UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne JUDr. T. V., bytom W. XXX, zastúpenej Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom so sídlom v Prešove, Grešova 7, proti žalovanému K. L., bytom W. XXX, zastúpenému JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, o vypratanie nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15C/39/2015, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. novembra 2019 sp. zn. 1Co/58/2019 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „prvostupňový súd" alebo „súd prvej inštancie") rozsudkom z 12. júla 2018 č. k. 15C/39/2015-186 uložil žalovanému povinnosť odstrániť neoprávnene zasahujúce kovové oplotenie z parcely registra „C" č. XX, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. W., do parcely registra „C" č. XX/X, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. W., vo vlastníctve žalobkyne v súlade s grafickým plánom na zameranie neoprávneného zásahu zhotoveným Ing. O. P. dňa 24. mája 2018, ktorý je súčasťou rozsudku, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. 1.1. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa v konaní nepochybne preukázala, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti parcely registra „C" č. XX/X, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. W., a tiež preukázala, že žalovaný do jej vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje tak, ako to vyplýva z elaborátu zo zamerania skutkového stavu v teréne, vyhotoveného Ing. T. T. z 15. augusta 2014, stanoviska Ing. H. K. - GeoPraktic z 3. novembra 2016, ako aj grafického plánu na zameranie neoprávneného zásahu zhotoveného geodetom Ing. Valkučákom z 24. mája 2018. Pokiaľ žalovaný predložil súdu vytyčovací náčrt č. 574 vyhotovený GEOTOP Košice, s.r.o. zo 4. apríla 2016 na preukázanie tvrdení, že plot je osadený na vlastníckej hranici žalovaného, tento listinný dôkaz bol v priebehu súdneho konania žalobkyňou spochybnený. Neplatnosť vytyčovacieho náčrtu č. 574 vyhotoveného GEOTOP Košice, s.r.o. dňa 4. apríla 2016 vyslovila katastrálna inšpekcia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskejrepubliky oznámením o ukončení vykonania jeho kontroly zo 17. augusta 2017. Žalovaný tak relevantným spôsobom nepreukázal, že do vlastníckej hranice žalobkyne nezasahuje. 1.2. Pokiaľ žalovaný namietal v konaní, že vlastnícke právo spornej časti pozemku nadobudol vydržaním, toto svoje tvrdenie náležite nepreukázal. Žalovaný predovšetkým nepreukázal všetky potrebné atribúty preukazujúce tvrdené vydržanie, pričom dôkazné bremeno zaťažuje práve žalovaného. Uvádza, že spornú časť nehnuteľnosti nadobudol vydržaním titulom dedenia, pričom bližšie nešpecifikuje, kedy vstúpil do držby on či jeho právni predchodcovia; zásadným problémom sa však javí nepreukázanie dobromyseľnosti. Zo správania žalovaného dobromyseľnosť nijako nevyplýva, pretože sa ako vlastník nemohol cítiť, keď najprv sa snažil so žalovanou dohodnúť a neskôr preukázať, že plot je osadený správne na vlastníckej hranici. Takéto konanie žalovaného spochybňuje tvrdenie o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním, ktoré predpokladá, že oprávnený držiteľ sa cíti byť vlastníkom bez pochybnosti o svojom vlastníctve. 1.3. Keďže žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že do vlastníckej hranice žalobkyne nezasahuje a ani o tom, že vlastnícke právo k spornej časti pozemku nadobudol vydržaním, žalobe žalobkyne bolo potrebné vyhovieť.
2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalovaného rozsudkom z 21. novembra 2019 sp. zn. 1Co/58/2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V podrobnostiach poukázal na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom a neboli zistené žiadne vady procesného postupu, ktoré by mali za následok znemožnenie strane (v danom prípade žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 2.1. Súd prvej inštancie zistil, že došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne v dôsledku zriadenia predmetného oplotenia na pozemku, ktorý jej vlastnícky patrí, pričom osobou zodpovednou za tento zásah do vlastníckeho práva je žalovaný ako stavebník tohto oplotenia. Nároky žalobkyne uplatňované v tomto konaní boli nepochybne potvrdené objektívnymi dôkazmi zadováženými počas prvoinštančného konania (pozri bod 1.1.), ktoré preukázali neoprávnenosť stavby tohto oplotenia na pozemku žalobkyne. 2.2. Nemožno konštatovať, že by žalobkyňa z hľadiska procesného uplatňovala svoje nároky v tomto konaní odchylne od pôvodnej žaloby, keďže touto sa domáhala odstránenia prečnievajúcej časti kovového oplotenia zasahujúcej do parcely č. XX/X, LV č. XXX., k. ú. W., a na tomto stanovisku sa nič nezmenilo ani v priebehu konania, keď predloženými technickými podkladmi (najmä grafický plán na zamerania neoprávneného zásahu kovového oplotenia) len upresnila žalobu, ktorú pôvodne podala. Nemožno teda konštatovať, že by súd prvej inštancie v dôsledku procesnej pasivity žalobkyne rozhodol v rozpore s petitom, pretože predmet konania bol nepochybne známy a v zásade nezmenený v priebehu celého konania. 2.3. Podľa názoru odvolacieho súdu nepochybil súd prvej inštancie ani v rovine právneho posúdenia prejednávanej veci, keď poukázal na všeobecné ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka garantujúce ochranu vlastníckeho práva v rovine všeobecnej (bod 22 rozsudku súdu prvej inštancie) a oprel sa v kombinácii s týmto ustanovením o ustanovenie § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka; treba súhlasiť s tým, že kovové oplotenie je v zásade stavbou na cudzom pozemku a pokiaľ jeho zriadením došlo k zásahu do vlastníckeho práva vlastníka takéhoto pozemku, je dôvod na jeho odstránenie. 2.4. Nemožno konštatovať, že by súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ nevenoval pozornosť v rámci dokazovania riešeniu vydržania vlastníckeho práva k dotknutej časti parcely „C" č. XX/X žalovaným v zmysle § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže už na pojednávaní 21. januára 2016 žalovaný poukazoval a bránil sa možnosťou vydržania, avšak okrem prednesu takejto procesnej obrany žiadne ďalšie dokazovanie na tomto pojednávaní a ani v priebehu konania nenavrhol s výnimkou záverečného štádia konania, čo však súd prvej inštancie správne neakceptoval.
2.5. Nemožno napokon súhlasiť ani s odvolacími námietkami žalovaného týkajúcimi sa toho, že predmetný rozsudok je nepreskúmateľný, keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho vnútornej štruktúry, ako aj logických súvislostí, ktoré sú obsahom tohto rozhodnutia, spĺňa všetky požiadavky na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie v zmysle § 220 ods. 2 CSP, ktoré dáva odpoveď na všetky podstatné okolnosti a otázky nastolené stranami v tomto konaní. 2.6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ"), ktoré vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP. V podstatnom - cez prizmu ním uvádzaného skutkového stavu a ním prezentovaných dôkazov - zopakoval svoju argumentáciu z konania pred nižšími súdmi, polemizoval s právnymi závermi odvolacieho (i prvostupňového) súdu, spochybňoval správnosť jeho rozhodnutia a kritizoval prístup odvolacieho súdu k právnemu posúdeniu veci. Žiadal, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutia nižších súdov zrušil a aby vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3.1. Dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP odôvodnil tým, že odvolací súd konal v jeho neprítomnosti v rozpore s ustanovením § 385 ods. 1 CSP, keď na prejednanie veci nenariadil pojednávanie a neumožnil mu tak vyjadriť sa k veci pred odvolacím súdom. Odvolací súd mal (podľa dovolateľa) povinnosť nariadiť pojednávanie, keďže v odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie a navrhoval prehrať zvukové záznamy z pojednávaní, pretože to, čo bolo prednesené na pojednávaniach, sa nenachádza v zápisniciach ani v samotnom rozsudku súdu prvej inštancie. Touto otázkou sa nezaoberal ani odvolací súd, a preto jeho postupom boli porušené procesné práva dovolateľa v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 3.2. Rovnako ako v odvolaní poukázal na to, že výrok rozsudku nie je dostatočne presný, určitý a zrozumiteľný, keďže v jeho výroku nie sú premietnuté konkrétne body merania, ktoré by boli premietnuté do geometrického plánu, ktorý by mohol byť podkladom pre odstránenie predmetného oplotenia. Výrok rozsudku je nevykonateľný tiež v dôsledku formálnych a obsahových nedostatkov, pretože nespĺňa náležitosti označenia nehnuteľností podľa katastrálneho zákona. Hoci žaloba žalobkyne znela na vypratanie nehnuteľnosti, výrok rozsudku tomuto jej návrhu nezodpovedá. Medzi stranami bola a je sporná hranica, pričom uvedené skutočnosti boli riešené aj pred správnymi orgánmi. Všetky úkony vyhotovené pre potreby tohto konania sa týkali prakticky priebehu hranice medzi spornými parcelami. Celé súdne konanie zapríčinili sporné hranice, ktoré by mali byť riešené pred správnymi a nie pred súdnymi orgánmi. 3.3. Námietka vydržania bola vznesená oprávnene, pretože žalobkyňa z betónových tvárnic postavila plot. Súd nepripustil návrhy na vykonanie dokazovania s odôvodnením, že námietka vydržania bola vznesená v roku 2016. Od tohto dátumu žalovaný dvakrát zmenil právneho zástupcu. Navyše, žalovanému svedčí aj titul dedenia a môže si započítať dobu právnych predchodcov. Žalobkyňa vyzvala výzvou zo 16. septembra 2014 žalovaného na odstránenie presahujúcej časti oplotenia v lehote 30 dní. Žalovaný odpovedal na výzvu 2. októbra 2014 s tým, že si nie je istý, preto si dá zamerať pozemok geodetom. Až do výzvy žalobkyne dňa 16. septembra 2014 žalovaný vec dobromyseľne užíval a pred týmto dátumom mohol za splnenia ostatných zákonných podmienok nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Preto nevykonanie navrhnutých dôkazov je samostatným odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP. 3.4. K dovolaniu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP uviedol: „V danom prípade ide o kolíziu vlastníckeho práva žalobkyne a vlastníckeho práva žalovaného. Za spornú preto považujem aj aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka o neoprávnenej stavbe nakoľko časť kovového oplotenia nespĺňa definíciu stavby."
4. Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovaného nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórnehodovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ a f/ CSP).
6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo 400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo 208/2014).
8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. II. ÚS 172/03].
9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
10. Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania neplní úlohy prvostupňového či odvolacieho súdu ako tretej inštancie prebiehajúceho súdneho sporu. Úloha dovolacieho súdu spočíva v náprave najzávažnejších procesných pochybení resp. v riešení otázok zásadného právneho významu. Už na tomto mieste považuje najvyšší súd za dôležité zopakovať (pozri bod 3), že dovolateľ v dovolaní v podstate zopakoval svoju obranu produkovanú počas celého priebehu konania pred nižšími súdmi, ktorá prevažne predstavovala (iba) polemiku, nesúhlas, či iný názor a jeho videnie skutkového a právneho stavu, ktoré dôvody nie sú z povahy veci a ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu spôsobilé založiť spôsobilý predmet dovolacieho prieskumu.
Dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP 11. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (písm. a/), ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu (písm. b/), strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník (písm. c/), v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (písm. d/), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (písm. e/), alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. f/). 11.1. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 11.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalovaného, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.
12. Žalovaný v dovolaní namietal, že odvolací súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie a neumožnil mu tak vyjadriť sa k veci pred odvolacím súdom, pričom túto povinnosť mal, keďže (žalovaný) v odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie a navrhoval prehrať zvukové záznamy z pojednávaní pre nesúlad prednesov na pojednávaniach s obsahom zápisníc či znením rozsudku súdu prvej inštancie (bod 3.1.). 12.1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 12.2. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 12.3. Pojem „procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 125/1999 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 12.4. Pokiaľ „postupom súdu" nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom, či mimosporovom konaní, potom už „postupom súdu" vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1ECdo/10/2014, 3Cdo/146/2013). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba pojem „procesný postup" súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. 12.5. Za zmätočnostnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP dovolateľ označil skutočnosť, že odvolací súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie. Obligatórna povinnosť odvolacieho súdu nariadiť pojednávanie je explicitne upravená v ustanovení § 385 ods. 1 CSP. Podľa tejto zákonnej úpravy odvolací súd nariaďuje pojednávanie vždy vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak nariadenie pojednávania vyžaduje dôležitý verejný záujem. V danom prípade odvolací súd v priebehu odvolacieho konania nevstúpil do procesu modifikácie skutkového stavu opakovaním alebo doplnením dokazovania, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, a teda je treba konštatovať, že z tohto zákonného dôvodu nebol povinný nariadiť pojednávanie. Rovnako tak nemožno daný prípad považovať za vec dôležitého verejného záujmu, nakoľko rozhodnutie v merite veci má dopad iba na veľmi úzky okruh osôb (strany sporu, resp. ich právni nástupcovia), čo odvolací súd taktiež vyhodnotil správne. Je teda zrejmé, že v predmetnom konaní nemal odvolací súd povinnosťnariadiť pojednávanie, pretože ani jeden zo zákonných dôvodov podľa § 385 ods. 1 CSP odôvodňujúci takýto postup daný nebol. 12.6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zo strany odvolacieho súdu nedošlo prejednaním odvolania bez nariadenia pojednávania k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto dovolací súd konštatuje, že táto dovolacia námietka žalovaného nebola spôsobilá založiť prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP. 12.7. Pokiaľ dovolateľ tvrdil, že súdy vykonané dôkazy nevyhodnotili správne, vzali na zreteľ nedostatočné dôkazy, a teda vychádzali z nesprávnych skutkových zistení a skutkových záverov, táto skutočnosť sama osebe rovnako nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Uvedené platí i pre dovolateľom tvrdený nesúlad prednesov na pojednávaniach s obsahom zápisníc z týchto pojednávaní či dokonca znením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý navyše bližšie nijako nešpecifikoval, keďže v zmysle platnej právnej úpravy zápisnicu o procesných úkonoch ani nie je potrebné vyhotovovať (§ 99 ods. 1 CSP). Dovolací súd poznamenáva, že žalovaný v odvolaní navrhol odvolaciemu súdu zopakovať dokazovanie a vykonať prehratie zvukového záznamu z pojednávania z 12. júna 2018 bez bližšieho zdôvodnenia. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP nie je ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017); nemôže ním byť prípadná nevykonateľnosť rozsudku pre nedostatok vo formulácii jeho výroku. 12.8. Ak dovolateľ považoval za procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f/ CSP nesprávny právny záver súdov nižších inštancií ohľadne oprávnenosti ním vznesenej námietky vydržania, dovolací súd uvádza, že realizácia procesných oprávnení sa strane neznemožňuje právnym posúdením veci. Na tom, že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá žalovaným tvrdenú vadu zmätočnosti (§ 420 CSP), zotrval aj judikát R 24/2017 a tiež viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (napr. 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018). 12.9. Na podklade uvedeného dovolací súd uzatvára, že prípustnosť dovolania žalovaného z § 420 písm. f/ CSP nevyplýva.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP 13. Žalovaný podal dovolanie aj podľa § 421 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP namietajúc aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka o neoprávnenej stavbe na časť kovového oplotenia, ktoré podľa neho nespĺňa definíciu stavby (bod 3.4.). K takto nastolenej otázke už na tomto mieste najvyšší súd konštatuje, že na jej riešení odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie. 13.1. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/, c/ CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (písm. b/) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/). 13.2. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 13.3. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna úprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. 13.4. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). 13.5. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ alebo c/ CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (nie skutkovú) hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil svoje rozhodnutie. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo kzáverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.
14. K spôsobu, ktorým žalovaný v danom prípade odôvodňuje prípustnosť dovolania, najvyšší súd uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu v civilnom sporovom konaní spravidla predchádza riešenie celého radu procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok s rôznym významom pre rozhodnutie. Na podklade ich postupného riešenia civilný súd niektorým otázkam priznáva relevanciu, iné posudzuje ako bezvýznamné pre svoje rozhodnutie. Ako už dovolací súd uviedol, právna otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť v dovolaní vymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý dovolaciemu súdu umožňuje prijať záver o tom, konkrétne o ktorú otázku dovolateľovi ide a či vo vzťahu k nej je daná prípustnosť (a v prípade prípustnosti aj dôvodnosť) dovolania. Je potrebné si uvedomiť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, nie „ďalšie odvolanie" (2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako ďalší „odvolací súd", resp. súd, ktorý by mohol a mal posúdiť všetko, čím sa zaoberali súdy oboch inštancií; nemôže preto posudzovať všetky otázky, ktoré pred ním riešili tieto súdy (inak by sa stieral rozdiel medzi prvoinštantným, odvolacím a dovolacím konaním). Dovolací súd už opakovane uviedol, že v súvislosti s posudzovaním prípustnosti dovolania nie je oprávnený a ani povinný zakladať svoje úvahy na domnienkach alebo predpokladoch o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli pri svojej argumentácii, že ide o právnu otázku, dosiaľ dovolacím súdom neriešenú (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Najvyšší súd opakovane zdôrazňuje, že sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. b/ CSP (m. m. 3Cdo/28/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/50/2017, 8Cdo/78/2017).
15. V prejednávanej veci sa odvolací súd zaoberal posúdením právnej otázky, či je žalobkyňa vlastníčkou spornej nehnuteľnosti parcely registra „C" č. XX/X, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. W., a či žalovaný do jej vlastníckeho práva zasahuje oprávnene alebo nie. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd dospeli k záveru, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, pričom žalovaný do jej vlastníckeho práva zasahuje neoprávnene, preto žalobe vyhovel (súd prvej inštancie), resp. toto rozhodnutie potvrdil (odvolací súd). 15.1. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na vyššie uvedených záveroch, pričom z vykonaných dôkazov mali nižšie súdy dostatočne preukázané, že došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne v dôsledku zriadenia oplotenia na pozemku, ktorý jej vlastnícky patrí, pričom osobou zodpovednou za tento zásah do vlastníckeho práva je žalovaný ako stavebník tohto oplotenia. Podľa názoru odvolacieho súdu treba súhlasiť tiež s tým, že kovové oplotenie je v zásade stavbou na cudzom pozemku a pokiaľ jeho zriadením došlo k zásahu do vlastníckeho práva vlastníka takéhoto pozemku, je dôvod na jeho odstránenie. Možno však uzavrieť, že takto žalobcom položená otázka (bod 3.4) nepredstavovala kruciálny právny záver odvolacieho súdu, na ktorom založil svoje rozhodnutie - nebola teda pre jeho právne závery otázkou podstatnou. Nižšie súdy dospeli na základe iných dôkazov k záveru, že žalobkyňa je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a že žalovaný do jej vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.
16. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP je relevantná právna otázka, pri riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí odlišných právnych názorov. Ide teda o otázku, ktorú už dovolací súd riešil, avšak právne názory dovolacích senátov sa ešte neustálili (nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu). Najvyšší súd v rozhodnutiach sp. zn. 8Cdo/78/2017 a sp. zn. 3Cdo/196/2018 už uviedol, že ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, je povinný označiť rozhodnutia dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej právnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery). Podobne v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/141/2017 uviedol, že ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z uvedeného ustanovenia, neoznačil rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré o danej právnej otázke zaujali rozdielne právne závery, nemôže dovolací súd uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. Skutočnosť, žedovolateľ vyvodzujúci prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP neuvedie rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sú rozdielne, považuje najvyšší súd za absenciu náležitostí dovolania v zmysle § 431 až § 435 CSP (porovnaj 1Cdo/206/2016, 8Cdo/141/2017, 8Cdo/50/2017).
17. Za týchto okolností dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, a teda žalovaný nevyargumentoval existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/, c/ CSP, ktorý v dovolacom prejave uviedol. Absenciu takej náležitosti považuje CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol sčasti podľa § 447 písm. c/ CSP a sčasti podľa § 447 písm. f/ CSP.
19. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.