7 Cdo 64/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky U z ne s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. M., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. E. Ľ., advokátkou v B., proti žalovanému   JUDr. I. M. notárovi v B. zastúpenému JUDr. M. H., advokátom v B., o zaplatenie 165 969,59 eur (5 000 000 Sk) vedenej na Okresnom súde Bratislava II v Bratislave pod sp. zn. 15 C 152/2002, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislava z   22. novembra 2011 sp. zn. 15 Co 127/2011 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z   22. novembra 2011, sp. zn. 15 Co 127/2011 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu   (v rozsahu zrušenia) v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Bratislava II v Bratislave rozsudkom z 28. januára 2008 č. k.   15 C 152/02 – 193 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 000 000 Sk s   15, 5% úrokom z omeškania od 15. 2. 2002 do zaplatenia,   nahradiť mu trovy konania 211 425 Sk na účet právnej zástupkyne žalobcu do troch dní, žalobu vo zvyšku (o zaplatenie 15, 5% úrokov z omeškania z 5 000 000 Sk od 3, 2. 2002 do   14. 2. 2002) zamietol, konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia 17, 6% úrokov z omeškania zo sumy 5 000 000 Sk od 31. 8. 2000 do 2. 2. 2002 a v časti týkajúcej sa zaplatenia 2,1 %   úrokov z omeškania zo sumy 5 000 000 Sk od 3. 2. 2002 do zaplatenia zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu   7 Cdo 64/2012 Bratislava II v Bratislave pomernú časť súdneho poplatku 150 000 Sk taktiež do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 4. februára 2009, č. k. 15 Co 264/2008 – 233 rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 000 000 Sk s 15, 5% úrokom od 15. 2. 2002 do zaplatenia   zmenil   tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi   8962,36 eur (270 000 Sk ) s 15, 5% úrokom z omeškania od 15. 2. 2002 do zaplatenia, vo zvyšku návrh   zamietol,   v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku 150 000 Sk zmenil   tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa   zrušil   a uložil mu povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania 18 366, 40 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z   31. januára 2011 sp. zn. 1 Cdo 69/2010 rozsudok odvolacieho súdu v zamietajúcej časti ( týkajúcej sa sumy 4 730 000 Sk / 157 007,23 eur / ) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; vo vyhovujúcej časti ( po sumu 8962,36 eur ) dovolanie žalobcu odmietol. Vo vyhovujúcej časti dovolací súd nezistil žiadnu podmienku jeho prípustnosti podľa ustanovenia § 238 a § 237 O. s. p. V zamietajúcej časti rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd dospel k záveru, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ) pričom touto vadou bola nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia.  

  Po zrušení veci Najvyšším súdom SR Krajský súd v Bratislave   svojim ďalším rozsudkom rozsudkom z 22. novembra 2011 sp. zn. 15 Co 127/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ( 157 007,23 eur ) zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 78 503,61 eur s 15, 5% úrokom z omeškania ročne od 15.2.2002 do zaplatenia, na účet Okresného súdu Bratislava II zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku v sume 3 319, 39 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku ( po sumu 78 503,62 eur ) žalobu zamietol,   a

  7 Cdo 64/2012

žiadnemu z účastníkov nepriznal   na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho

konania.

  Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci boli splnené všetky

predpoklady zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu (§ 40 ods. 1 a 3 zákona č.

323/1992 Zb.)   lebo v konaní bolo preukázané, že   ku škode došlo nesprávnym

úradným postupom žalovaného a že medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je

príčinná súvislosť. Žalovaný súdu nepreukázal, že vynaložil všetko úsilie, ktoré bolo

možné od neho objektívne požadovať, aby ku škode nedošlo, pričom zohľadnil jeho

dlhoročnú prax notára. Zdôraznil, že žalovaný nepredložil, resp. netrval na predložení

originálu plnomocenstva, na základe ktorého bola H. R splnomocnená na všetky

právne úkony týkajúce sa predaja spornej nehnuteľnosti, t. j. na podpísanie

kúpnopredajnej zmluvy a tiež aj na prevzatie peňazí. Tento dokument je overený

notárskym úradom JUDr. J. H., pani I. B. ako „ notárskou konšpicientkou“. Žalovaný

si mohol overiť, či bola plná moc overená v súlade s príslušnými ustanoveniami

Notárskeho poriadku, nakoľko výraz „konšpicient“ je zastaralý, v roku 2000 (v čase

overenia) sa používal už len veľmi zriedka resp. sa už vôbec nepoužíval. Ďalej si

žalovaný mal všimnúť, že na dohode z 2.8.2000 sú tri podpisy – žalobcov, H. R. a D.

L., pričom nie je overený podpis D. L. a je tam ako nadbytočný. Podpis H. R. je

opätovne overený H. B. ako „ notárskou konšpicientkou“, podpis žalobcu aj voľným

okom javí výrazné známky odlišnosti od jeho podpisu na zápisnici o prijatí peňazí do

úschovy z 19.7.2000, ako aj od podpisu na kúpnej zmluve z 12.7.2000. Žalovaný uznal

pochybenie, pokiaľ išlo o vydanie peňazí z úschovy v časti dane z prevodu

nehnuteľností. Bránil sa tým, že peniaze vydal na základe predloženého originálu

plnomocenstva a predloženého listu vlastníctva, kde bol ako vlastník zapísaný žalobca.

Odvolací súd tiež zistil, že škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného, ktorý zase

nebol obozretný pri vkladaní peňazí do úschovy a nebola mu podozrivá ani cena

nehnuteľnosti, ktorá bola (v súvislosti s predloženým znaleckým posudkom) oveľa

nižšia ako sa v tom čase a mieste ceny pohybovali. Táto skutočnosť bola preukázaná aj

stanoviskom jednotlivých realitných maklérov. Žalobca teda mal byť pri kúpe pozemku

obozretnejší aj so zreteľom na to, že predávajúce boli dve staršie osoby. Napokon aj

  7 Cdo 64/2012

skutočnosti, že pri ohliadke nehnuteľnosti sa predávajúce na vlastný pozemok nemohli

dostať inak ako cez dieru v plote, že nemali snahu zabezpečiť riadny vstup na pozemok

a že sa po neúspešných pokusoch kontaktovať   s pánom Š. ( po zapísaní vlastníctva

zo 4.8.2000 ), išiel informovať na notársky úrad žalovaného až dňa 30.8.2000, mali

vyvolať u neho podozrenie v osobe vlastníka pozemku. Odvolací súd preto dospel

k záveru, že škoda bola spôsobená aj konaním žalobcu (§ 441 Občianskeho

zákonníka). Nakoľko sa pohľadávka stala splatnou 14.2.2002 (podľa výzvy), žalovaný

sa s jej plnením dostal do omeškania 15.2.2002 (§ 563 Občianskeho zákonníka).

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 2

v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p. V rámci uloženia povinnosti zaplatiť štátu pomernú

časť súdneho poplatku v sume 3 319,39 eur uviedol, že táto suma zodpovedá časti

nároku, v ktorej bol neúspešný (t.j. 5% z 87 465, 97 eur podľa zákona č. 71/1992 Zb.)

Rozhodol tak po zohľadnení skutočnosti, že žalobca bol oslobodený od platenia

súdnych poplatkov vo výške ¾ a zaplatil pomernú časť poplatku za návrh vo výške ¼,

t.j. 50.000 Sk.

  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v časti, ktorou bol návrh do sumy  

78 503, 62 eur zamietnutý) podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval

z ustanovení § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. Rozhodnutie odvolacieho súdu navrhol

zrušiť a vec mu opätovne vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že ustanovenie   § 441

Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na prípady, keď škoda spôsobená poškodenému

nie je v plnom rozsahu výsledkom konania škodcu, ale sa na jej vzniku čiastočne alebo

úplne podieľa aj konanie samotného poškodeného. Zodpovednosť poškodeného je

preto daná, ak je konanie poškodeného v príčinnej súvislosti so vznikom škody, teda

ak škoda vznikla aj následkom konania poškodeného, ktoré musí byť zavinené.

Zavinenie konajúceho sa hodnotí z hľadiska nedbanlivosti či opomenutia starostlivosti,

ktorú mal konajúci dodržať vo vlastnej starostlivosti, a tiež akým spôsobom by sa

zachoval v danom prípade starostlivý človek resp. aké správanie by sa spravidla od

každého konajúceho v danej veci dalo očakávať. Vyslovil názor, podľa ktorého je

vylúčená spoluzodpovednosť žalobcu v prípade, že škoda bola škoda spôsobená

v súvislosti s výkonom notárskej činnosti. Žalobca práve pre zvýšenú ochranu svojich

  7 Cdo 64/2012

majetkových záujmov pred možným rizikom podvodu využil právnicky kvalifikované

služby notára, ktorý za ne ručí, preberá poistné riziko, ktoré je kryté zákonným

zmluvným poistením. Skutočnosti, na ktorých odvolací súd založil spoluvinu na

vzniknutej škode, nie sú v príčinnej súvislosti so svojvoľne vyplatenými finančnými

prostriedkami. Uviedol, že žalovaný ako profesionál mal zistiť, že „ konšpicientka“

bola už v roku 2000 notárkou, že žalobca nepodpísal dohodu z 2.8.2000 a ručil za daň

z prevodu, ktorej poplatníkom boli predávajúci. Súdom vytýkaná nízka kúpna cena,

starší vek predávajúcich, zanedbaný pozemok, netradičný prístup naň, sú

skutočnosťami, ktoré nemohli viesť spoluúčasti žalobcu na vzniku škody. Za tzv. inú

vadu označil postup odvolacieho súdu, keď vychádzal z iného skutkového základu než

prvostupňový súd bez toho, aby postupoval podľa § 213 ods. 2 O. s. p. a zopakoval

dôkazy, na ktorých založil svoje zistenie okresný súd resp. by dôkazy zopakoval.

  Žalovaný sa v dovolacom konaní nevyjadril.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po

zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti časti

rozhodnutia, ktorú   možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 238 ods. 1  

O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 242 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia

pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že (v napadnutej časti) treba

rozsudok odvolacieho súdu opätovne zrušiť a vec mu (v rozsahu zrušenia) vrátiť na

ďalšie konanie.

  Z hľadiska prípustnosti dovolania treba uviesť, že dovolanie je v predmetnej veci

prípustné iba v napadnutej časti   v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p., lebo ňou

bol zmenený (vyhovujúci) rozsudok súdu prvého stupňa a návrh bol zamietnutý

  Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p.   vyplýva, že dovolací súd je viazaný   tak

rozsahom   dovolania,   ako   aj   uplatneným   dovolacím dôvodom vrátane jeho

obsahového vymedzenia. Obligatórne sa zaoberá len vadami konania, pokiaľ mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo   veci.   Vzhľadom   na   túto   zákonnú   povinnosť

  7 Cdo 64/2012

dovolací súd sa týmito otázkami zaoberal a prítomnosť vád vymenovaných   v § 237

písm. a) až g) O. s. p. ale ich prítomnosť v konaní nezistil.

  Nezistil ani   existenciu inej vady konania (dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ O. s. p.), keď odvolací súd vo veci rozhodol po náležitom zopakovaní

a doplnení dokazovania (§ 213 ods. 2, ods. 3 O. s. p.).

  Preskúmavaná vec je už druhýkrát predmetom rozhodovania dovolacieho súdu, keď

dovolací súd uznesením z 31. januára 2011, sp. zn. 1 Cdo 69/2010   (okrem iného)

rozsudok Krajského súdu v Bratislave   zo 4. februára 2009 sp. zn. 15 Co 264/2008  

(v zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 157 007, 23 eur) zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Predmetom dovolacieho konania v súčasnosti je   zaplatenie sumy

78 503, 61 eur, lebo žalovaný proti vyhovujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu

(vyššie citovaného) nepodal dovolanie.

  Právnym dôvodom uplatneného nároku je zodpovednosť žalovaného (ako notára)

v zmysle ustanovenia § 40 zákona č. 323/1992 Zb.   323/1992 Zb. o notároch a

notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom do 30. júna 2003, lebo skutok

zakladajúci zodpovednosť tohto druhu spadá ešte do obdobia pred účinnosťou zákona

č. 514/2003 Z. z.   Podľa

prvého odseku

citovaného zákonného ustanovenia notár

zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s

činnosťou podľa tohto zákona. Podľa jeho

tretieho odseku

notár   sa zbaví

zodpovednosti podľa odseku 1 vtedy, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani

pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho objektívne možno požadovať.

  Dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na právnu povahu

zodpovednosti notára za škodu spôsobenú notárskou činnosťou, najmä že ide

o zodpovednosť objektívnu, teda že ide o zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie. Pre

naplnenie predpokladov jej vzniku preto stačí, ak   škoda vznikla v rámci notárskej

činnosti a ak medzi notárskou činnosťou a škodou je príčinná súvislosť. Vyslovil tiež

(okrem iného), že so zreteľom na okolnosti predmetnej veci treba zvážiť aj použite

  7 Cdo 64/2012

ustanovenia § 441 Obč. zák., keď   chovanie žalobcu naznačovalo ľahostajný postoj

v rámci jednotlivých úkonov smerujúcich k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti.

  Odvolací súd sa na zistenie tých okolností zameral, dokazovanie zopakoval, doplnil

a správne vyvodil, že základ zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu je daný, že

jeho zodpovednosť má objektívnu povahu a že výsledkami vykonaného dokazovania

nebolo preukázané, že by žalovaný na zabránenie škody bol vynaložil všetko úsilie,

ktoré možno od neho objektívne požadovať. V tomto smere poukázal najmä na to, že si

ani neoveril jednotlivé doklady a podpisy, ktoré sa na nich nachádzali, najmä

plnomocenstvo udelené D. L. H. R., dohodu medzi zložiteľom   a H. R. a D. L. z 2.

augusta 2000, ako aj na ďalšie nedostatky uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia,

ktoré je vyššie citované.

  Pokiaľ odvolací súd tiež zistil, že škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného,

ide o zistenie, ktoré odôvodňuje použite ustanovenia § 441 Obč. zák. Tu však bolo

treba vychádzať z miery účasti poškodeného na vzniku škody. Pre záver o zavinení

poškodeného taktiež treba, aby boli splnené všetky zákonné predpoklady vzniku jeho

zodpovednosti za škodu pričom v prípade poškodeného ide o zavinený protiprávny

úkon, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi týmto úkonom a vzniknutou škodou.

Zavinený protiprávny úkon môže spočívať aj v porušení ustanovenia § 415 Obč. zák.,

ktoré ukladá všetkým účastníkom občianskoprávnych vzťahov počínať si tak, aby

nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Právna povinnosť, ktorá vyplýva z tohto ustanovenia má charakter generálnej

prevencie. Ak si niekto neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu

z ustanovenia § 415 Obč. zák., treba vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť

a teda, koná protiprávne.

  Odvolací súd správne ustálil, že v predmetnej veci u žalobcu (poškodeného) bola

zistená značná neopatrnosť pri jednotlivých úkonoch, ktoré smerovali k uzavretiu

kúpnej zmluvy. Išlo tu o skutočnosti uvedené v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu,

ale najmä o to, že hoci bol pozemok na predaj, nebol zabezpečený naň prístup,

  7 Cdo 64/2012

pozemok bol zanedbaný a vlastníčky boli pri jeho predaji zastúpené inou osobou, cena

pozemku bola výhodná a pod. Existoval tu teda rad okolností, ktoré mali u žalobcu

vyvolať činnosť, ktorou by si bol v prvom rade overil, s kým koná, aby sa vyhol

akýmkoľvek pochybnostiam a problémom v budúcnosti, pričom práve tieto okolnosti

(vo svojom súhrne) uľahčili páchateľom ich nezákonnú transakciu.

  Za týchto okolnosti dovolací súd dospel k záveru, že

v konaní, predmetom ktorého

je objektívna zodpovednosť notára za vzniknutú škodu nemožno vylúčiť použitie

ustanovenia § 441 Obč. zák. o zavinení poškodeného.

V tomto smere dovolací súd

považuje tvrdenie žalobcu (o vylúčení jeho spoluzodpovednosti) za nedôvodné. Preto

skutočnosti (uvedené v dovolaní), že škoda vznikla v rámci notárskej činnosti

žalovaného (pri prijímaní peňazí do úschovy), že žalobca pri objektívnej

zodpovednosti žalovaného nemusí preukazovať konkrétne porušenie jeho

povinnosti, že žalovaný nepreukázal liberačné dôvody a že žalobca je pre prípad jeho

zodpovednosti poistený, sú z hľadiska možnosti použitia ustanovenia § 441 Obč. zák.

irelevantné.

Ustanovenie § 441 Obč. zák. je jedným zo spoločných ustanovení

o náhrade škody a jeho použitie prichádza do úvahy tak v prípade zodpovednosti

založenej na princípe zavinenia, ako aj na princípe objektívnej zodpovednosti, teda aj

v prípade zodpovednosti notára za vzniknutú škodu. Existencia poistného vzťahu

notára nemôže účastníkov občianskoprávneho konania zbaviť povinnosti počínať si

tak, aby ku škodám nedochádzalo (§ 415 Obč. zák.); v opačnom prípade by všetka

ľahostajnosť   a neopatrnosť išla na úkor príslušnej poisťovne, čo by bolo v rozpore

s dobrými mravmi (§ 3 Obč. zák.).

  Na druhej strane treba (ako nesprávnosť) vytknúť odvolaciemu súdu ustálenie

miery účasti poškodeného (žalobcu) na vzniku škody v pomere 50 ku 50. V predmetnej

veci bolo treba zohľadniť, že podstatnou je objektívna zodpovednosť žalovaného

(notára) za vzniknutú škodu. Pokiaľ sa však aj žalobca na škode podieľal (najmä tým,

že svojim neopatrným konaním umožnil, resp. uľahčil dokončiť nekalú transakciu),

spoluzavinil škodu z nedbanlivosti. Miera jeho nedbanlivosti v porovnaní s objektívnou

zodpovednosťou žalovaného potom bude podstatne nižšia, než ako ustálil odvolací súd.

  7 Cdo 64/2012

So zreteľom na to možno vyvodiť záver, že odvolací súd si nesprávne vyložil

a nesprávne aplikoval ustanovenie § 441 Obč. zák.

  Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej veci treba uviesť, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

  Keďže v predmetnej veci odvolací súd nesprávne interpretoval ustanovenia § 441

Obč. zák. treba uzavrieť, že dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s.p. bol

uplatnený dôvodne, dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O. s. p.).  

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo

zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní,

záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a

dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2012

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Marta Hrčková