UZNESENIE
Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky v pra´vnej veci navrhovatelˇky R. M., bytom V. XXX, zastúpenej JUDr. Sabínou Gečeovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Popradská 80, P.O.BOX 59, o obmedzenie spo^sobilosti na pra´vne u´kony a ustanovenie opatrovníka K.. L. M., nar. XX. mája XXXX, bytom v V. XXX, zastu´peného JUDr. Anettou Klestincovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Mesačná 5 a procesnou opatrovníčkou M. V., bytom v T., V. 7, vedenej na Okresnom su´de Bratislava III pod sp. zn. 37Ps/3/2016, o dovolani´ navrhovateľky proti rozsudku Krajske´ho su´du v Bratislave z 8. októbra 2019 sp. zn. 11CoP/163/2019, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie") rozsudkom zo 17. mája 2018 č.k. 37Ps/3/2016-580 návrh navrhovateľky zamietol. Štátu priznal náhradu trov konania. Odporcovi voči navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a uložil jej povinnosť nahradiť mu ujmu, ktorá mu vznikla, pričom o výške náhrady trov konania a ujmy rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Súd prvej inštancie dospel na základe rozsiahleho dokazovania k záveru, že nie je možné konštatovať, že by osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, trpela ako fyzická osoba takou duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a teda neboli splnené podmienky ust. § 10 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, aby súd mohol obmedziť spôsobilosť na právne úkony tejto osobe. Samotná skutočnosť, že sa fyzická osoba vo všeobecnosti správa zvláštne, nevhodne, prípadne amorálne alebo sa dopustí aj činnosti, ktorá je v rozpore so zákonom, ešte sama o sebe nestačí, aby mohol súd tak radikálne zasiahnuť do jedného z najzákladnejších práv fyzickej osoby (aj podľa Listiny základných práv a slobôd), akým je právo spôsobilosti na právne úkony. Súd prvej inštancie konštatoval, že nevhodné správanie bolo zaznamenané aj zo strany navrhovateľky ako vyplýva z dôkazov. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre obmedzeniespôsobilosti na právne úkony u vyšetrovanej osoby. Súd prvej inštancie uviedol, že ďalšie dokazovanie v danej veci nevykonal (ako navrhovaný nový znalecký posudok), nakoľko bolo vykonané rozsiahle a postačujúce dokazovanie a ďalšie by bolo nehospodárne a nadbytočné, predlžujúce celé konanie.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd") odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 8. októbra 2019 sp. zn. 11CoP/163/2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že neobstoja námietky navrhovateľky, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, keď v konaní nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale len tie, ktoré sú potrebné pre zistenie skutočného stavu. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že v civilnom mimosporovom konaní nie je povinný zistiť skutkový stav, ale skutočný stav veci. Súd sa neobmedzuje na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje vyšetrovací princíp civilného procesu, čím sa aj súd prvej inštancie spravoval, podľa odvolacieho súdu postupoval procesne správne. Predpoklady pre zásah do spôsobilosti fyzickej osoby upravuje Občiansky zákonník a tieto musia byť v zásade platné v čase vyhlásenia meritórneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že na začiatku konania je zjavné, že tieto dôvody chýbajú a ďalší priebeh konania by viedol k zamietnutiu návrhu. Dôvodom pre zastavenie konania podľa § 235 ods. 2, 3 CMP je tiež nepredloženie lekárskej správy o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, pričom uvedené ustanovenie tiež nemožno používať automaticky bez vyhodnotenia okolností. Ak súd prvej inštancie ustálil, že vo veci je potrebné vykonať dokazovanie, aby došiel k záveru, ktorý je obsahom výroku jeho rozhodnutia, postupoval podľa odvolacieho súdu správne, ak návrh ako bezdôvodný zamietol. Odvolací súd konštatoval, že pre zachovanie kvalifikovanej ochrany práv a právom chránených záujmov a to vo vzťahu k predmetu konania je odôvodnené, že jedným z dôkazných prostriedkov v tomto konaní je znalecký posudok. Odvolací súd zdôrazňuje, že je to jeden z dôkazných prostriedkov, pričom je potrebné aj úplné spoľahlivé zistenie osobných pomerov osoby, ktorá má byť obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, uvedenou zásadou sa súd prvej inštancie aj spravoval. Z týchto dôvodov podľa odvolacieho súdu neobstojí námietka, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie. Pre posúdenie spôsobilosti vyšetrovanej osoby na právne úkony je rozhodujúce posúdiť, ako je spôsobilá osoba v živote si obstarávať svoje záležitosti, či nie je pre seba alebo okolie nebezpečná, ktoré skutočnosti neboli v konaní zistené. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa náležite zaoberal všetkými skutočnosťami, potrebnými na zistenie skutočného stavu a vo veci vykonal riadne a potrebné dokazovanie, pričom námietky navrhovateľky, uvedené v odvolaní sú podľa neho nedôvodné.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP, nakoľko jej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Namieta, že súd vyvodil z vykonaných dôkazov, ktoré sú v zjavnom rozpore, nesprávne závery, ignoroval dôkazy ňou navrhované a vyhodnotil ich v rozpore s ich obsahom. Ďalej poukazuje na nesprávnosť výroku o trovách konania súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol, že je povinná nahradiť trovy konania a ujmu, ktorá mu vznikla. Odvolací súd podľa nej nesprávne rozhodol, že je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne aj vo výroku o trovách konania, z dôvodu, že návrh bol podaný zjavne bezdôvodne. Navrhovateľka namieta, že z ustanovenia § 251 ods. 2 CMP vyplýva, že predpokladom tohto postupu je skutočnosť, že návrh bol podaný zjavne bezdôvodne, čo v tomto prípade podľa nej nemôže byť splnené, keď sám súd uviedol, že dospel k názoru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný po rozsiahlom dokazovaní. Navrhovateľka má za to, že ak sa ten, kto podal návrh na obmedzenie spôsobilosti dozvie o nedôvodnosti návrhu až v priebehu konania, nie je povinný nahradiť ujmu. Zároveň namieta, že súd mal vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Z týchto dôvodov navrhla rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
4. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhovateľky žiadala dovolanie odmietnuť ako neprípustné.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadeniadovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľky je potrebné odmietnuť.
6. Dovolanie je v danom pri´pade podane´ vo veci spo^sobilosti na pra´vne u´kony. Konanie v tejto veci je od 1. ju´la 2016 upravene´ v CMP. Vza´jomny´ vztˇah medzi CMP a CSP je vymedzeny´ v § 2 ods. 1 CMP, podlˇa ktore´ho sa na konania podlˇa tohto za´kona pouzˇiju´ ustanovenia CSP, ak tento za´kon neustanovuje inak. CMP v ustanoveniach § 76 a § 77 obsahuju´cich niektore´ ustanovenia o dovolani´ „neustanovuje inak", ak ide o pri´pustnostˇ dovolania vo veciach spo^sobilosti na pra´vne u´kony; pri ´pustnostˇ dovolania bolo preto potrebne´ posudzovatˇ podlˇa ustanoveni´ CSP.
7. V danom pri´pade bolo dovolanie podane´ po 1. ju´li 2016, kedy nadobudol u´cˇinnostˇ novy´ civilny´ procesny´ ko´dex. Aj za u´cˇinnosti CSP treba dovolanie povazˇovatˇ za mimoriadny opravny´ prostriedok, ktory´ ma´ v syste´me opravny´ch prostriedkov civilne´ho konania osobitne´ postavenie. Dovolanie aj podlˇa novej pra´vnej u´pravy nie je „dˇalsˇi´m odvolani´m" a dovolaci´ su´d nesmie bytˇ vni ´many´ ako tretia insˇtancia, v ra´mci konania ktorej by bolo mozˇne´ presku´matˇ ake´kolˇvek rozhodnutie odvolacieho su´du [vidˇ napri´klad rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012.
8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho su´du dovolanie pri´pustne´, ak to za´kon pripu ´sˇtˇa. Rozhodnutia odvolacieho su´du, proti ktory´m je dovolanie pri´pustne´, su´ vymenovane´ v § 420 a § 421 CSP.
9. Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 420 CSP mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe v konani´ dosˇlo k vade uvedenej v tomto ustanoveni´ (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie, v cˇom spocˇi´va ta´to vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 421 CSP mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe rozhodnutie spocˇi´va v nespra´vnom pra´vnom posu´deni´ veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie pra´vne posu´denie veci, ktore´ poklada´ za nespra´vne, a uvedie, v cˇom spocˇi´va nespra´vnostˇ tohto pra´vneho posu´denia (§ 432 ods. 2 CSP).
10. V danom pri´pade navrhovateľka uviedla, zˇe pri´pustnostˇ jej dovolania vyply´va z § 420 pi´sm. f/ CSP.
11. Podlˇa § 420 pi´sm. f/ CSP je dovolanie pri´pustne´ proti kazˇde´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du vo veci samej alebo ktory´m sa konanie koncˇi´, ak su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil strane, aby uskutocˇnˇovala jej patriace procesne´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces. Hlavny´mi znakmi, ktore´ charakterizuju´ dovolatelˇkou namietanu´ procesnu´ vadu zma¨tocˇnosti, su´ a/ za´sah su´du do pra´va na spravodlivy´ proces a b/ nespra´vny procesny´ postup su ´du znemozˇnˇuju´ci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutocˇnˇovala jej patriace procesne´ opra´vnenia
12. Pra´vo na spravodlivy´ su´dny proces je jedny´m zo za´kladny´ch lˇudsky´ch pra´v a do obsahu tohto pra´va patri´ viacero samostatny´ch subjekti´vnych pra´v a princi´pov. Podstatou tohto pra´va je mozˇnostˇ fyzicky´ch a pra´vnicky´ch oso^b doma´hatˇ sa svojich pra´v na neza´vislom a nestrannom su ´de a v konani´ pred ni´m vyuzˇi´vatˇ vsˇetky pra´vne insˇtitu´ty a za´ruky poskytovane´ pra´vnym poriadkom. Z pra´va na spravodlivy´ su´dny proces ale pre procesnu´ stranu nevyply´va jej pra´vo na to, aby sa vsˇeobecny´ su´d stotozˇnil s jej pra´vnymi na´zormi a predstavami, preberal a riadil sa nˇou predpokladany´m vy´kladom vsˇeobecne za´va¨zny´ch predpisov, rozhodol v su´lade s jej vo^lˇou a pozˇiadavkami, ale ani pra´vo vyjadrovatˇ sa k spo^sobu hodnotenia nˇou navrhnuty´ch do^kazov su ´dom a dozˇadovatˇ sa nˇou navrhnute´ho spo^sobu hodnotenia vykonany´ch do^kazov (pozri napri´klad rozhodnutia U´stavne´ho su´du Slovenskej republiky sp. zn. I. U´S 50/04, I. U´S 97/97, II. U´S 3/97, II. U´S 251/03, IV. U´S 252/04).
13. Pojem „procesny´ postup" bol vysvetleny´ uzˇ vo viacery´ch rozhodnutiach najvysˇsˇieho su´duvydany´ch tak, zˇe sa ni´m rozumie iba fakticka´, vydaniu konecˇne´ho rozhodnutia predcha´dzaju´ca cˇinnostˇ alebo necˇinnostˇ su´du, teda sama procedu´ra prejednania veci (to, ako su´d viedol spor). V zmysle § 420 pi´sm. f/ CSP je relevantny´ nespra´vny procesny´ postup znemozˇnˇuju´ci strane sporu realiza´ciu jej procesny´ch opra´vneni´ a mariaci mozˇnostˇ jej akti´vnej u´cˇasti na konani´ (porovnaj primerane R 129/1999 a 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemozˇno vykladatˇ extenzi´vne jeho vztˇahovani´m aj na fakticku´ merito´rnu rozhodovaciu cˇinnostˇ su ´du. „Postupom su´du" mozˇno teda rozumietˇ iba samotny´ priebeh konania, nie vsˇak samo rozhodnutie su´du posudzuju´ce opodstatnenostˇ zˇalobou uplatnene´ho na´roku (2Cdo/154/2017, 3Cdo/110/2017, 4Cdo/128/2017, 5Cdo/84/2017, 8Cdo/180/2017).
14. Pokialˇ „postupom su´du" nie je rozhodnutie su´du - fina´lny (merito´rny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konani´, potom uzˇ „postupom su´du" vo^bec nemo^zˇe bytˇ ani cˇastˇ rozhodnutia
- jeho odo^vodnenie (obsah, spo^sob, kvalita, vy´stizˇnostˇ, presvedcˇivostˇ a u´plnostˇ odo^vodnenia), u´lohou ktorej je vysvetlitˇ do^vody, so zretelˇom na ktore´ su´d rozhodol (3Cdo/173/2017, 7Cdo/150/2017, 8Cdo/49/2017). Ota´zku u´stavnej su´ladnosti pra´vneho za´veru dovolacieho su´du zalozˇene´ho na takomto cha´pani´ pojmu „procesny´ postup su´du" posudzoval U´stavny´ su´d Slovenskej republiky (dˇalej len „u´stavny´ su´d") napri´klad v konaniach sp. zn. I. U´S 21/2018, III. U´S 614/2017, IV. U´S 88/2018, v ktory´ch podane´ stˇazˇnosti odmietol s odo^vodneni´m, zˇe nezistil zˇiadnu skutocˇnostˇ, ktora´ by signalizovala svojvolˇny´ postup najvysˇsˇieho su´du pri rozhodovani´ o dovolani´ nemaju´ci oporu v za´kone.
15. Na to, aby mohlo do^jstˇ ku konsˇtatovaniu zatˇazˇenia konania pred su´dom vadou v podobe porusˇenia nespra´vnym procesny´m postupom su´du pra´va strany sporu na spravodlivy´ proces, musi´ bytˇ dana´ jednak pri´cˇinna´ su´vislostˇ medzi nespra´vnym procesny´m postupom su´du a upreti´m strane sporu niektore´ho z jej prina´lezˇiacich procesny´ch pra´v, okrem toho tu vsˇak musi´ bytˇ aj za ´konom predpokladana´ intenzita za´sahu do pra´v, odo^vodnˇuju´ca za´ver, zˇe nebytˇ take´hoto za´sahu, strane sporu by sa dostalo mozˇnosti uplatnitˇ tie argumenty alebo na´mietky, ktore´ pre nena´lezˇity´ postup odvolacieho su´du (resp. aj su´du prvej insˇtancie) museli bytˇ uplatnene´ azˇ dovolani´m.
16. V prejedna´vanej veci nesˇlo podlˇa dovolacieho su´du usu´ditˇ na splnenie zˇiadnej z taky´chto podmienok. Procesný postup nemozˇno vykladatˇ extenzi´vne - jeho vztˇahovani´m aj na fakticku´ merito´rnu rozhodovaciu cˇinnostˇ su´du (stanovisko obcˇianskopra´vneho kole´gia najvysˇsˇieho su´du z 3. decembra 2015, uverejnene´ v Zbierke stanovi´sk najvysˇsˇieho su´du a rozhodnuti´ su´dov Slovenskej republiky ako R 2/2016, podlˇa ktore´ho nepresku´matelˇnostˇ rozhodnutia zaklada´ tzv. zma¨tocˇnostnu´ vadu, sko^r tvoriacu su´cˇastˇ § 237 ods. 1 pi´sm. f/ O. s. p. len vy´nimocˇne).
17. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP. V odôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako aj s námietkami navrhovateľky. Jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a s jeho skutkovými i právnymi závermi.
18. Z uvedeného je teda celkom zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) náležitosti v zmysle § 393 CSP. Postup odvolacieho súdu, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozsudkom súdu prvej inštancie, nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda v danom prípade odvolací súd procesne nekonal spôsobom zmätočným, ktorý by mal za následok vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP.
19. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Takisto samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi (I. ÚS 50/04), ani právo, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
20. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
21. V súvislosti so spochybňovaním správnosti skutkových zistení a spôsobu vyhodnotenia dôkazov odvolacím súdom, dovolací súd uvádza, že nie je oprávnený preskúmavať skutkové závery, ku ktorým dospeli súdy nižšieho stupňa. V zmysle § 442 CSP je totiž viazaný skutkovým stavom, z ktorého vychádzal odvolací súd. Dovolací súd nie je treťou inštanciou a preto sa ním nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.
22. Navrhovateľka tvrdi´, zˇe k procesnej vade uvedenej v § 420 pi´sm. f/ CSP dosˇlo ty´m, zˇe odvolací súd nenariadil kontrolný znalecký posudok ohlˇadom zdravotne´ho stavu osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, aby tak mohli objekti´vne a neza´visle posu´ditˇ vhodnostˇ obmedzenia spo^sobilosti na pra´vne u ´kony, v do^sledku cˇoho dospeli su´dy k nespra´vnym pra´vnym za´verom.
23. V rozhodovacej praxi najvysˇsˇieho su´du do 30. ju´na 2016 sa vyskytovali na´mietky dovolatelˇov ty ´kaju´ce sa nedostatkov v procese obstara´vania skutkovy´ch podkladov pre rozhodnutie, pri´padne nespra´vnosti hodnotenia vy´sledkov dokazovania. Najvysˇsˇi´ su´d vo vztˇahu k taky´mto na´mietkam dospel k za´veru, zˇe do^vodom znemozˇnˇuju´cim realiza´ciu procesny´ch opra´vneni´ u´cˇastni´ka konania (a zakladaju´cim pri´pustnostˇ dovolania) nie je nedostatocˇne´ zistenie rozhoduju´cich skutkovy ´ch okolnosti´, nevykonanie vsˇetky´ch navrhovany´ch do^kazov alebo nespra´vne vyhodnotenie niektore ´ho do^kazu (R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999 a 1Cdo/85/2010, 2Cdo/29/2011, 2Cdo/130/2011, 3Cdo/268/2012, 3Cdo/108/2016, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012). Podlˇa pra´vneho na ´zoru dovolacieho su´du ani po novej pra´vnej u´prave civilne´ho sporove´ho konania, ktora´ nadobudla u ´cˇinnostˇ 1. ju´la 2016, nie je do^vodom zakladaju´cim pri´pustnostˇ dovolania v zmysle § 420 pi´sm. f/ CSP nedostatocˇne´ zistenie skutkove´ho stavu, nevykonanie vsˇetky´ch navrhovany´ch do^kazov alebo nespra´vne vyhodnotenie niektore´ho do^kazu. Najvysˇsˇi´ su´d uzˇ v minulosti opakovane zdo^raznil, zˇe pre za´ver o existencii procesnej vady konania uvedenej v ustanoveni´ § 237 ods. 1 O.s.p. (teda aj vady uvedenej v pi´smene f/) nie je vy´znamny´ subjekti´vny na´zor dovolatelˇa tvrdiaceho, zˇe sa su´d dopustil takej vady; rozhoduju´cim bolo vy´lucˇne zistenie (za´ver) dovolacieho su´du, zˇe k tejto procesnej vade skutocˇne dosˇlo (vidˇ napri´klad rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/6/2014, 2Cdo/609/2015, 3Cdo/409/2015, 4Cdo/143/2015, 5Cdo/238/2015, 6Cdo/30/2016, 7Cdo/371/2015, 8Cdo/34/2016).
24. Pokiaľ navrhovateľka namieta výrok o trovách konania, keď podľa jej názoru vychádzajúc z ustanovenia § 251 ods. 2 CMP vyplýva, že predpokladom tohto postupu je skutočnosť, že návrh bol podaný zjavne bezdôvodne, čo v tomto prípade podľa nej nemôže byť splnené, keď sám súd uviedol, že dospel k názoru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný po rozsiahlom dokazovaní, namieta nesprávne právne posúdenie.
25. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014).
26. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
27. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu nie je po 1. júli 2016 žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej právnej otázky súdom) na možnosť uskutočňovať procesné oprávnenia niektorou zo strán civilného sporového konania.
28. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka neopodstatnene namieta, že jej odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Prípustnosť jej dovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.
29. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
30. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.