7Cdo/77/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom v Košiciach, Staničné námestie 9, proti žalovanej M. L., bytom U., H., zastúpenej JUDr. Andrejom Lehoťanom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova 2, o zaplatenie 7.550,55 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 45 C 112/2005, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 19. mája 2016 sp. zn. 9 Co 402/2015, 9 Co 403/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej inštancie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 19. mája 2016 sp. zn. 9 Co 402/2015, 9 Co 403/2015 odmietol odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 15. februára 2011 č. k. 45 C 112/2005-136, ktorým nepripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu z 25. augusta 2010, žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 7.550,55 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania. Odvolací súd predmetným uznesením zároveň potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie z 27. januára 2015 č. k. 15 C 112/2015-155, ktorým bol zamietnutý návrh na odpustenie zmeškanej lehoty (na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie z 15. februára 2011 č. k. 45 C 112/2005-136); účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, pričom namietala znemožnenie realizácie svojich procesných práv (§ 420 písm. f/ CSP) ako aj nedostatky v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala dovolateľka zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, v ktorej neprospech bolorozhodnutie vydané (§ 424 CSP), predovšetkým skúmal včasnosť podania dovolania a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej bolo podané oneskorene.

4. Podľa § 427 ods. 1 CSP dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

5. Podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

6. Podľa § 447 písm. a/ CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak bolo podané oneskorene.

7. V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie, t. j. uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 19. mája 2016, sp. zn. 9 Co 402/2015, 9 Co 403/2015 bolo zástupcovi žalovanej doručené 12. júla 2016. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebolo vydané opravné uznesenie, teda do úvahy neprichádza použitie ustanovenia § 427 ods. 1 (veta druhá) CSP, pripadol koniec dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej od doručenia rozhodnutia na 12. septembra 2016 (pondelok). Dovolanie žalovanej bolo podané poštou až 25. novembra 2016, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty. Uznesením súdu prvej inštancie zo 17. januára 2017 č. k. 45 C 112/2005-209 bol návrh žalovanej na odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. mája 2016 sp. zn. 9 Co 402/2015 zamietnutý.

8. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. a/ CSP ako podané oneskorene odmietol, a to bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.