Najvyšší súd Slovenskej republiky

7 Cdo 633/2014

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners, a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, proti odporcovi Poľnohospodárskemu družstvu, so sídlom v D., o zaplatenie 34,52 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 2 Ro 456/2013,

o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 21. augusta 2014

sp.zn. 4 Co 323/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 15. januára 2014 č.k. 2 Ro 456/2013-16

uložil navrhovateľovi, aby zaplatil súdny poplatok za vytvorenie súdneho spisu (vyhotovenie

rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis) vo výške 6,50 Eur v zmysle položky

č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý je prílohou zákona

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).  

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že v tejto veci

podal návrh na začatie konania už v roku 2006. Keď súdy v obdobných prípadoch odmietli

v roku 2006 prijať jeho návrh podaný v elektronickej podobe, Ústavný súd Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd“) označil ich postup za protiústavný a súdu, ktorý sa takého

protiústavného postupu dopustil, uložil, aby o návrhu konal a vychádzal z toho, že právne

účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. V danom prípade to súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a v roku 2013 ho vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, i keď

poplatková povinnosť vznikla navrhovateľovi v roku 2006 (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona

č. 71/1992 Zb.) a v roku 2013 mu už nebolo možné vyrubiť súdny poplatok (§ 13 ods. 1

zákona č. 71/1992 Zb.).  

Krajský súd v Košiciach uznesením z 21. augusta 2014 sp.zn. 4 Co 323/2014

napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.). Citoval položku 20a

Sadzobníka a konštatoval, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s ustanoveniami zákona

č. 71/1992 Zb. Stotožnil sa s názorom prvostupňového súdu, že bolo na navrhovateľovi, aby

preukázal, že návrh doručený súdu v roku 2013 je identický s návrhom podaným v roku 2006;

navrhovateľ to ale nepreukázal. So zreteľom na uvedené nemohlo dôjsť k preklúzii v zmysle

§ 13 zákona č. 71/1991 Zb..  

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ dovolanie s tým, že mu v konaní bola

odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné

vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol podaný už v roku 2006, kedy žiadne

ustanovenie zákona č. 71/1992 Zb. neumožňovalo súdu vyrubiť poplatok za vytvorenie  

spisu. V roku 2013 nebol podaný žiadny nový (resp. ďalší) návrh na začatie konania, ale len

rovnopis návrhu, ktorý podal už v roku 2006. K odňatiu jeho možnosti konať pred súdom

došlo tým, že bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, i keď pre to nebol zákonný

podklad a došlo k preklúzii v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. So zreteľom na to

žiadal napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec

vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas navrhovateľ zastúpený v súlade s § 241

ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej

dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 7 Cdo 297/2014,

7 Cdo 549/2014, 7 Cdo 567/2014, 7 Cdo 569/2014, 7 Cdo 577/2014, 7 Cdo 579/2014, 3 Cdo 268/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto

konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už

ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 O.s.p. a 239 O.s.p. prípustné nie

je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/

O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2015

  JUDr. Ľubor   Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová