7Cdo/89/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne U. L., bytom M., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, s o s ídlom v Košiciach, Rázusova 1, proti žalovaným 1/ C. Z., bytom M., zastúpenému Mgr. Petrom Pirhoňom, advokátom so sídlom v Košiciach, Cyklistická 15, 2/ Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii - Demokratickej strane, s o sídlom v Bratislave, Vajnorská 142, IČO: 36060101, o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 42 C 49/2010, o dovolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. augusta 2015 sp. zn. 11 Co 504/2013, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 31. augusta 2015 sp. zn. 11 Co 504/2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením zo 17. septembra 2013 č. k. 42 C 49/2010-570 uložil žalovanému 1/ povinnosť nahradiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne trovy konania vo výške 2 039,64 € pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1 415,64 € a z náhrady súdneho poplatku vo výške 624 €, v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo o d znaleckého posudku alebo o d úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. V danom prípade mala žalobkyňa plný úspech v hlavnej otázke a síce, že do jej osobnostných práv bolo zasiahnuté neprípustným spôsobom a zamietnutie jej nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bolo dané úvahou súdu. Hoci teda žalobkyňa formálne mala úspech len čiastočný, v tomto prípade má v zmysle citovaného zákonného ustanovenia právo voči žalovanému 1/ na plnú náhradu trov konania.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31. augusta 2015 sp. zn. 11 Co 504/2013 podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie Okresného súdu Košice II zo 17. septembra 2013 č. k. 42 C 49/2010-570 v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 1/ tak, žepriznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 1 610,86 €, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 986,86 € a z náhrady zaplatených súdnych poplatkov vo výške 624 €; žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť ju právnej zástupkyni žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Súčasne žalovanému 1/ priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,21 €; žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť ju právnej zástupkyni žalovaného 1/ do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Odvolací súd uviedol, že nepriznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch bolo dané úvahou súdu v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., preto žalobkyni patrí náhrada trov konania v plnej výške, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Pri výpočte tarifnej odmeny advokáta však podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na prisúdené plnenie (právo) priznané právoplatným rozsudkom treba vychádzať z o sumy 1 000 € ako tarifnej hodnoty veci v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p. a podľa § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho s údu, jeho zmeňujúcemu výroku o trovách konania, podal žalovaný 1/ dovolanie z dôvodu, že mu bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Žalovaný 1/ je toho názoru, že v danom prípade aplikácia ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. nezodpovedá požiadavkám na spravodlivý a rovnaký výklad ustanovenia zákona vo vzťahu ku každému z účastníkov konania; takýto výklad zvýhodňuje žalobkyňu vo vzťahu k žalovanému 1/, čo je v našom právnom poriadku neprípustné. V súlade s ustanovením § 136 O.s.p. úvaha súdu je namieste len v prípadoch, ak možno zistiť výšku nárokov len s nepomernými ťažkosťami alebo a k j u nemožno zistiť vôbec. Hoc i určenie podľa úvahy s údu zahŕňa i nárok na primerané zadosťučinenie, podľa žalovaného 1/ musí ísť o plnenie priznané aspoň v minimálnej sume, nie o zamietnutie žaloby v tejto časti. Nemožno súhlasiť s názorom, že žalobkyňa mala plný úspech v hlavnej otázke, t. j. že do jej osobnostných práv bolo zasiahnuté neprípustným spôsobom. Podľa názoru žalovaného 1/ hlavnou bola i otázka náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím n a sumu, ktorú žalobkyňa od žalovaných žiadala. Žalovaný 1/ má za to, že žalobkyňa nedosiahla väčší úspech vo veci ako žalovaný 1/, a preto priznanie jej náhrady trov konania možno považovať za nespravodlivé; žalovaný 1/ bol niekoľkonásobne úspešnejší. Uznesenie odvolacieho súdu sa javí ako nepreskúmateľné a zmätočné i vzhľadom k výške náhrady trov konania v časti náhrady súdneho poplatku. Žalovaný 1/ vyslovil presvedčenie, že okrem uvedených dôvodov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom i z dôvodu, že odvolací súd neskúmal, č i na strane žalovaného 1/ nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni podľa ustanovenia § 150 O.s.p.

4. Žalobkyňa s a v o vyjadrení k dovolaniu stotožnila s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu; dovolanie žalovaného 1/ žiadala odmietnuť, príp. zamietnuť a zaviazať ho na náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal včas dovolateľ zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalovaného 1/ bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p.

7. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. bolo možné dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu je upravená v § 237 a § 239 O.s.p. S prihliadnutím na obsah dovolania najvyšší súd osobitne skúmal, či postupom (rozhodnutím) odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného 1/ konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

8. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

9. Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. 10. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“).

11. Na vady konania, ktoré sú uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p., je dovolací súd povinný prihliadať bez ohľadu na to, či ich dovolateľ uplatnil alebo neuplatnil (viď § 242 ods. 1 O.s.p.).

12. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že k odvolaniu žalovaného 1/ (č. l. 578 spisu) sa písomne vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu prvej inštancie 18. októbra 2013 (č. l. 581 spisu), žalovaný 1/ ale nemal možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie žalobkyne nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia žalovanému 1/ došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu m u možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

13. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd preto uznesenie krajského súdu v celom rozsahu zrušil (t. j. vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov odvolacieho konania) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 CSP).

14. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania týkajúceho sa dovolania proti tomuto (zrušenému) uzneseniu krajského súdu (453 ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.