tohto stanoviska dovolací súd aj za účinnosti CSP (§ 420 písm. f/) nevidí dôvod sa odkloniť. 15.2. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch môže nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle § 420 písm. f/ CSP, a t o napríklad vtedy, ak rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, sťažnosť č. 52854/99, rozsudok z 24. júla 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, sťažnosť č. 8262/02, rozsudok z 23. júla 2009). O takýto prípad v okolnostiach posudzovanej veci však nejde. 15.3. Dovolací s úd preskúmal celý spis a konanie pred súdmi oboch inštancií. Súdy oboc h inštanciíriadne zistili skutkový stav veci, vysvetlili, aké právne predpisy pre posúdenie veci použili; vysvetlili, akými právnymi úvahami sa spravovali a dostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia tak, aby neboli pochybnosti o právnom posúdení. Teda dovolací argument, ž e rozhodnutie j e nepreskúmateľné a zmätočné, nepovažuje dovolací súd za dôvodný. 15.4. Po preskúmaní spisu preto dovolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, ktorý by bol dôvodom pre uplatnenie ako výnimky druhej vety stanoviska R 2/2016.
16. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 16.1. Dôvodom, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je tiež nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993,R 125/1999 a R 42/1993.
17. Žalobca v dovolaní tiež namietal, že súdy nerešpektovali ich poučovaciu povinnosť. Dovolací súd poukazuje na to, že všeobecná poučovacia povinnosť ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku do 30. júna 2016 (rozsudok súdu prvej inštancie vydaný 24. marca 2016) podľa § 5 OSP obsahovala povinnosť súdov poskytovať pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Avšak o právach a povinnostiach, ktoré pre účastníka vyplývajú z hmotného práva, súd nepoučuje. Tieto práva a povinnosti urč ujú vec nú legitimáciu účastníka a tá sa prejaví až vo výsledku sporu. Spôsob plnenia poučovacej povinnosti musí rešpektovať ústavný princíp rovnosti účastníkov, nestrannosť súdu a zákaz prejudikovania názoru súdu. Súdy nemohli ani za účinnosti OSP poučiť žalobcu napríklad ohľadne naformulovania správneho znenia petitu žaloby alebo okruhu účastníkov; takéto poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 OSP a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že v súvislosti s „poučovacou povinnosťou súdu“ dovolateľ vyslovuje s voj nesúhlas n ie s procesným postupom súdu (procedúrou prejednania veci), ale so samotným právnym posúdením veci; povinnosť poučenia s takýmto obsahom nemá súd dokonca ani voči účastníkovi, ktorý nie je zastúpený advokátom.
18. Ani za účinnosti CSP nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu prípadne spočíva na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj najmä judikáty R 54/2012 a R 24/2017). Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu.
19. Vzhľadom k tomu, že v dovolaní sa nedôvodne namieta existencia procesnej vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP, najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c/ CSP.
20. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.