UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa G. K., bývajúceho v W., V. W. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Hajdukom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Jozefa Murgaša 1316/22, proti povinnej Z. K., bývajúcej v W., U. 9, o určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, vedenom na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 15Pc/50/2020, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. septembra 2020 sp. zn. 9NcC/24/2020, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej „nadriadený súd") uznesením 28. septembra 2020 č. k. 9NcC/24/2020-115 vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Košice-okolie, po predložení mu danej veci ako nadriadenému súdu Okresným súdom Michalovce, potom ako predseda tohto súdu rozhodol o vylúčení všetkých sudcov Okresného súdu Michalovce vo veci konať a rozhodnúť.
2. Proti uzneseniu nadriadeného súdu podal navrhovateľ dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") argumentujúc, že podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, pričom mu nebola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k vzneseným námietkam sudcov Okresného súdu Michalovce, ani k napadnutému uzneseniu. Sám voči sudcom Okresného súdu Michalovce námietku zaujatosti nevzniesol a nevedel o tom, že títo budú voči nemu zaujatí.
3. Dovolanie navrhovateľa, zrejme z dôvodu hospodárnosti konania, povinnej na vyjadrenie doručované nebolo.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP") skôr, ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného dovolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon dovolanie pripúšťa (§ 419 a § 420 v spojení s § 421 CSP a contrario).
5. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
6. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané v konaní o odvolaní krajským alebo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (v konaní podľa § 31 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Dovolaním preto nemožno napadnúť nielen žiadne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ale ani rozhodnutie, ktoré vydal krajský súd (ako je to v danej veci - delegácia podľa § 39 CSP, pozn.) alebo najvyšší súd ako nadriadený alebo spoločne nadriadený súd, pretože nejde o rozhodnutie vydané v odvolacom konaní v rámci inštančného postupu (pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/20/97).
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 3).
8. Jednou z podmienok civilného konania je funkčná príslušnosť súdu. Funkčná príslušnosť súdu vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými článkami sústavy všeobecných súdov tak, že určuje, ktorý článok má prejednať a rozhodnúť konkrétny spor (konkrétnu právnu vec), resp. ktorý súd má uskutočniť konanie o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku.
9. V danom prípade dovolanie navrhovateľa smeruje proti výroku takého rozhodnutia, ktorým nadriadený súd nerozhodoval o odvolaní, ale o prikázaní veci inému súdu. Dovolaním je teda napadnuté rozhodnutie iného než odvolacieho súdu.
10. Ustanovenie § 419 CSP pripúšťa dovolanie len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, a preto ani neupravuje funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu (ani žiadneho iného súdu) na rozhodnutie o dovolaní, ktorým sa napáda iné rozhodnutie, než rozhodnutie odvolacieho súdu. Chýbajúca funkčná príslušnosť (ktoréhokoľvek) súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd konanie o dovolaní navrhovateľa preto zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP.
11. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
12. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.