7Cdo/66/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o P. P. M., A. XX. C.H. XXXX, bytom J. P., zastu´pene´ho koli´znym opatrovni´kom U´radom pra´ce, socia´lnych veci´ a rodiny Senica, so sídlom v Senici, Vajanského 17/1, dietˇa rodicˇov P. G.. X. M., bytom Q. D. A. Q. XXX, zastu´penej JUDr. Lˇubicou Sopkovou, advoka´tkou so si´dlom v Malacka´ch, Pribinova 3, a E. G.. Q. M., bytom Q. W., T. XXXXX/XH, zastu´pene´ho JUDr. Tatianou Dlhosˇovou, advoka´tkou so si´dlom v Bratislave, Nobelova 34, za u´cˇasti prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava JUDr. Michaely Markovej, so sídlom Krajskej prokuratúry Trnava, Dolné Bašty 1, Trnava, o uloženie výchovného opatrenia, vedenej na Okresnom su´de Senica pod sp.zn. 2P/58/2016, o dovolani´ matky malolete´ho proti rozsudku Krajske´ho su´du v Trnave z 23. mája 2018 sp. zn. 24CoP/16/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Senica (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. augusta 2017 č.k. 2P/58/2016- 293 uložil maloletému a jeho rodičom povinnosť zúčastňovať sa odborného poradenstva na klinike detskej psychiatrie za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať ohľadom výchovy dieťaťa a s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove. Konal tak na základe návrhu otca, ktorý navrhoval vydanie výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine z dôvodu, aby sa maloletému zabezpečila odborná diagnostika v príslušnom odbornom zariadení, prípadne v zmysle následne doručeného eventuálneho petitu uložila rodičom povinnosť podrobiť sa ambulantnej terapii v súdom určenom zariadení. Dokazovanie vykonal výsluchom matky, otca, odborným stanoviskom PhDr. Kataríny Haidovej a jej znaleckým posudkom, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Senici, písomným vyjadrením rodičov. Súd prvej inštancie vychádzal najmä zo znaleckého posudku PhDr. Kataríny Haidovej, na základe ktorého mal za preukázané, že je v záujme maloletého čo najskôr obnoviť styk s otcom a že maloletý nie je traumatizovaný špeciálne osobou otca, ale nefunkčnou a konfliktnou interakciou rodičov, ktorú matka svojím postupom stupňuje a maloletémuposkytuje obraz „zlého“ otca, s ktorým sa maloletý identifikuje. Súd prvej inštancie mal za to, že vzniknutú situáciu je potrebné riešiť zmenou postoja rodičov.

2. Na odvolanie matky Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 23. mája 2018 sp. zn. 24CoP/16/2018 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že uložil maloletému a jeho rodičom povinnosť po dobu šiestich mesiacov minimálne dvakrát mesačne podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení na klinike detskej psychiatrie za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletého a akceptácie druhého rodiča v o výchove maloletého. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú splnené zákonné podmienky pre uloženie výchovného opatrenia, a to z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich problémov pri styku otca s maloletým a z dôvodu dlhodobo narušených vzťahov otca s maloletým i rodičov navzájom. Poukázal na správne dôvody súdu prvej inštancie. Uviedol, že dielčia nesprávnosť rozsudku prvej inštancie podľa odvolacieho súdu spočívala v neurčení doby, po ktorú sa bude vykonávať uložené výchovné opatrenie. Mal teda za to, že je potrebné sčasti zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a odstrániť dielčie pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v neurčení doby trvania uloženého východného opatrenia. Konštatoval, ž e nemohol prihliadnuť n a znalecký posudok vypracovaný znalkyňou PhDr. Mgr. Elenou Fortis predložený matkou, nakoľko vychádzala len z údajov poskytnutých jej matkou a z obsahu dokumentácie konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 27P/158/2015 (pričom z jeho obsahu nie je zrejmé, či mala k dispozícii celý spis alebo len niektoré jeho časti poskytnuté výlučne matkou). Odvolací súd mal za to, že uloženie výchovného opatrenia prospeje zlepšeniu schopnosti rodičov navzájom komunikovať o východe maloletého a akceptovať druhého rodiča v o výchove maloletého a napomôže tak pri budovaní citovej väzby medzi otcom a maloletým, čo je nepochybne v záujme maloletého.

3. Matka podala voči rozsudku odvolacieho súdu dovolanie z dôvodu, že jej súdy nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Namieta, ž e odvolací s úd neprihliadol n a znalecký posudok č. 6/2018 vypracovaný znalkyňou PhDr. Elenou Fortis, ktorý bol matkou predložený v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd považoval matkou predložený rozsudok za nekomplexne spracovaný vo vzťahu k problematike prejednávanej veci, s nemožnosťou poskytnutia uceleného rozboru vzťahov maloletého a rodičov a rodičov navzájom. Argumentuje, že odvolací súd sa len domnieval a polemizoval, pričom nemal preukázané, či znalkyňa PhDr. Elena Fortis mala k dispozícii celý spis alebo len niektoré jeho časti. K tvrdeniu odvolacieho súdu o neprítomnosti otca pri vyhotovovaní znaleckého posudku je potrebné podľa matky uviesť, že matka navrhovala prizvať a j otc a, ale o n n a výzvu nereagoval a vypracovania znaleckého posudku z a nezúčastnil. Matka považuje za neprípustné l e n z dôvodu neprítomnosti otc a, ktorý s a n a vyhotovenie posudku nedostavil, odmietnuť vykonať takýto dôkaz. Namieta, že v zmysle § 384 ods. 3 CSP mal odvolací súd doplniť dokazovanie a s prihliadnutím na § 366 písm. c/ a d/ CSP mal v prejednávanej veci nariadiť pojednávanie, vypočuť obidvoch znalcov, prípadne dať preveriť sporné závery kontrolným znaleckým posudkom. Poukázala na to, ž e odvolac í súd neprihliadol na fakt, že matka dlhodobo argumentuje skutočnosťou, že ona, ale predovšetkým maloletý, sú priamymi i nepriamymi obeťami domáceho násilia. Žiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak, že najvyšší súd v celom rozsahu návrh otca zamietne a zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého rozsudku.

4. Otec vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie matky odmietnuť ako nedôvodné.

5. Kolízny opatrovník maloletého v o vyjadrení k dovolaniu uviedol, ž e m á z a t o, že v konaní boli vykonané všetky dôkazné prostriedky v potrebnom rozsahu a dovolanie nie je dôvodné.

6. Na konanie vo veciach starostlivosti su´du o malolety´ch sa s u´cˇinnostˇou od 1. ju´la 2016 vztˇahuje za´kon cˇ. 161/2015 Z.z. Civilny´ mimosporovy´ poriadok (dˇalej len „CMP“). V zmysle § 2 ods. 1 CMP sa na konania podlˇa tohto za´kona pouzˇiju´ ustanovenia Civilne´ho sporove´ho poriadku, ak tento za ´kon neustanovuje inak.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) nezistil splnenie predpokladov pre odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

8. Najvyšší súd následne po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená osoba zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

9. Dovolaci´ su´d uzˇ v rozhodnutiach vydany´ch do 30. ju´na 2016 opakovane (vidˇ napri´klad rozhodnutia sp.zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014) uviedol, zˇe pra´vo n a s u´dnu oc hranu nie je absolu´tne a v za´ujme zaistenia pra´vnej istoty a riadneho vy´konu spravodlivosti podlieha urcˇity´m obmedzeniam. Toto pra´vo, su´cˇastˇou ktore´ho je bezpochyby tiezˇ pra´vo domo^ctˇ sa na opravnom su´de na´pravy chy´b a nedostatkov v konani´ a rozhodovani´ su´du nizˇsˇej insˇtancie, sa v civilnom konani´ zarucˇuje len vtedy, ak s u ´ splnene´ vsˇetky procesne´ podmienky, za splnenia ktory´ch civilny´ su´d mo^zˇe konatˇ a rozhodnu´tˇ o veci samej. Plati´ to pre vsˇetky sˇta´dia´ konania pred civilny´m su´dom, vra´tane dovolacieho konania (m. m. I. U´S 4/2011). Ota´zka posu´denia, cˇi su´ alebo nie su´ splnene´ podmienky, za ktory´ch sa mo^zˇe uskutocˇnitˇ dovolacie konanie, patri´ do vy´lucˇnej pra´vomoci dovolacieho su´du (napr. rozhodnutia dovolacieho su ´du sp.zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).

10. O vsˇetky´ch mimoriadnych opravny´ch prostriedkoch plati´, zˇe narusˇenie princi´pu pra´vnej istoty stra´n (u´cˇastni´kov), ktory´ch pra´vna vec bola pra´voplatne skoncˇena´, musi´ bytˇ vyva´zˇene´ spri ´sneny´mi podmienkami pri´pustnosti. Pra´vnu u´pravu dovolania, ktora´ stanovuje podmienky, za ktory ´ch mo^zˇe bytˇ vy´nimocˇne prelomena´ za´va¨znostˇ uzˇ pra´voplatne´ho rozhodnutia, nemozˇno interpretovatˇ rozsˇiruju´co; namieste je sko^r resˇtrikti´vny vy´klad (napr. rozhodnutia dovolacieho su ´du sp.zn.1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).

11. Aj z a u´cˇinnosti Civilne´ho sporove´ho poriadku tr eba dovolanie povazˇovatˇ za mimoriadny opravny´ prostriedok, ktory´ ma´ v syste´me opravny´ch prostriedkov civilne´ho sporove´ho konania osobitne´ postavenie. Dovolanie nie je ani podlˇa novej pra´vnej u´pravy „dˇalsˇi´m odvolani´m“ a dovolaci´ su´d nesmie bytˇ vni´many´ ako tretia insˇtancia, v ra´mci konania ktorej by bolo mozˇne´ presku´matˇ ake´kolˇvek rozhodnutie odvolacieho su´du (vidˇ napri´klad rozhodnutia dovolacieho su´du sp.zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/92/2012).

12. Pokialˇ nema´ dovolanie vykazovatˇ nedostatky, ktore´ v konecˇnom do^sledku vedu´ k jeho odmietnutiu podlˇa § 447 pi´sm. f/ CSP, je (procesnou) povinnostˇou dovolatelˇa vysvetlitˇ v dovolani´, z cˇoho vyvodzuje pri´pustnostˇ dovolania a oznacˇitˇ v dovolani´ na´lezˇity´m spo^sobom dovolaci´ do^vod (t.j. na´mietky podlˇa § 420 alebo § 421 CSP v spojeni´ s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP), ktory´m vymedzeni´m dovolaci´ch do^vodov je dovolaci´ su´d viazany´ a dovolanie neprejedna´va nad ic h rozsah [ v o veciach, ktore´ mozˇno zacˇatˇ a j bez na´vrhu (ako vecou presku´mavana´ vec starostlivosti su´du o malolete´ho nepochybne je) dovolaci´ su´d nie je viazany´ len rozsahom dovolania, t.j. ty´m ktore´ vy´roky rozhodnutia odvolacieho su´du dovolatelˇ napa´da (§ 77 CMP)].

13. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod s a vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

14. Matka malolete´ho vyvodzuje pri´pustnostˇ svojho dovolania predovsˇetky´m z ustanovenia § 420 pi ´sm. f/ CSP, podlˇa ktore´ho je dovolanie pri´pustne´ proti kazˇde´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du vo veci samej alebo ktory´m sa konanie koncˇi´, ak su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnilstrane (u´cˇastni´kovi konania), aby uskutocˇnˇovala jej patriace procesne´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces.

15. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS/26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

16. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva n a spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS/105/06, III. ÚS/330/2013, či sp. zn. 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, 5Cdo/57/2019) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola strane odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).

17. V danom pri´pade matka malolete´ho v dovolani´ namieta nedostatky, ku ktory´m podlˇa jej na´zoru dosˇlo v procese obstara´vania skutkovy´ch podkladov pre rozhodnutie. Tvrdi´, zˇe su´dy niektore´ z do^kazov nespra´vne vyhodnotili a z vy´sledkov dokazovania vyvodili nespra´vne skutkove´ za´very, pri ´padne rozhodli bez ich obstarania.

18. Dokazovanie je cˇastˇ civilne´ho konania, v ra´mci ktorej si su´d vytva´ra poznatky, potrebne´ na rozhodnutie vo veci. Pra´vomoc konatˇ o veci, ktorej sa na´vrh ty´ka, v sebe obsahuje i pra´vomoc posu ´ditˇ t o, c ˇ i a ake´ do^kazy na zistenie skutkove´ho stavu su´ potrebne´ a aky´m spo^sobom sa zabezpecˇi´ do^kaz na jeho vykonanie (I. U´S/52/03). Su´d nie je v civilnom konani´ viazany´ na´vrhmi u ´cˇastni´kov na vykonanie dokazovania a nie je povinny´ vykonatˇ vsˇetky navrhovane´ do^kazy. Posu ´denie na´vrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktore´ z navrhnuty´ch do^kazov budu´ v ra´mci dokazovania vykonane´, je vecou su´du, a nie u´cˇastni´kov konania. Pokialˇ su´d v priebehu civilne´ho konania (pri´padne) nevykonal vsˇetky navrhovane´ do^kazy alebo vykonal ine´ do^kazy na zistenie rozhoduju´cich skutocˇnosti´, nemozˇno to povazˇovatˇ za procesnu´ vadu konania znemozˇnˇuju´cu realiza´ciu procesny´ch opra´vneni´ u´cˇastni´ka konania (vidˇ R 125/1999). V su´vislosti s na´mietkou nedostatocˇne´ho zistenia skutkove´ho stavu veci a zˇe z tohto do^vodu dosˇlo k nespra´vnemu vyhodnoteniu do^kazov, najvysˇsˇi´ su´d uzˇ podlˇa predcha´dzaju´cej u´pravy (§ 237 ods. 1 pi´sm. f/ O.s.p.) dospel k za´veru, zˇe uvedene´ nebolo do^vodom znemozˇnˇuju´cim realiza´ciu procesny´ch opra ´vneni´ stra´n sporu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a napri´klad rozhodnutia dovolacieho su´du sp.zn. 1Cdo/85/2010, 2Cdo/29/2011, 3Cdo/268/2012, 3Cdo/108/2016, 2Cdo/130/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012). Podlˇa pra´vneho na´zoru dovolacieho su´du ani po novej pra´vnej u ´prave civilne´ho sporove´ho konania, ktora´ nadobudla u´cˇinnostˇ 1. ju´la 2016, nie je do^vodom zakladaju´cim pri´pustnostˇ dovolania v zmysle § 420 pi´sm. f/ CSP nedostatocˇne´ zistenie skutkove´ho stavu, alebo nespra´vne vyhodnotenie niektore´ho do^kazu.

19. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017 anedospel k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti.

20. Podlˇa na´zoru matky malolete´ho dosˇlo k porusˇeniu jej pra´va na spravodlivy´ proces aj ty´m, zˇe odvolaci´ su´d na prejednanie odvolani´ rodicˇov malolete´ho nenariadil pojedna´vanie. Podlˇa dovolacieho su´du matka malolete´ho vyty´ka tu´to vadu konania neodo^vodnene.

21. Aj v mimosporovy´ch konaniach je odvolaci´ su´d povinny´ nariaditˇ pojedna´vanie iba v pri´padoch uvedeny´ch v ustanoveni´ § 385 ods. 1 CSP (uznesenie dovolacieho su´du z 9. augusta 2017 sp.zn. 5Cdo/47/2017, judika´t R 22/2018). Podlˇa uvedene´ho ustanovenia na prejednanie odvolania nariadi odvolaci´ su´d pojedna´vanie vzˇdy, ak je potrebne´ zopakovatˇ alebo doplnitˇ dokazovanie alebo to vyzˇaduje do^lezˇity´ verejny´ za´ujem.

22. Podlˇa § 68 CMP odvolaci´ su´d dokazovanie zopakuje alebo doplni´, ak to pre zistenie skutocˇne´ho stavu veci povazˇuje za potrebne´.

23. O tom, cˇi je potrebne´ vo veci zopakovatˇ alebo doplnitˇ dokazovanie na zistenie skutocˇne´ho stavu veci teda rozhoduje vy´hradne odvolaci´ su´d. V danom pri´pade sa odvolaci´ su´d stotozˇnil so skutkovy ´mi za´vermi su´du prvej insˇtancie, preto je namieste za´ver, zˇe nemal do^vod dokazovanie zopakovatˇ alebo dopl´nˇatˇ a za ty´m u´cˇelom nariaditˇ pojedna´vanie (§ 384 ods. 1 CSP). Z odo^vodnenia napadnute´ho rozhodnutia je zrejme´, zˇe odvolaci´ su´d svoje nosne´ za´very, zˇe za aktua´lneho stavu su ´ splnene´ za´konne´ podmienky pre nariadenie výchovného opatrenia, vyvodil z posudku PhDr. Katari ´ny Haidovej, znalkyne z odboru psycholo´gie, odvetvie klinicka´ psycholo´gia deti´, klinicka´ psycholo ´gia dospely´ch. Odvolací súd vysvetlil aj dôvod zmeny rozsudku súdu prvej inštancie, ktorá spočívala v tom, že súd prvej inštancie neurčil dobu, po ktorú sa bude uložené výchovné opatrenie vykonávať.

24. Kedˇzˇe pre nariadenie pojedna´vania nebol dany´ ani verejny´ za´ujem, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojedna´vania je postupom, ktory´ plne zodpoveda´ za´konu (§ 385 ods. 1 CSP). Postupom odvolacieho su´du, ktory´ sa nepriecˇil za´konu, nemohlo do^jstˇ k porusˇeniu pra´va matky malolete´ho na spravodlivy´ su´dny proces. Neopodstatnena´ j e pr eto na´mietka, z ˇ e namietany´m postupom odvolacieho su´du dosˇlo k procesnej vade v zmysle § 420 pi´sm. f/ CSP.

25. Z vysˇsˇie uvedene´ho do^vodu dovolaci´ su´d povazˇuje za neopodstatnenu´ aj na´mietku vady zma¨tocˇnosti, ktoru´ matka malolete´ho namietala.

26. V súvislosti s námietkou žalovanej o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“

27. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

28. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Vodôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali obsah podstatných skutkových tvrdení s trán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Odvolac í s ú d s a v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s o všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami, ak o aj s námietkami matky. Jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom n a všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

29. Za vadu konania v zmysle § 420 pi´sm. f/ CSP v zˇiadnom pri´pade nemozˇno povazˇovatˇ to, zˇe odvolaci´ s u ´d neodo^vodnil svoje rozhodnutie podlˇa predsta´v u´cˇastni´ka, ale len to, zˇe ho neodo^vodnil objekti´vne uspokojivy´m spo^sobom, nakolˇko pra´vo na riadne odo^vodnenie su´dneho rozhodnutia neznamena´, zˇe su´d musi´ datˇ podrobnu´ odpovedˇ na kazˇdy´ argument u´cˇastni´ka konania (II. U´S 76/07).

30. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP. V odôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali obsah podstatných skutkových tvrdení s trán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery.

31. Pokiaľ matka tvrdí, že maloletý s a s otcom stretávať nechce a z toho má za to, že odvolací súd neprihliadol n a názor maloletého, najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že id e o skutkové tvrdenie matky, ktoré najvyšší súd nie je oprávnený hodnotiť. V zmysle § 442 CSP je totiž viazaný skutkovým stavom, z ktorého vychádzal odvolací súd. Dovolací súd nie je treťou inštanciou a preto sa ním nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

32. Najvysˇsˇi´ su´d z uvedeny´ch do^vodov odmietol dovolanie matky podlˇa ustanovenia § 447 pi´sm. c/ CSP.

33. O na´hrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolaci´ su´d podlˇa ust. § 52 CMP tak, zˇe zˇiaden z u´cˇastni´kov nema´ na´rok na na´hradu trov dovolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.