7Cdo/561/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti odporkyni Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 9 C 107/2012, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 25. augusta 2014 sp. zn. 9 Co 455/2014, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Ružomberok uznesením z 18. marca 2014 č. k. 9 C 107/2012 - 158 uložil navrhovateľke zaplatiť súdny poplatok v sume 20,- Eur podľa pol. č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v spojení s § 5 ods. 1 písm. a/ a § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení za odvolanie proti rozsudku, ktoré navrhovateľka doručila súdu 10. novembra 2013.

Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľky uznesením z 25. augusta 2014 sp. zn. 9 Co 455/2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. K námietkam navrhovateľky, nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutiu uviedol, že v danej veci ide o rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, odôvodnenie spočívajúce len v citácii aplikovanej právnej úpravy Zákona o súdnych poplatkoch vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom. Za ojedinelý výkladový exces považoval „úvahu“ navrhovateľky, že absencia osobitne stanovenej poplatkovej povinnosti za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v prílohe Sadzobníka súdnych poplatkov znamená, že takéto odvolanie nie je spoplatňované. Akceptácia predmetnej odvolacej argumentácie by viedla k absurdnému záveru, v rozpore s textom zákona i zámerom zákonodarcu, že v podstate žiadne odvolacie konanie v zásade nepodlieha súdnemu poplatku, nakoľko v Sadzobníku súdnych poplatkov výslovne nieje stanovená poplatková povinnosť za odvolanie voči žiadnej žalobe. Za nesprávne považoval aj stanovisko navrhovateľky k aplikácii intertemporálneho ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch riešiaceho určovanie poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do 30. septembra 2012. Úkon - odvolanie - bol navrhnutý po 30. septembri 2012 (konkrétne 19. novembra 2013), preto správne súd prvého stupňa aplikoval právnu úpravu poplatkového zákona.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu, ale aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť bez náhrady. Domáhala sa aj trov dovolacieho konania. Napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Žiadala preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas navrhovateľka zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či jej dovolanie je procesne prípustné.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 180/2014, 3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 323/2014, 7 Cdo 396/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie navrhovateľky podľa § 237 O.s.p. a 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.