Najvyšší súd

7 Cdo 481/2014

  Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ I. K., bytom R. a 2/ I. K., bytom G., obaja zastúpení Mgr. Silvia Kaveschánová, advokátka so sídlom Trnavská cesta 104, 821 01 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Československá obchodná banka, a.s.,

IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, 2/ Profesionálna dražobná

spoločnosť, s.r.o., IČO: 36 583 936, so sídlom Masarykova 21, 040 01 Košice, 3/ A.. P.,

bytom R., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr Juraj Juríček, s.r.o., so sídlom Robotnícka

5, P.O.Box 43, 830 00 Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Juríček,

4/ N. P., bytom S., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr Juraj Juríček, s.r.o., so sídlom

Robotnícka 5, P.O.Box 43, 830 00 Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ  

JUDr. Juraj Juríček, 5/ J. M., bytom S. o neplatnosť dobrovoľnej dražby, vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 7 C 31/2011, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. októbra 2013, sp. zn. 6 Co 296/2012, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobcovia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalovanému 3/ náhradu trov dovolacieho konania

v sume 167,73 € Advokátskej kancelárii JUDr Juraj Juríček, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Robotnícka 5, P. O. BOX 43 do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 18. apríla 2012,

č.k. 7 C 31/2011-232 určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 10. decembra 2010

o 8:30 hod. na Notárskom úrade JUDr. Dalmy Nurnbergerovej, so sídlom Hlavná 49,

Šamorín, navrhovateľom ktorej bol žalovaný 1/, organizovaná žalovaným 2/, ktorej

predmetom boli nehnuteľnosti: stavba so súpis. č. X. na parc. č. X., stavba so súpis. č. X. na

parc. č. X., parc. č. X. o výmere 307 m² zastavané plochy a nádvoria a parc. č. X. o výmere

319 m² zastavané plochy a nádvoria, všetky zapísané na LV č. X., vedenom Správou katastra

pre hlavné mesto SR Bratislavu, katastrálne územie Trnávka, obec Bratislava – m.č. Ružinov,

okres Bratislava II (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), ktorých predchádzajúcimi

vlastníkmi boli žalobcovia 1/ a 2/ je neplatná. V časti o určenie, že účinky príklepu zanikajú

ku dňu príklepu dňa 10. decembra 2010, súd prvého stupňa návrh zamietol. Zároveň zamietol

aj návrh voči žalovaným 4/ a 5/ a rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že

nakoľko bol dražobník pre nesplnenie podmienok ust. § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o

dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o

notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„zákon o dobrovoľných dražbách“) povinný upustiť od dražby podľa § 19 ods. 1 písm. d/

zákona o dobrovoľných dražbách, boli týmto žalobcovia dotknutí na svojich právach, nakoľko

sa uskutočnila dražba, ktorá sa konať nemala a na ktorej došlo k predaju nehnuteľnosti v ich

vlastníctve za cenu podstatne nižšiu, ako bola jej všeobecná cena určená znaleckým

posudkom. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že žalobcovia boli osobami dotknutými na

svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách, a teda boli aktívne legitimovaní

na podanie návrhu na určenie neplatnosti dražby.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovaných 1/, 2/ a 3/

rozsudkom zo 14. októbra 2013, sp. zn. 6 Co 296/2012 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti tak, že návrh žalobcov 1/ a 2/ zamietol z dôvodu, že uznal za dôvodnú

odvolaciu námietku, že dotknutým na svojich právach sa mohol cítiť jedine Magistrát

hlavného mesta SR Bratislavy a jedine ten sa mohol žalobou domáhať určenia neplatnosti

dražby. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že má za to, že dotknutí na svojich právach

porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách žalobcovia neboli, a teda nie  

sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby

v zmysle § 21 dos. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Samotná existencia porušenia zákona

o dobrovoľných dražbách, ktorej následkom je neplatnosť dobrovoľnej dražby, nepreukazuje skutočnosť, že práve žalobcovia boli dotknutí na svojich právach, a to konkrétne na svojom

vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam. Odvolací súd uviedol, že žalobcovia 1/

a 2/ neboli dotknutí na svojich právach aj vzhľadom na zistený skutkový stav a to, že išlo

o v poradí už druhé kolo dražby, pričom dňa 22. októbra 2010 uzatvoril žalovaný 1/ ako

navrhovateľ dražby a žalovaný 2/ ako dražobník zmluvu o vykonaní opakovanej dobrovoľnej

dražby, kde okrem iného bola dohoda na najnižšom podaní 550 000,- € s možnosťou zníženia

na 50 % sumy určenom znaleckým posudkom. Ďalej konštatoval, že porušenie zákona

o dobrovoľných dražbách podľa § 17 ods. 5 písm. f/ zákona o dobrovoľných dražbách,  

a to neoznámenie dražby správnemu správcovi dane preto nemohlo mať žiaden vplyv  

na priebeh dražby (na počet účastníkov dražby a ani na najvyššie podanie zo strany

žalovaného 3/, prípadne na cenu dosiahnutú vydražením) a nemohlo spôsobiť, že žalobcovia

boli dotknutí na svojich právach.

Rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej spoločne  

aj „žalobcovia“) a žiadali ho zrušiť z dôvodu, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci v zmysle ust. § 241 ods.2 písm. c/ O.s.p. a z dôvodu, že im odvolací

súd odňal možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O.s.p. a to tým, že

z dôvodu nesprávneho záveru o nedostatku vecnej legitimácie žalobcov v spore, porušil  

ich právo na uplatnenie si svojich procesných práv, čím ich diskriminoval. Podľa žalobcov

k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ale aj samotným

rozhodnutím súdu o zamietnutí žaloby z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie navrhovateľa

v spore, ak záver o tejto otázke nie je správny. K nesprávnemu právnemu posúdeniu

žalobcovia v dovolaní uviedli, že ak došlo k pochybeniu zo strany dražobníka, je povinnosťou

súdu zjednať nápravu, a to práve na základe žaloby podľa ust. § 21 zákona o dobrovoľných

dražbách. Podľa názoru žalobcov ustanovenie § 19 ods. 1 písm. d/ zákona o dobrovoľných

dražbách ukladá dražobníkovi upustiť od dražby najneskôr do jej začatia v prípade, ak neboli

splnené podmienky ustanovené v § 13 a § 17 zákona o dobrovoľných dražbách, bez ohľadu

na ich charakter, obsah či význam z pohľadu dražobníka či inej osoby. Ďalej uviedli,  

že ak sa jedná o taký výkon dobrovoľnej dražby, ktorá je v rozpore so zákonom

o dobrovoľnej dražbe, kde dražobník pochybil porušením svojich základných povinností mu

zákonom o dobrovoľných dražbách uložených, za nesplnenie ktorých mu priamo zákon

o dobrovoľných dražbách kategoricky ukladá od dražby upustiť a túto nevykonať, vždy  

je potrebné takto vykonanú dražbu určiť za neplatnú. Odvolací súd podľa žalobcov nesprávne

právne posúdil aj otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov.

K dovolaniu sa vyjadrili žalovaní 1/, 2/ a 3/ a žiadali dovolanie odmietnuť a napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpení advokátom (§ 241

ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Keďže v prejednávanej veci

smeruje dovolanie proti zmeňujúcemu výroku rozsudku, je dovolanie proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým zmenil vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa procesne

prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.)

Dovolací súd sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami

uvedenými v § 237 O.s.p. ( a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh  

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát). Rovnako je dovolací súd povinný

zaoberať sa tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, a to aj v prípade, že neboli účastníkom výslovne namietané, pokiaľ je dovolanie

procesne prípustné.

Žalobcovia existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/

O.s.p. netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Vzhľadom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

súdu ( ne ) bola žalobcom odňatá možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Podľa

ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať  

pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania

procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov.

Právne posúdenie veci súdom (namietané žalobcami) je realizáciou rozhodovacej

činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p., pretože

právnym posúdením súd nemôže založiť žiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená v tomto

ustanovení. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom) sa dáva

výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym posúdením veci

zaujatým v príslušnej veci. Takýmto prípadne aj (nesprávnym právnym posúdením veci) súd

účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia  

a neodníma mu možnosť konať pred súdom (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. 43/2003 a uznesenie tohto súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe  

pod č. 1/2003, tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.  

2 Cdo 282/2006, 3 Cdo 174/2005, 4 Cdo 165/2003 ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť

taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť

pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/

O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký

nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa odníme účastníkovi možnosť pred súdom konať a v konaní uplatňovať (realizovať)

procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní na súdoch nižších stupňov

k odňatiu možnosti navrhovateľovi konať, vzal dovolací súd na zreteľ, že vada konania  

v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania  

na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd).

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, prebehlo podľa zásad spravodlivého konania.

K námietke žalobcov, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že právnym posúdením  

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Žalobcovia v dovolaní namietajú, že

žalovaný 2/ mal v zmysle ust. § 19 ods. 1 písm. d/ zákona o dobrovoľných dražbách upustiť

od dražby najneskôr do jej začatia, keďže nebola splnená podmienka ustanovená v § 17 ods. 5

písm. f/ zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej namietajú, že odvolací súd v napadnutom

rozsudku nesprávne právne posúdil otázku ich aktívnej vecnej legitimácie, keď konštatoval,

že v dôsledku porušenia § 17 ods. 5 písm. f/ a § 19 ods. 1 písm. d/ zákona o dobrovoľnej

dražbe žalovaným 2/ neboli žalobcovia dotknutí na svojich právach a teda neboli aktívne

vecne legitimovaní v predmetnom súdnom konaní, ale jediný kto bol podľa odvolacieho súdu

v dôsledku porušení zákona o dobrovoľnej dražbe dotknutý na svojich právach, bol Magistrát

hlavného mesta SR Bratislavy.

Podľa § 21 zákona o dobrovoľných dražbách sa môže ten, kto bol dotknutý porušením

zákona o dobrovoľnej dražbe, domáhať na súde určenia jej neplatnosti, a to (okrem niektorých

výnimiek) v prepadnej trojmesačnej lehote. Žalobcovia uplatňujú v podstate jeden dôvod

neplatnosti dražby, a to v dôsledku porušenia ustanovenia § 17 ods. 5 písm. f/ zákona

o dobrovoľných dražbách.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba o určenie neplatnosti

dražby) je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý

právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty

medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý

možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý

právny záujem o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam,

kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcov, alebo kde by sa bez tohto určenia

jeho právne postavenie stalo neistým.

Na ustálenie záveru, že žalobcovia sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby

o neplatnosť dražby nepostačuje len samotný fakt, že žalobcovia sami o sebe tvrdia, že boli

porušením predmetných ustanovení zákona priamo dotknutí na svojich právach. V každom

konkrétnom prípade je vždy potrebné skúmať, o porušenie akých ustanovení zákona sa jedná

a aké má toto porušenie následky voči konkrétnemu žalobcovi. Nie každé porušenie

ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách je zásahom do práv žalobcu ako pôvodného

vlastníka predmetu dražby a zakladá jeho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť

dražby. Na určenie, či určitá osoba je aktívne legitimovaná na podanie žaloby o neplatnosť

dražby je potrebné skúmať, či bolo porušené právo žalobcu a tiež či existuje kauzálny nexus

medzi takýmto porušením práv a namietaným porušením ustanovení zákona o dobrovoľných

dražbách.

Z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách plynie, že žalobou tam

uvedenou sa uplatňuje právo na určenie neplatnosti dražby. Ide preto vo svojej podstate

o právo relatívnej neplatnosti dražby, ktoré sa (na rozdiel od relatívnej neplatnosti podľa §40a

Občianskeho zákonníka) uplatňuje vždy len žalobou. Takáto žaloba má tak dvojakú povahu –

jednak je procesným úkonom v zmysle O.s.p., ale je tiež hmotnoprávnym úkonom

občianskeho práva, a to výkonom práva plynúceho z § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných

dražbách (ide o podobnú situáciu, ako pri výkone práva odporovať právnemu úkonu, ktoré  

sa tiež uplatňuje len žalobou podľa § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka.) Treba preto dôsledne

odlišovať náležitosti a následky oboch úkonov. Súd v konaní o podanej žalobe dôkazmi

verifikuje tvrdené skutkové okolnosti a právne ich kvalifikuje, rovnako verifikuje i tvrdené

porušenie práv žalobcu a po zistení, že sú splnené predpoklady uvedené v § 21 ods. 2 zákona

o dobrovoľných dražbách, teda že žalobcovi hmotnoprávne vzniklo právo domáhať  

sa neplatnosti dražby, túto neplatnosť vysloví rozsudkom.

Dovolací súd uvádza, že účelom ustanovenia § 17 ods. 5 písm. f/ zákona

o dobrovoľných dražbách je ochrana správcu dane z nehnuteľností ako budúceho veriteľa

voči vydražiteľovi predmetu dražby ako prípadnému dlžníkovi na dani z nehnuteľností  

pred neoprávneným zasahovaním do jeho práv spočívajúcich vo vzniku daňovej povinnosti

z dane nehnuteľností vydražiteľa. Doručovanie oznámenia o dražbe podľa § 17 ods. 5 písm. f/

zákona o dobrovoľných dražbách teda nesleduje ochranu vlastníka predmetu nehnuteľnosti

resp. dlžníka záložného veriteľa, ale inú osobu, ktorej vzniká postavenie správcu dane

z nehnuteľností voči vydražiteľovi ako daňovníkovi s daňovou povinnosťou a vo vzťahu  

ku ktorej zákonodarca určil povinnosť dražobníkovi oznamovať vyhlásenie dražby.

Otázku vecnej legitimácie žalobcov ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva  

je potrebné posúdiť predovšetkým z pohľadu, či žalobcovia boli subjektom hmotnoprávneho

oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce,

či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti  

byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne  

je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že  

je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho

oprávnenia, o ktoré v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.

3 Cdo 192/2004).

Zákon o dobrovoľných dražbách poskytuje ochranu vlastníkovi predmetu

nehnuteľnosti resp. dlžníkovi záložného veriteľa v rozsahu informačnej povinnosti dražobníka

o skutočnosti, že došlo k vyhláseniu konania dražby v ustanovení § 17 ods. 5 písm. a/ zákona

o dobrovoľných dražbách, nakoľko je jednou z osôb, ktorým má dražobník povinnosť zasielať

oznámenie o dražbe. Dovolací súd nezistil porušenie ustanovenia § 17 ods. 5 písm. f/ zákona

o dobrovoľných dražbách voči žalobcom, pretože nedoručením oznámenia o opakovanej

dražbe miestne príslušnému správcovi dane neboli dotknutí. Táto skutočnosť nemala vplyv  

na priebeh a výsledok dobrovoľnej dražby a ani na spôsob rozvrhu výťažku dražby. I keď  

by mal dražobník vedomosť o pohľadávke správcu dane z nehnuteľnosti voči žalobcom

v čase uskutočnenia rozvrhu výťažku dražby, táto pohľadávka správcu dane by uspokojovaná

nebola, keďže z výťažku dražby neboli plne uspokojené ani pohľadávky so skorším podaním. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách

upravujúci aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o neplatnosť dražby, zakotvuje, že domáhať  

sa určenia neplatnosti dražby v dôsledku porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných

dražbách môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, nemožno  

sa stotožniť s argumentáciou žalobcov tvrdiacich, že akékoľvek porušenie zákona

o dobrovoľných dražbách zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov, a to z dôvodu, že boli

pred konaním dražby vlastníkmi predmetu dražby.

Akékoľvek porušenie zákona o dobrovoľných dražbách nie je dostatočným dôvodom

na určenie neplatnosti dražby, ale relevantné je len také porušenie zákona o dobrovoľných

dražbách, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach. Nedoručenie oznámenia

o dražbe správcovi dane z nehnuteľností je, za skutkového stavu preukázaného v konaní,  

bez právneho významu vo vzťahu k žalobcom. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že

vykonaná dražba by vo vzťahu k žalobcom prebehla rovnakým spôsobom, bez ohľadu na to,

či žalovaný 2/ doručoval oznámenie o dražbe správnemu správcovi dane alebo nie. Dôležitosť

posúdenia relevantnosti porušenia ustanovení zákona o dobrovoľnej dražbe vo vzťahu k osobe

tvrdiacej existenciu dotknutia na právach, čo do výkladu ustanovenia § 21 ods. 2 zákona

o dobrovoľných dražbách vyjadril aj zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu č. 568/2007

Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej  

aj „dôvodová správa“), ktorý k uvedenému ustanoveniu uviedol, že aktívnu legitimáciu  

na vedenie konania o neplatnosť dražby má každá osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá  

na svojich právach porušením ustanovení zákona. Nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia

zákona, ale len také, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach. Podľa

dôvodovej správy nebolo zámerom predkladateľa kauzisticky vypočítavať jednotlivé prípady,

kedy o relevantné poškodenie práv osoby by sa jednalo a necháva sa riešenie tejto otázky

výlučne na súdnu prax.

Predmetné pochybenie žalovaného 2/ teda nemohlo založiť neplatnosť dražby,

nakoľko pre právne posúdenie veci je rozhodujúce zistenie, že žalobcovia boli oboznámení

s úplným znením oznámenia o dražbe a predmetný nedostatok im nespôsobil žiadnu ujmu  

na právach.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcov nie

je dôvodné a preto ho zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).

V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobcom, ktorí v tomto konaní úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení  

s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný 3/ podal návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy tohto konania a požadovanú náhradu vyčíslil vo vyjadrení k dovolaniu a v jeho

prílohe. Dovolací súd mu priznal náhradu za dva úkony právnej služby advokáta,  

a to prevzatie a príprava zastúpenia v zmysle ustanovenia § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky  

č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len „vyhláška“) a vypracovanie písomného vyjadrenia žalovaného 3/ k dovolaniu žalobcov  

v súlade s ustanovením § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky. Sadzbu za jeden úkon právnej služby

určil dovolací súd podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 61,85 €, čo s režijným

paušálom § 16 ods. 3 vyhlášky (8,04 €) a DPH predstavuje spolu za oba úkony právnej služby

167,73 €. Dovolací súd ostatným žalovaným žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal  

z dôvodu, že im v súvislosti s ním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. novembra 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová