UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Lawyer Partners a. s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, proti žalovanému L. F., bývajúcemu vo Q., o zaplatenie 29,87 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 6Ro/378/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. mája 2015 sp. zn. 5Co/401/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) označeným uznesením potvrdil ako vecne správne uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „prvoinštančný súd“) zo 16. decembra 2013 č. k. 6Ro/378/2013-16, ktorým tento uložil žalobkyni, aby v súdom určenej lehote (8 dní od doručenia „výzvy“ ?) zaplatila súdny poplatok v sume 6,50 € (za vytvorenie súdneho spisu) s odkazom na položku č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), tvoriaceho prílohu zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom ku dňu podania žaloby (ďalej len „poplatkový zákon“). V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyni vznikla podaním žaloby poplatková povinnosť v zmys le položky č. 20a Sadzobníka, keďže jej podanie bolo urobené elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom, potrebným bolo ale i vyhotovenie takéhoto podania za účelom vytvorenia súdneho spisu. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že tu ide o žalobný návrh totožný s návrhom podaným už v roku 2006, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté a že pre uplynutie lehoty uvedenej v § 13 poplatkového zákona poplatok už nie je možné vyrubiť. Mal totiž preukázané, že o totožnej žalobe súd už v minulosti konal (vo veci sp. zn. 2Ro/122/2008) a konanie i skonč il (zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku). Keďže poplatková povinnosť vznikla až 16. mája 2013, nemohlo dôjsť ani k uplynutiu lehoty troch rokov od splatnosti poplatku podľa § 13 poplatkového zákona.
2. Proti takémuto uzneseniu odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“), s tým, že jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“). Postup súdu, ktorý v roku 2006 odmietol prijať jej podanie na DVD nosiči, Ústavný súd Slovenskej republiky označil za protiústavný a prikázal súdu rešpektovať, že právne účinky návrhu nastali jeho podaním. Namietala, že v roku 2013 nepodala žiadne nové (resp. ďalšie) žaloby, ale len rovnopisy žalôb, ktoré podala už v roku 2006. V súvislosti s poplatkovou povinnosťou uviedla, že nebolo možné od nej vyžadovať zaplatenie súdneho poplatku vo veciach, v ktorých konanie začalo na návrh v roku 2006, nakoľko podľa § 13 poplatkového zákona súd už ani nemal právo takýto súdny poplatok vyrubiť (keďže splatnosť poplatku nastala ešte v roku 2006). Navrhla preto napádané uznesenie odvolacieho súdu aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase jeho podania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj ďalšieho základného princípu o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
4. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala strana v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyňa nasmerovala proti rozhodnutiu, proti ktorému ho rozhodné právo (§§ 237 a 239 O. s. p.) nepripúšťalo a preto ho odmietol (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
5. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - tu por. napr. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 332/2014, 6 Cdo 333/2014, 6 Cdo 357/2014, 6 Cdo 376/2014, 6 Cdo 3/2015, 6 Cdo 7/2015, 3 Cdo 520/2014, 3 Cdo 530/2014, 5 Cdo 330/2014, 5 Cdo 375/2014 a 7 Cdo 364/2014. S odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne; ďalšie dôvody už preto neuvádza (§ 452 ods. 1 C. s. p.).
6. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
7. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov konania pomerom 2 : 1.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.