7 Cdo 5/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Mgr. J. C., nar. X., bytom P. proti žalovanému Poľnohospodárskemu družstvu, so sídlom v Jarovniciach 507,

IČO: 00 200 522, zastúpenému JUDr. Ivanom Jurčišínom, advokátom, Slovenská 63, Prešov,

o zaplatenie 2323,57 euro s prísl. vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20 C

193/2008, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. marca

2010, sp. zn. 3 Co 193/2009, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 8. septembra 2009, č. k. 20 C 193/2008 – 73 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2323,57 euro s prísl. spolu s 6% úrokom

z omeškania od 1. 9. 2005 do zaplatenia a nahradiť jej   trovy konania v sume 628,66 euro,

ktoré je povinný zaplatiť advokátovi žalobkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v   Prešove rozsudkom zo

17. marca 2010, č. k. 3 Co 193/2009 - 104 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny a žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalovaný, prostredníctvom advokáta,

dovolanie z dôvodov podľa § 237 písm. b/, f/ O. s. p., ako aj z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.. Žalovaný namietal, že žalobkyňa nebola

registrovaná v registri členov a oprávnených osôb, a teda nebola aktívne legitimovaná na

podanie žaloby. Túto základnú procesnú podmienku mali súdy skúmať pred začatím konania.

Ďalej tvrdil, že osvedčenie o dedičstve po zomrelom J. G., z ktorého žalobkyňa vychádzala

pri uplatnení nároku, je v časti majetkového podielu Poľnohospodárskeho družstva

v Jarovniciach nezrozumiteľné a nepreskúmateľné a hodnota majetkového podielu mala byť

určená výlučne znaleckým posudkom alebo prepočtom podľa § 17 zákona č. 42/1992 Zb..

Naviac, družstvo po 31. máji 2005 už nemalo zo zákona povinnosť vydať podielnicke listy

a preto nemohla žalobkyni vzniknúť pohľadávka voči žalovanému. Žalovaný považoval

rozsudky súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu za nepreskúmateľné čo do dôvodov

a procesného postupu. Navrhol preto, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Prešove ako aj rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 243b ods. 2, 3 O. s. p. zrušil a vec mu

vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Súčasne žiadal aj náhradu trov   dovolacieho

konania.

K podanému dovolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá považovala rozsudky

súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.

V zmysle § 236 ods. 1 O. s. p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho

súdu. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p.

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o

rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu

prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p..

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu   nemožno   podriadiť pod žiadny

dôvod prípustnosti dovolania v zmysle § 238 O. s. p. preto dovolanie proti nemu podľa tohto

procesného ustanovenia nie je prípustné.

Dovolanie žalovaného by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak

by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p..

O vadu tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že ustanovenie

§ 237 O. s. p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto

ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je

prípustné.

Dovolateľ v dovolaní namietal, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle

§ 237 písm. b/ a f/ O. s. p..

Pokiaľ žalovaný vychádzal z názoru, že prípustnosť dovolania zakladá ním tvrdená

absencia aktívnej legitimácie žalobkyne, je potrebné uviesť, že ním uplatnený dovolací dôvod

(§237 písm. b/ O. s. p.) sa vzťahuje na vadu procesnoprávneho charakteru, ak v konaní

vstupoval ako účastník ten, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Takúto

spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon

priznáva (§ 19 O. s. p.). Spôsobilosť vzniká narodením (má ju aj počaté dieťa, ak sa narodí

živé) a zaniká smrťou. Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný si zamenil spôsobilosť byť účastníkom konania s aktívnou legitimáciou žalobkyne na podanie žaloby na zaplatenie

peňažnej sumy, ktorá je spojená s úspechom vo veci, teda s rozhodnutím súdu, či právo,

ktorého sa domáha, jej patrí alebo nepatrí.

Odňatie možnosti konať pred súdom možno vymedziť ako postup súdu, ktorým

účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny

poriadok priznáva. Dovolací súd, napriek tomu, že dovolateľ tento uplatnený dovolací dôvod

bližšie nekonkretizoval, existenciu vady takejto povahy v dovolacom konaní nezistil.

Prípustnosť tohto opravného prostriedku žalovaného preto nevyplýva ani z § 237 O. s. p..

Právne posúdenie je činnosť, pri ktorej súd podľa skutkových zistení aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie (ktoré

výslovne dovolateľ namietal) je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza

k nemu   vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno

odôvodniť procesne prípustné dovolanie, samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi

nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia, lebo súd pri právnom posudzovaní veci neporušuje žiadnu procesnú

povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Právne posúdenie veci

súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti. I keby teda tvrdenia dovolateľa boli

opodstatnené (dovolací súd ich ale z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom

vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku,

nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O. s. p.. V dôsledku

toho by posúdenie, či odvolací súd použil alebo nepoužil správny právny predpis a či ho

správne alebo nesprávne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

správne alebo nesprávne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Rovnako tak nemožno

prípustnosť dovolania vyvodzovať z nedostatočného odôvodnenia súdu, ktoré je tzv. inou

vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§241 ods. 2 písm. b/

O. s. p.). I keby teda tvrdenia žalovaného boli opodstatnené, žalovaným vytýkané skutočnosti

by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, prípadne jeho nepreskúmateľnosť, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ani

§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p..

Keďže dovolanie žalovaného nebolo procesne prípustné, nemohol dovolací súd

pristúpiť k skúmaniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov odmietol dovolanie

žalovaného podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako také, ktoré

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné a nezaoberal sa preto ani

vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5

O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že žalobkyňa, ktorej by

podľa výsledku konania právo na náhradu trov tohto konania vzniklo, návrh na rozhodnutie

o trovách dovolacieho konania nepodala.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. decembra 2010

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť:

Marta Hrčková