UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Lawyer Partners, a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Mgr. Ľubica Paveleková Chabadová, proti žalovanému H. F., bývajúcemu v S., o zaplatenie 7,96 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 3 Ro 249/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. augusta 2014 sp. zn. 15 Co 685/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Revúca uznesením z 10. júna 2014 č. k. 3 Ro 249/2013-20 konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)] po zistení, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, prevzal právny zástupca žalobcu 28. apríla 2014 a žalobca súdny poplatok 16,50 € v určenej lehote 10 dní od doručenia výzvy nezaplatil napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku.
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že v tejto veci podal návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe. Okresný súd ale odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil bez ďalšieho žalobcovi. Takýto postup ale Ústavný súd Slovenskej republiky už v niektorých prípadoch označil za protiústavný a súdu, ktorý sa takého protiústavného postupu dopustil, uložil, aby v ďalšom vychádzal z toho, že právne účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa to v danom prípade nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup; poplatok bol totiž splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 12. augusta 2014 sp. zn. 15 Co 685/2014napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, ž e príkaz vyplývajúci p r e okresný s ú d z Nálezu Ústavného s údu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 143/2007, ktorý vyslovil porušenie základného práva žalobcu na súdnu ochranu neprijatím podania, sa týkal len podania z 24. júla 2006 urobeného žalobcom elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, s dôrazom na to, že právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Dospel k záveru, že splnenie príkazu vyplývajúceho z nálezu, aby okresný súd o podaní žalobcu konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a pripísal mu účinky, ako keby bolo podané v roku 2006, vyžaduje od žalobcu preukázať, že návrh na začatie konania doručený okresnému súdu v roku 2013, je totožný s návrhom doručeným okresnému súdu v roku 2006, čo však žalobca nesplnil. Okresný súd postupoval preto správne, keď podanie žalobcu doručené súdu 26. marca 2013 zapísal ako nový návrh na začatie konania a neakceptoval tvrdenie žalobcu o nemožnosti vyrubiť súdny poplatok pre uplynutie lehoty uvedenej v § 13 zákona č. 71/1992 Zb. Dospel k správnemu úsudku, podľa ktorého podaním návrhu došlého na súd 11. marca 2013 vznikla žalobcovi poplatková povinnosť a správne konanie pre nesplnenie si tejto povinnosti zastavil. Okresný súd týmto postupom neodňal žalobcovi možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Obranu žalobcu spočívajúcu v tom, že p o rozhodnutí ústavného súdu originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006 nemohol jednotlivým všeobecným súdom predložiť, lebo boli priložené k jeho ústavným sťažnostiam a následne zaslané Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, považoval za nenáležitú. Poukázal na to, že už Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí z 25. septembra 2012, konajúc o sťažnosti č. 50645/2008, reagoval na tento argument žalobcu. Skonštatoval, že vo formulári sťažnosti ako aj v iných dokumentoch súdu je výslovne uvedené, že sa súdu nemajú predkladať originály dokumentov na účely individuálnej sťažnosti a že napriek tejto inštrukcii žalobca k svojmu podaniu priložil originálne DVD nosiče a o ich vrátenie nepožiadal, jeho argument o nemožnosti predložiť tieto DVD nosiče všeobecným súdom je preto neudržateľný (bod 38 odôvodnenia rozhodnutia). O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca dovolanie s tým, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), a to postupom súdov, ktorý opísal už v odvolaní. Postup súdu, ktorý v roku 2006 odmietol prijať jej podanie na DVD nosiči bol protiústavný. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný už v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za následok odňatie možnosti žalobcu pred súdom konať. So zreteľom na to žiadal napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 5/2014, 2 Cdo 15/2014, 2 Cdo 35/2014, 2 Cdo 333/2013, 2 Cdo 430/2013, 2 Cdo 432/2013, 2 Cdo 434/2013, 2 Cdo 465/2013, 2 Cdo 450/2013, 3 Cdo 410/2013, 3 Cdo 435/2013, 3 Cdo 445/2013, 4 Cdo 5/2014, 5 Cdo 79/2014, 5 Cdo 80/2014, 7 Cdo 46/2014, 8 Cdo 47/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243bods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.