Najvyšší

7 Cdo 8/2010

súd  

Slovenskej republiky   7Cdo 9/2010

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci exekúcie oprávneného A. a. s., so sídlom v B., proti povinným 1/ AL. s. r. o., so sídlom v B., 2/ Ing. V. H., bývajúcemu v B., pre vymoženie pohľadávky 800 000 Sk ( 26 555, 14 € ) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1 Er 1 066/2001, o dovolaní povinných proti uzneseniu

Krajského súdu Banská Bystrica z 15. apríla 2009 sp. zn. 16 CoE 42/2009 a uzneseniu

Krajského súdu Banská Bystrica z 19. augusta 2010 sp. zn. 15 CoE 157/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. augusta 2010  

sp. zn. 15 CoE 157/2010 odmieta.

Konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z  

15. apríla 2009 sp. zn. 16 CoE 42/2009 zastavuje.

Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 23.januára 2009 č. k. 1 Er 1 066/2001 –

211 návrh povinných na zastavenie exekúcie ako nedôvodný   zamietol, lebo   notárska

zápisnica je exekučným titulom a exekúcia v danej veci môže pokračovať.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie povinných uznesením z 15. apríla 2009

sp. zn. 16 CoE 42/2009 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnil

s právnym záverom prvostupňového sudu, že   exekúcia v danej veci začala na základe

platného exekučného titulu ( notárskej zápisnice obsahujúcej všetky zákonné náležitosti ).   7 Cdo 8/2010

  7 Cdo 9/2010

Proti tomuto uzneseniu podali dovolanie povinní. Trvali na zastavení exekúcie.

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 19. mája 2010 č. k. 1 Er 1066/2001 – 333

zamietol žiadosť povinných o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie

z dôvodu   nesplnenia druhej   zákonom stanovenej   kumulatívnej   podmienky   pre priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O. s. p. t. j., že nejde o svojvoľné alebo

zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie povinných uznesením z 19. augusta 2010

sp. zn. 15 CoE 157/2010 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V plnom

rozsahu sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu o nesplnení zákonných predpokladov

pre ustanovenie (povinným) zástupcov z radov advokátov.

Aj proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie povinní, ktoré bolo

obsahovo totožné s dôvodmi dovolania smerujúceho proti skôr citovanému uzneseniu

krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,

že dovolania podali včas účastníci konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), skúmal najskôr, či sú

splnené procesné predpoklady pre to, aby bolo možné preskúmať napadnuté uznesenia

z hľadiska ich vecnej správnosti, teda, či sú splnené podmienky dovolacieho konania.

Pokiaľ ide o dovolanie povinných proti uzneseniu krajského súdu z 19. augusta 2010

sp. zn. 15 CoE 157/2010 aj keď povinní ( resp. ich zástupca ) nemajú právnické vzdelanie

a nie sú zastúpení advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p.), dovolací súd nepovažoval nedostatok

povinného zastúpenia za prekážku, ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým nebolo

vyhovené žiadosti účastníkov   o ustanovenie zástupcu   z radov advokátov v zmysle § 30  

O. s. p. ( ako je to v preskúmavanej veci ), nemožno striktne trvať na splnení tejto podmienky,

lebo v opačnom prípade by bol popretý nielen zámer, ktorý sledovali   účastníci   konania

podaním dovolania, ale tiež účel dovolacieho konania, v ktorom predmetom posúdenia má

byť záver odvolacieho súdu o ( ne ) splnení podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov

advokátov súdom ( pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z  

21. februára 2007 sp. zn. 2 Cdo 329/2006 ).

  7 Cdo 8/2010

  7 Cdo 9/2010

Dovolací súd z uvedeného dôvodu pristúpil k posudzovaniu   procesnej prípustnosti

dovolania proti tomuto   uzneseniu krajského súdu napriek tomu, že dovolatelia ( ich

zástupcovia ) bez právnického vzdelania nie sú zastúpení advokátom.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa o zamietnutí žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, má procesnú formu

uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach § 237 a § 239 O. s. p. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p.

v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo nejde o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 písm.

a/ a b/ prvá veta O. s. p., ale ani o potvrdzujúce uznesenie patriace do niektorej z kategórií

potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p. Keďže

napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených

v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., (proti ktorým je dovolanie prípustné), nemožno prípustnosť

dovolania smerujúceho proti nemu vyvodiť z týchto ustanovení.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., zaoberal sa dovolací súd

i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z takýchto vád ( t. j. či v danej vec i nejde

o prípad nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, o prípad odňatia možnosti konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ).

Dovolací súd existenciu takejto vady konania nezistil a ani sami dovolatelia netvrdili,

že by konanie v tejto právnej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou v ustanovení  

§ 237 písm. a/ až g/ O. s. p. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nemožno

vyvodiť.

  7 Cdo 8/2010

  7 Cdo 9/2010

Z hľadiska prieskumu dovolacieho súdu čo do existencie dovolacieho dôvodu podľa  

§ 237 písm. f/ O. s. p. treba uviesť, že Občiansky súdny poriadok dáva odňatie možnosti

konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickým procesným postupom súdu, nie s jeho

právnym posúdením určitej otázky ( vrátane otázky splnenia   podmienok pre ustanovenie

zástupcu z radov advokátov ). Pokiaľ by sa aj prípadne súd pri rozhodovaní ( posudzovaní

tejto otázky ) dopustil omylu v aplikácii práva, mal by jeho postup   za následok   ( len )

nesprávne rozhodnutie, nie však procesnú vadu konania v zmysle   § 237 písm. f/ O. s. p.

Nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) je prípustným dovolacím

dôvodom ( ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné ), ktoré   samo osebe

prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno   podať proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky

prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu

a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Zároveň   na tomto mieste

treba uviesť, že aj pokiaľ by súdy svoje rozhodnutie založili na nesprávnych skutkových

zisteniach,   ani to neznamená procesnú vadu   konania v zmysle § 237 O. s. p. Nesprávne

skutkové zistenie má za následok vydanie vecne nesprávneho rozhodnutia súdu, samo osebe

ale nie je vadou konania v zmysle § 237 O. s. p., teda nezakladá prípustnosť dovolania.

Pretože prípustnosť dovolania v tomto prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239

O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani   dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie povinných podľa  

§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení   s § 218 ods. 1 písm. c / O. s. p. ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Pokiaľ ide o dovolanie povinných proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 15. apríla 2009 sp. zn. 16 CoE 42/2009 dovolací súd dospel k záveru, že jeho preskúmaniu

bráni procesná prekážka. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že dovolatelia ( ich zástupca ) nemajú

právnické vzdelanie a v zmysle rozhodnutí súdov oboch nižších stupňov im nebol ustanovený

zástupca z radov advokátov. Napriek tomu žiadneho advokáta nepoverili   zastupovaním v dovolacom konaní.

  7 Cdo 8/2010

  7 Cdo 9/2010

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek   za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 2 O. s. p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno

odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale

nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky

konania odstrániť, konanie zastaví.

Nedostatok právneho zastúpenia dovolateľov advokátom podľa § 241 ods. 1 druhá

veta O. s. p. je odstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ však dovolatelia

napriek poučeniu podľa § 241 ods. 1 O. s. p. o povinnom zastúpení v dovolacom konaní

uvedený procesný nedostatok neodstránili ( nepredložili plnomocenstvo pre advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní ), tak svojim procesným postupom spôsobili, že

v dovolacom konaní pre tento nedostatok nie je možné pokračovať a dovolacie konanie treba

zastaviť podľa § 243c O. s. p. v spojení s § 104 ods. 2 O. s. p.

Vzhľadom na uvedený nedostatok podmienky dovolacieho   konania, ktorý pre

nečinnosť dovolateľov zostal neodstránený, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie

o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. apríla 2009 sp. zn. 16

CoE 42/2009 zastavil. So zreteľom na zastavenie dovolacieho konania sa nezaoberal otázkou

procesnej prípustnosti dovolania.

Povinní z procesného hľadiska zavinili, že sa konanie o ich prvom dovolaní muselo

zastaviť   a že sa ich druhé dovolanie   muselo odmietnuť a vznikla im povinnosť nahradiť

trovy dovolacieho konania ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 146

ods. 2 O. s. p. ). Najvyšší súd Slovenskej republiky ale oprávnenému nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

  7 Cdo 8/2010

  7 Cdo 9/2010

V Bratislave 27. júla 2011

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta