7 Cdo 6/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. J., bývajúceho v T., zastúpeného Mgr. P. N., advokátom V., proti žalovanému M. H., so sídlom v N., IČO: X.,
zastúpenému JUDr. M. K., advokátom v N., o 9 900 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 9 C 263/2011, o dovolaní žalovaného proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. júla 2012 sp. zn. 13 Co 133/2012, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením zo 14. marca 2012 č. k. 9 C 263/2011–79
návrh na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobca (spolu
s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní dňa 14. marca 2012) navrhol konanie prerušiť
z dôvodu, že na Okresnom súde Nitra prebieha konanie o určenie vlastníctva k motorovému
vozidlu. Poukázal na to, že predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia
(rozsudkom zo 14. marca 2012 – č. l. 75 - uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 9 900 € spolu s príslušenstvom a trovami konania), ktorého sa žalobca domáhal
z dôvodu, že vyplatil žalovanému preddavok na kúpnu cenu, pričom k uzavretiu kúpnej
zmluvy nedošlo (čo nie je medzi účastníkmi ani sporné). Ak prebieha konanie o určenie
vlastníctva k motorovému vodidlu, ktoré malo byť predmetom kúpnej zmluvy na inom súde,
táto skutočnosť nemá žiadny význam pre dané konanie.
2 7 Cdo 6/2013
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 3. júla 2012 sp. zn. 13 Co 133/2012
(č. l. 98) odvolanie žalovaného odmietol v súlade s § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (uznesením
z 3. júla 2012 sp. zn. 13 Co 132/2012 – č. l. 95 – odmietol aj odvolanie žalovaného proti
rozsudku súdu prvého stupňa – č. l. 75). Uviedol, že žalovaný proti uzneseniu súdu prvého
stupňa (doručeného mu 26. marca 2012) podal (na pošte dňa 10. apríla 2012) odvolanie s tým,
že jeho dôvody doplní v lehote 5 pracovných dní. Do rozhodnutia odvolacieho súdu však
dôvody odvolania nedoplnil.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalovaný, ktoré odôvodnil
tým, že tak uznesenie odvolacieho ako aj uznesenie prvostupňového súdu (o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania) spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol ich
zrušenie a vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Trval na tom, že návrh
na prerušenie konania je dôvodný, nakoľko motorové vozidlo bolo políciou zadržané
a do dnešného dňa sa nachádza v sklade v Zlatých Moravciach. Zálohu, ktorú mu žalobca
zaplatil, vyplatil pri kúpe vozidla, preto je podstatné, aby sa dané konanie prerušilo až
do skončenia konania na Okresnom súde Nitra, v ktorom sa domáha jeho vydania. Nie je jeho vinou, že v súčasnosti nemá ani vozidlo a ani finančnú hotovosť od žalobcu.
Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), skúmal
najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 a nasl. O. s. p.).
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie žalovaného smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu.
V zmysle § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska 3 7 Cdo 6/2013
(§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Podľa § 239 ods. 2 O. s. p.
je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
V preskúmavanej veci nejde o žiadne z uvedených uznesení, preto prípustnosť dovolania
z ustanovenia § 239 O. s. p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či
už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak
konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov,
spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona je potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať
pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Uvedené vady konania žalovaný nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
Prípustnosť dovolania preto ani z týchto ustanovení vyvodiť nemožno.
Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) spočívajúce v nesprávnom závere o nedôvodnosti jeho návrhu
na prerušenie konania.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu 4 7 Cdo 6/2013
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale
prípustnosť dovolania nezakladá (možno ním odôvodniť len procesne prípustné dovolanie,
o ktorý prípad v danej veci nešlo). Treba uviesť, že podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/
O. s. p. (okrem prípadov uvedených pod písm. a/ a b/ tohto ustanovenia) môže súd konanie
(pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenie) prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takúto otázku podnet.
Dôvodnosť návrhu na prerušenie konania podľa tohto ustanovenia je len na posúdení súdu
(môže, ale nemusí konanie prerušiť), či sa v inom (súčasne prebiehajúcom) konaní rieši
otázka, ktorá je pre jeho rozhodnutie rozhodujúca a je preto vhodné na toto rozhodnutie
(v inej veci) vyčkať. V danej veci prvostupňový súd nevyhovel návrhu žalovaného
na prerušenie konania (zamietol ho), pretože dospel záveru, že v ním uvedenom konaní sa
nerieši žiadna otázka, ktorá by mala význam pre (dané) konanie, v ktorom sa žalobca domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z uvedeného, rozhodnutím, ktorým nebolo vyhovené návrhu na prerušenie konania, nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalovanému
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Odvolací súd sa vecnou správnosťou rozhodnutia prvostupňového súdu napokon ani
nezaoberal, pretože odvolanie žalovaného odmietol z dôvodu absencie jeho náležitostí podľa
§ 205 ods. 1, 2 O. s. p. (§ 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p.), ktorý postup žalovaný nenamietal, ale
(v dovolaní) trval „len“ na existencii dôvodu pre prerušenie konania (§ 109 ods. 2 písm. c/
O. s. p.). To napriek tomu, že rozsudkom súdu prvého stupňa zo 14. marca 2012 (č. l. 75),
právoplatným 8. augusta 2012 bolo už rozhodnuté vo veci samej (odvolanie žalovaného aj
proti rozsudku prvostupňového súdu odvolací súd uznesením z 3. júla 2012, č. l. 95, odmietol
podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p., ktoré žalovaný dovolaním nenapadol). Podľa ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môže aj rozhodnutím odvolacieho súdu
o odmietnutí odvolania dôjsť k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O. s. p.), ale len za predpokladu, že pre takýto postup neboli splnené zákonné
podmienky (R 23/1994). V danom štádiu konania t. j. právoplatnom skončení konania vo veci
samej, je už bezpredmetné sa touto otázkou zaoberať.
5 7 Cdo 6/2013
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O. s. p. prípustné a vady uvedené v § 237 O. s. p. neboli zistené, Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie žalovaného ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. Prihliadnuc na právnu úpravu dovolacieho
konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti neúspešnému žalovanému (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1
O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však trovy dovolacieho
konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy tohto konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. marca 2013
JUDr. Ladislav Górász, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Viera Čulenová