7Cdo/42/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1) G.. U. X., narodeného XX. P. XXXX, W., A. XXXXX/XX, 2) U.. T. X., narodenej XX. T. XXXX, W., A. XXXXX/XX, proti žalovanej DUPOS dražobná, spol. s r.o., Trnava, Tamaškovičova 17, IČO: 36233935, zastúpenej PETKOV & Co s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 50430742, o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zdržania sa výkonu dobrovoľnej dražby, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3-24Csp/84/2017, o dovolaní žalobkyne 2) proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2023 sp. zn. 2CoCsp/11/2023, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvoinštančný súd") uznesením z 25. augusta 2023, č. k. B3-24Csp/84/2017-139, zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby, zverejnenia informácii a inzercií, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Q., obec W. - A. P., parcely registra C č. XXXXX/XX, vo výmere 295 m2 - záhrada a parcely č. XXXXX/XX vo výmere 142 m2 - zastavené plochy a nádvoria, ako aj na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Q., obec W. - A. P., parcely registra C č. XXX/XX, súpisné číslo XXXXX, druh stavby XX - rodinný dom, popis stavby: A. XX, a to do právoplatného skončenia veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd"). 1.1. Vychádzajúc z ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), § 328 ods. 1, 2 § 329 ods. 1, § 125 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok" alebo „CSP"), § 39, § 151b ods. 1, 2 a 3, § 151c ods. 1 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník" alebo „OZ") súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené predpoklady pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. Mal za to, že žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia založili len na tvrdení, že žalovaná, t. j. dražobník, nemá vykonateľný titul k uskutočňovaniu dobrovoľnej dražby, nerešpektuje uznesenie najvyššieho súdu a tým neprimerane zasahuje do ich vlastníckeho práva. Žalobcovia neuviedli žiadny iný dôvod, pre ktorý by malo byť neodkladné opatrenie nariadené, teda vôbec neuviedli, aká konkrétna ujma na ich právach alebo právom chránených záujmoch im bezprostredne hrozí. 1.2. Poukázal tiež na to, že v rámci skutkového stavu bolo zistené, že v súvisiacom spore vedenom pod sp. zn. B3-24Csp/87/2018 medzi spoločnosťou DPS financial consulting, s.r.o. (ako žalobkyňou) a žalobcami (ako žalovanými), o zaplatenie 312.939,17 eura a o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, súd prvej inštancie rozsudkom z 23. apríla 2019 sp. zn. 24Csp/84/2017 uložil žalovaným, t.j. v danom prípade žalobcom povinnosť zaplatiť uvedenej spoločnosti istinu, úroky z omeškania, poplatky bližšie špecifikované v predmetnom rozhodnutí. Vo zvyšku úroku z omeškania žalobu o zaplatenie, ako aj žalobu o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom zamietol a zároveň zrušil neodkladné opatrenie nariadené rozhodnutím vtedajšieho Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06. 03. 2018, č. k. 21C/20/2018-59. Na základe odvolania žalovaných Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd") rozsudkom z 28. septembra 2022 sp. zn. 7CoCsp/13/2020 rozhodnutie súdu prvej inštancie (i) vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené v časti uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť istinu vo výške 312.939,17 eura, úroky z omeškania za obdobie do 18. októbra 2017 vo výške 23.865,15 eura a úroky z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 312.939,17 eura od 19. októbra 2017 do zaplatenia, potvrdil, (ii) vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené v časti uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť úroky za obdobie do 18. októbra 2017 vo výške 12.610,19 eura, zmenil tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť uvedenej spoločnosti úroky vo výške 12.610,19 eura, (iii) vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené v časti uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť poplatky vo výške 291,15 eura, zmenil tak, že žalobu v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 291,15 eura zamietol, (iv) vo výroku, ktorým súd vo zvyšku úroku žalobu o zaplatenie zamietol, zmenil tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť spoločnosti DPS financial consulting, s.r.o. ako žalobkyni úrok vo výške 3,79 % ročne zo sumy 312.939,17 eura od 24. marca 2015 do 03. júna 2016 a úrok vo výške 2,79 % ročne zo sumy 312.939,17 eura od 04. júna 2016 do zaplatenia istiny, najneskôr do 03. júna 2040, a (v) vo výroku, ktorým súd žalobu o určenie zamietol a vo výroku, ktorým súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava III zo 06. marca 2018, č.k. 21C/20/2018-59, potvrdil. Oba uvedené rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 12. januára 2023. Najvyšší súd uznesením z 28. júna 2023 sp. zn. 7Cdo/59/2023 odložil vykonateľnosť týchto rozsudkov do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní žalovaných, pričom dospel k záveru, že návrh žalovaných na odklad vykonateľnosti je dôvodný, pretože sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce vo výške sumy, na zaplatenie ktorej boli žalovaní zaviazaní, a tiež v majetkových pomeroch žalovaných. 1.3. Podľa prvoinštančného súdu uznesenie najvyššieho súdu, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozsudkov súdov nižšej inštancie ukladajúcich povinnosť žalobcom zaplatiť peňažnú pohľadávku spoločnosti DPS financial consulting, s.r.o., nie je rozhodnutím, ktoré zakazuje žalovanej dražobnej spoločnosti organizovať dražbu a inzerovať predaj nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX. a XXXX.. Do rozhodnutia o dovolaní tak nemožno začať exekúciu na zaplatenie, pričom aj z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že najvyšší súd vzal do úvahy výšku sumy, na zaplatenie ktorej boli žalobcovia zaviazaní, a tiež ich bližšie neurčené majetkové pomery. Predmetné rozhodnutie sa však nedotýka právoplatnosti výrokov, ktorými bola zamietnutá žaloba žalovaných o určenie, že ich nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Zdôraznil, že ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách o zodpovednosti navrhovateľa dražby a dražobníka a o možnosti domáhať sa vyslovenia neplatnosti dražby však dostatočne chránia práva a oprávnené záujmy žalobcov.

2. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne 2) uznesením z 23. novembra 2023, č. k. 2CoCsp/11/2023-196, rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok" alebo „CSP") potvrdil ako vecne správne (výrok I.) a žalobkyni 2) uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2.1. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem iného poukázal vo vzťahu k námietke žalobkyne 2) ohľadom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, že túto je potrebné posudzovať v kontexte danej veci a podporne aj s ohľadom na zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Tak, ako pri zákone č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, kedy je okruh účastníkov jasne daný ustanovením § 21 ods. 4, aj pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, ktoré súvisí so začínajúcou dobrovoľnou dražbou pri určovaní okruhu účastníkov je potrebné vychádzať z toho, na koho sa bude dané rozhodnutie vzťahovať. Inými slovami, aj keď v tomto prípade ešte nejde o nútené procesné spoločenstvo tak, ako to má na mysli ustanovenie § 21 ods.1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, napriek tomu pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia (pred realizáciou dobrovoľnej dražby) musia byť účastníkmi takéhoto konania všetci, o ktorých právach a povinnostiach sa rozhoduje, a to aj s prihliadnutím na realizáciu navrhovaného neodkladného opatrenia. Keďže účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je zabrániť realizácii dobrovoľnej dražby, nemôže byť takáto povinnosť uložená iba dražobnej spoločnosti, ktorá dražbu realizuje, nakoľko záložný veriteľ po vydaní takéhoto neodkladného opatrenia by mohol uzavrieť novú zmluvu s inou dražobnou spoločnosťou, a dražbu následne zrealizovať. Teda ako už bolo naznačené, ak v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého účelom má byť nezrealizovanie dobrovoľnej dražby nebude konkrétna povinnosť okrem dražobníka uložená aj záložnému veriteľovi, ktorý dražbu navrhuje, minie sa navrhované neodkladné opatrenie svojmu účinku a z tohto dôvodu nesplní podmienku dočasnej úpravy pomerov nevyhnutnú pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo je aj daný prípad. Účelom neodkladného opatrenia má byť nepochybne dočasná úprava pomerov strán sporu a nie nariaďovanie stále nových a nových neodkladných opatrení len vo vzťahu k navrhovateľovi dražby. Preto odvolací súd ustálil, že vzhľadom k nedostatku účastníkov na strane žalovanej strany absentuje v danom prípade schopnosť navrhovaného neodkladného opatrenia zabezpečiť dočasnú úpravu pomerov spočívajúcu v pozastavení realizácie dobrovoľnej dražby.

3. Žalobkyňa 2) (ďalej aj ako „dovolateľka") podala voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť s prihliadnutím na jeho obsah (§ 124 ods. 1 CSP), vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b) CSP (síce uviedla v časti dovolania aj ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP, avšak uvedený dovolací dôvod nijakým spôsobom nezdôvodnila, resp. ho opomenula - pozn.). Navrhla, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3.1. Nesprávne právne posúdenie videla pri riešení právnej otázky nariadenia neodkladného opatrenia voči tretej osobe podľa § 325 ods. 1 CSP, ktorá podľa žalobkyne 2) nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ vyriešená a ktorú vymedzila nasledovne: „Obsah neodkladného opatrenia § 325/ ods. 1 CSP, ktorý nepredpokladá len úpravu pomerov strán, ako ich definuje § 60 CSP. Podľa uvedeného, neodkladné opatrenie, nemusí byť priamo viazané iba na účastníkov konania vo veci samej, ale umožňuje aj trvanie účinkov neodkladného opatrenia bez následkov žaloby.". V tejto súvislosti tiež poukázala na bod 12. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj na právny názor, z ktorého odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní, keď sa stotožnil s názorom vyjadreným súdom prvej inštancie, a to, že i keď v danej veci nejde o nútené spoločenstvo, musia byť účastníkom konania všetci o ktorých právach a povinnostiach sa rozhoduje. Podľa nižších súdov žalovaná označená v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedisponuje pasívnou vecnou legitimáciou, keďže jej nevyplýva žiadne právo vyplývajúce z právneho vzťahu so žalobcami. Táto okolnosť znamená neprípustnosť predbežnej úpravy pomerov v zmysle § 324 a nasl. CSP. Žalobkyňa 2) mala za to, že z doposiaľ existujúcich judikátov súdnych autorít je okruh účastníkov pri neodkladnom opatrení voči tretím osobám týkajúcom sa zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy riešený tak, že musí smerovať voči veriteľovi uplatňujúcemu si zrážky zo mzdy a zamestnávateľovi spoločne. Podľa dovolateľky však v uvedenom prípade ide o inú skutočnosť, nakoľko zamestnávateľovi sa prikazuje realizovať zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zákon, pričom dražobná spoločnosť je subjekt, ktorý koná samostatne a slobodne, za účelom zisku. V rámci dobrovoľnej dražby začína konať dražobník na základe návrhu od záložného veriteľa, pričom dražobník zabezpečuje dražbu sám, teda nekoná na základe pokynov navrhovateľ dražby a má konať na základe zákona. Okrem iného zabezpečuje znalecký posudok, obhliadku nehnuteľnosti, je zodpovedný za všetky úkony týkajúce sa dobrovoľnej dražby. V prípade, ak by pochybil pri spomínaných alebo iných úkonoch pri dobrovoľnej dražbe, išlo by o zodpovednosť dražobníka, nie navrhovateľa dražby. Dražobník aj napriek upozorneniu žalobkyne 2)ohľadom odkladu vykonateľnosti rozsudku pokračoval v dobrovoľnej dražbe, konal slobodne a dobrovoľne. Katastrálny odbor zapísal na LV aj pôvodné neodkladné opatrenie, ktoré odvolací súd rozhodnutím zrušil. Záverom upriamila pozornosť i na skutočnosť, že v čase podania návrhu nemala vedomosť do akej miery koná dražobník svojvoľne a do akej miery je za konanie zodpovedný aj záložný veriteľ, keďže v tom čase nedisponovala oznámením o dobrovoľnej dražbe notifikovaným navrhovateľom dražby.

4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana spĺňajúca výnimku zastúpenia v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) uvádza nasledovné:

6. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolací súd nie je súdom tretej inštancie, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014).

7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je skôr reštriktívny výklad (1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 4Cdo/209/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).

8. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp.zn. II. ÚS 172/03].

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

11. Žalobkyňa 2) prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP (pozri bod 3.1.).

12. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) jedovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

13. Podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

14. Podľa § 357 písm. d) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

15. V posudzovanom prípade preto nie je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, čo expressis verbis vyplýva z odseku 2 citovaného ustanovenia, podľa ktorého dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). V predmetnej veci ide o rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 357 písm. d) CSP (odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), preto dovolanie proti takémuto rozhodnutiu podľa § 421 ods. 2 CSP nie je prípustné (viď napr. rozhodnutia sp. zn. 7Cdo/9/2023, 9Cdo/130/2023, 9Cdo/141/2023, 2Cdo/32/2024).

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže nie je daná procesná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, dovolací súd dovolanie žalobkyne 2) podľa § 447 písm. c) CSP odmietol ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. S poukazom na uvedené sa dovolací súd nemohol zaoberať skúmaním vecnej dôvodnosti podaného dovolania.

17. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.