7 Cdo 71/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. V., bytom K., zastúpenej Advokátskou kanceláriou G., IČO : X., proti žalovanej M. R., bytom K.,
zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., Š., o vrátenie daru, vedenej na Okresnom súde Košice II
pod sp. zn. 45 C 98/2008, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach z 21. novembra 2012 sp. zn. 11 Co 308/2012, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 21. novembra 2012 sp. zn.
11 Co 308/2012 a uznesenie Okresného súdu Košice II zo 6. augusta 2012 č.k. 45 C 98/2008-
231 a vec vracia Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 27. októbra 2009 č.k. 45 C 98/2008-99 zamietol
žalobu žalobkyne proti žalovanej o vrátenie daru, a to parcely č. X.-zastavané plochy
a nádvoria o výmere X. m2, zapísanej na LV č. X., katastrálne územie K. a o trovách konania
predstavujúcich trovy právneho zastúpenia rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej 3 276,77 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na
účet jej právnej zástupkyne.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 5. mája 2010 sp. zn.
11 Co 20/2010 potvrdil rozsudok okresného súdu okrem výroku o trovách konania, ktorý
zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že
žalovanej priznal trovy právneho zastúpenia bez toho, aby v odôvodnení rozsudku uviedol,
z akej hodnoty predmetu sporu vychádzal. Súdu prvého stupňa uložil opätovne rozhodnúť
o trovách konania po zistení tarifnej hodnoty veci, za súčinnosti oboch účastníkov a tiež
skúmať, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 150
ods. 1 O.s.p. vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, že uloženie povinnosti zaplatiť trovy konania žalovanej predstavujúce sumu vyššiu ako jej ročný dôchodok by spôsobilo jej úplnú finančnú
odkázanosť na príbuzných.
Okresný súd Košice II uznesením z 9. novembra 2011 č.k. 45 C 98/2008-156
rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva a žalobkyňa na náhradu trov konania
právo nemá. Mal za to, že vzhľadom na výsledok konania je pomer úspechu a neúspechu síce
v neprospech žalobkyne, avšak prihliadol u nej na pomery hodné osobitného zreteľa, ktoré
videl v tom, že je v pokročilom veku, je starobnou dôchodkyňou a jej jediným príjmom je
starobný dôchodok, pričom žalovanou uplatnená výška trov predstavuje sumu vyššiu ako jej
ročný dôchodok. Prihliadol aj k tomu, že dôvodom podania žaloby bol úmysel žalobkyne, aby
žalovaná darovala predmetnú nehnuteľnosť svojmu synovi, t.j. vnukovi žalobkyne, a teda
sama v skutočnosti nemala záujem o získanie tejto nehnuteľnosti do svojho osobného
vlastníctva. Mal za to, že žalobkyňa v dôsledku tohto svojho úmyslu, ako aj vzhľadom na svoj
pokročilý vek nemohla objektívne posúdiť mieru závažnosti ako aj následky svojho konania,
t.j. objektívne posúdiť opodstatnenosť žaloby, keďže dôvodom podania žaloby nebolo
správanie sa žalovanej, ale neustále naliehanie vnuka, ktorý ju do podania žaloby dotlačil.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej uznesením z 30. marca 2012 sp. zn.
11 Co 394/2011 opätovne zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že nezisťoval osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej, keď
naviac i pomery žalobkyne neskúmal dostatočne a uspokojil sa len s jej konštatovaním, že
trovy konania predstavujú vyššiu sumu ako je jej ročný dôchodok, keď žalobkyňa podľa
žalovanej je vlastníčkou (spoluvlastníčkou) väčšieho počtu nehnuteľností v katastrálnom
území K.. Úlohou prvostupňového súdu bolo v ďalšom zistiť osobné, majetkové
a zárobkové pomery oboch účastníčok a opätovne posúdiť, či sú dané podmienky pre použitie
§ 150 ods. 1 O.s.p. a znovu rozhodnúť o trovách konania vrátane odvolacieho.
Okresný súd Košice II uznesením zo 6. augusta 2012 č.k. 45 C 98/2008-231 rozhodol
tak, že žalovanej náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal
a že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Zotrval
na dôvodoch uvedených v predchádzajúcom uznesení a ďalej uviedol, že zistil, že žalobkyňa
je vdovou, pričom je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku spolu vo výške 385 €
mesačne, ktorý je jej jediným príjmom, nie je vlastníčkou ani držiteľkou motorového vozidla,
pričom nehnuteľnosti, ktorých je vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou nie sú pozemkami, ktoré
by dokázala predať tak, aby zlepšila svoju finančnú situáciu do takej miery, že by sa mohla považovať za majetnú. Zároveň zohľadnil aj majetkové pomery žalovanej, ktorá taktiež nie je
vlastníčkou ani držiteľkou motorového vozidla, je vlastníčkou resp. spoluvlastníčkou
nehnuteľností v katastrálnom území K.. Vychádzajúc z listinných dôkazov mal za to, že
majetkové pomery žalovanej sú o čosi lepšie ako žalobkyne, keďže je ešte stále zárobkovo
činná, aj keď jej príjem iba málo prevyšuje príjem žalobkyne, je vydatá a teda nie je
samoživiteľkou.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej uznesením z 21. novembra 2012
sp. zn. 11 Co 308/2012 podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil uznesenie
prvostupňového súdu, keď sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. Mal za to, že
dôvody hodné osobitného zreteľa pri nepriznaní trov konania žalovanej spočívajú
v okolnostiach na strane žalobkyne, konkrétne v jej osobných a majetkových pomeroch,
keďže je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku vo výške 385 € mesačne
a žalovanou uplatnené trovy konania by pre ňu predstavovali mimoriadnu záťaž, keď nebolo
preukázané, že by ňou vlastnené pozemky či spoluvlastnícke podiely k nim, predstavovali
zvlášť vysokú hodnotu a boli by ľahko speňažiteľné. Ďalej mal za to, že v spise sa nenachádza
dôkaz o tom, že žalobkyňa v roku 2007 predala časť svojich pozemkov za sumu 4 000 000 Sk a v tomto smere nebol relevantným spôsobom navrhnutý ani predložený žiadny dôkaz.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, ktorá navrhla,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 243b ods. 2 a 3 O.s.p. zrušil
uznesenie odvolacieho aj prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnila podľa § 241 ods. 2 písm.a/ a c/ O.s.p. a prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/
O.s.p. tým, že sa jej ako účastníčke konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom. Mala za to, že je nepochybné, že prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 14. mája
2012 urobila elektronickými prostriedkami prvostupňovému súdu podanie z 11. mája 2012,
ktorého prijatie potvrdila elektronická podateľňa Okresného súdu Košice II 15. mája 2012
a v ktorom mu navrhla v zmysle § 129 ods. 2 O.s.p., aby vyžiadal od Správy katastra K.
kúpnu zmluvu č. V. z 27. septembra 2007 a kúpnu zmluvu č. V. z 27. septembra 2007,
ktorými žalobkyňa v roku 2007 predala svoje pozemky kupujúcemu za 4 000 000 Sk, keďže
v zmysle katastrálneho zákona tieto listiny nie sú verejné. Na túto skutočnosť poukázala aj
v odvolaní proti uzneseniu prvostupňového súdu č.k. 45 C 98/2008-231 zo 6. augusta 2012,
pretože prvostupňový súd v ňom vôbec neuvádza, či sa zaoberal týmito návrhmi na vykonanie
dôkazov. Ani odvolací súd v uznesení sp. zn. 11 Co 308/2012 z 21. novembra 2012 sa nijako
nevyjadril, prečo nevykonal tento navrhnutý dôkaz, keď vo svojom uznesení výslovne tvrdí, že v spise sa nenachádza dôkaz o tom, že žalobkyňa v roku 2007 predala časť svojich
pozemkov za sumu 4 000 000 Sk a v tomto smere nebol relevantným spôsobom navrhnutý ani
predložený žiaden dôkaz. Ak odvolací súd tvrdí, že žalobkyňa ani nenavrhla tento dôkaz,
odňal jej tým možnosť konať pred súdom tým, že nepostupoval zákonným spôsobom, ktorým
malo byť buď vykonanie dôkazu alebo presvedčivé odôvodnenie, prečo navrhnutý dôkaz
nevykonal, čím bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces. Ďalej mala žalovaná za
to, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže odvolací súd
nesprávne aplikoval § 150 ods. 1 O.s.p., pretože jej príjem 433,42 € mesačne neumožňoval
súdu záver o tom, že by trovy konania boli pre ňu zanedbateľným výdavkom, aby tak súd pri
svojej úvahe uprednostnil pomery žalobkyne pred spravodlivým rozhodnutím vo veci, keď
navyše majetkové postavenie žalobkyne nebolo doteraz dostatočne zistené, aby súd mohol
rozhodnúť v jej prospech.
Žalobkyňa navrhla dovolanie žalovanej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietnuť, pretože dovolanie podľa § 239 ods. 3 O.s.p. nie je proti
uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania prípustné a žalovaná nepreukázala prípustnosť
dovolania z dôvodu procesnej vady konania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., pretože nevykonanie
všetkých navrhnutých dôkazov túto vadu nespôsobuje, a uznesenie odvolacieho súdu
zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, keď nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu ako aj nesprávne právne posúdenie veci sú síce relevantnými dovolacími
dôvodmi, avšak samé osebe prípustnosť dovolania nezakladajú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je podľa § 239 ods. 1
O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásenie
za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa § 239 ods. 3 O.s.p.
ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení,
poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie
predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania,
ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci
samej rozhoduje uznesením.
V tomto prípade je dovolaním žalovanej napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
o náhrade trov konania, preto jeho procesná prípustnosť je v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p.
vylúčená.
Dovolanie žalovanej by mohlo byť prípustné (i dôvodné), len ak by konanie, v ktorom
bolo vydané napadnuté uznesenie, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,
vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa (aj so zreteľom na obsah
dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku
i uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len procesné nedostatky,
ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto
ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo, a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska
posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý
zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný
subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačne (všetky
pochybnosti vylučujúce) zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne
vymenovaných vád.
Dovolateľka existenciu procesných vád v zmysle § 237 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p.
netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľka namieta, že konanie pred odvolacím súdom je zaťažené procesnou vadou
v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia
§ 237 písm.f/ O.s.p. je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, ktorý
znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov,
priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich procesných práv
a oprávnených záujmov. Vady, zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd
svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla účastníkovi konania odnímajú
možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne
opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou
garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.
Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom,
zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (porovnaj napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04).
Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci
uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom
predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).
Podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podanie možno urobiť písomne,
ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh
vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené
elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť
netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
originálu. Na podanie, ktoré nebolo v tejto lehote splnené, sa neprihliada.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 178 ods. 2 zákona č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku
pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, všetky podania, ktoré boli
doručené súdu, s výnimkou podaní doručených súdu na súdnom pojednávaní, založia sa
do súdneho spisu prostredníctvom podateľne a opatria sa odtlačkom podacej pečiatky
v poradí, v akom boli doručené súdu.
Z obsahu spisu vyplýva, že 15. mája 2012 bolo v podateľni prvostupňového súdu
prijaté podanie právnej zástupkyne žalovanej, urobené elektronickými prostriedkami (č.l. 197
spisu), odoslané spolu so štyrmi prílohami 14. mája 2012 o 18.02 hod. Z obsahu spisu ďalej
vyplýva, že predmetné podanie na rozdiel od štyroch príloh súdom do spisu založené nebolo.
Ako vyplýva z obsahu tohto podania z 11. mája 2012, ktoré tvorí prílohu dovolania, právna
zástupkyňa žalovanej v ňom uviedla, že žalobkyňa v roku 2007 predala nehnuteľnosti v katastrálnom území J., zapísané na LV č. X., F. B. za kúpnu cenu štyri milióny slovenských
korún a navrhla, aby si súd vyžiadal zo Správy katastra K. kúpnu zmluvu č. V. zo dňa 27. septembra 2007 a kúpnu zmluvu č. V. zo dňa 27. septembra 2007. Zároveň
prvostupňovému súdu oznámila, že v rámci konania o pozemkových úpravách v katastrálnom
území K., žalobkyňa nadobudla do svojho vlastníctva pozemok parcelné číslo KN registra X..
vo výmere X. m2 a to v časti, ktorá je územným plánom mestskej časti K., určená pre
individuálnu bytovú výstavbu, na čo žiadala vykonať dopyt v mestskej časti K.. Ďalej uviedla,
že uvedené skutočnosti sú dostatočným podkladom pre to, aby súd rozhodol v konaní v súlade
so zásadou úspechu a žiadala, aby súd vykonal dokazovanie pripojenými listinami.
Vzhľadom na uvedené, ak prvostupňový súd nezaložil uvedené podanie doručené mu
zákonným spôsobom do spisu a odvolací súd v odôvodnení svojho potvrdzujúceho uznesenia
sp. zn. 11 Co 308/2012 z 21. novembra 2012 uviedol, že nebol relevantným spôsobom
navrhnutý žiadny dôkaz o tom, že žalobkyňa v roku 2007 predala časť svojich pozemkov
za sumu 4 000 000 Sk a prvostupňový súd v odôvodnení svojho uznesenia č.k. 45 C 98/2008-
231 zo 6. augusta 2012 vôbec neuvádza, či sa zaoberal týmito návrhmi na vykonanie dôkazov, odňali súdy nižších stupňov týmto postupom žalovanej možnosť konať pred súdom a zaťažili
konanie vadou podľa § 237 písm.f/ O.s.p., ktorá zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tiež
dôvodom, pre ktorý musel dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu aj prvostupňového
súdu zrušiť, pretože rozhodnutia vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou
vadou, nemôžu byť vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto z uvedených
dôvodov uznesenie odvolacieho i prvostupňového súdu podľa § 243b ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Vzhľadom na dôvody, pre ktoré dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie
odvolacieho a prvostupňového súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami
žalovanej uvedenými v dovolaní.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. mája 2013
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová