UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13 C 432/2012, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. mája 2015 sp. zn. 7 Co 934/2014, 7 Co 935/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením zo 6. novembra 2014 č. k. 13 C 432/2012-56 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 € podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej aj „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o súdnych poplatkoch“).
Krajský súd v Nitre na odvolania žalobkyne rozsudkom z 21. mája 2015 sp. zn. 7 Co 934/2014, 7 Co 935/2014 rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 26. septembra 2014 č. k. 13 C 432/2012-41 potvrdil, vyššie uvedené uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. S rozsudkom súdu prvého stupňa sa stotožnil keď uviedol, že žalobkyňa nepreukázala nesprávny úradný postup zo strany exekučného súdu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom sa podrobne vyporiadal s námietkami žalobkyne. S odôvodnením napadnutého uznesenia sa odvolací súd stotožnil tiež a uviedol, že odvolanie žalobkyne je potrebné považovať za odvolací návrh a preto je povinná zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. O poplatkovej povinnosti súd prvého stupňa rozhodol podľa odvolacieho súdu správne, jasne a zrozumiteľne v uznesení, tiež uviedol ustanovenia, ktorými sa pri svojom rozhodovaní riadil.
Rozsudok odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa uloženej poplatkovej povinnosti napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v danom prípade sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že jeho rozhodnutie je „ absolútne“ prekvapivé, lebo popiera doterajšiu konštantnú judikatúru, žalobkyni bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť za odvolanie a tým jej bol spôsobený zásah do jej ústavného práva na súdnu ochranu, ktorý bližšie v dovolaní rozviedla.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či jej dovolanie je procesne prípustné.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred najvyšším súdom na základe skoršieho dovolania tej istej žalobkyne - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 7 Cdo 323/2014, 7 Cdo 396/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 466/2014, 7 Cdo 526/2014, 3 Cdo 180/2014, 3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 8 Cdo 431/2014). Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a § 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.