Najvyšší súd 7 Cdo 387,411,412,413, Slovenskej republiky 414,415,416,417/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnych veciach navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti odporkyni Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, vedených na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19 C 140/2012, o dovolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. februára 2013 sp. zn.
5 Co 100/2013, na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19 C 141/2012, o dovolaní proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2013 sp. zn. 8 Co 100/2013, na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 19 C 143/2012, o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 11. februára 2013 sp. zn. 5 Co 99/2013, na Okresnom súde Bratislava III
pod sp. zn. 19 C 149/2012, o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. mája
2013 sp. zn. 4 Co 94/2013, na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19 C 161/2012, o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2013 sp. zn.
4 Co 81/2013, na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19 C 162/2012, o dovolaní proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2013 sp. zn. 8 Co 101/2013, na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 19 C 163/2012, o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 28. februára 2013 sp. zn. 2 Co 81/2013, na Okresnom súde Bratislava III pod
sp. zn. 19 C 164/2012, o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. marca
2013 sp. zn. 6 Co 101/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. februára 2013 sp. zn.
5 Co 100/2013 o d m i e t a.
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2013 sp. zn.
8 Co 100/2013 o d m i e t a.
7 Cdo 387,411,412,413
414,415,416,417/2014
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. februára 2013 sp. zn.
5 Co 99/2013 o d m i e t a.
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. mája 2013 sp. zn.
4 Co 94/2013 o d m i e t a.
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2013 sp. zn. 4 Co 81/2013 o d m i e t a.
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2013 sp. zn. 8 Co 101/2013 o d m i e t a.
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2013 sp. zn.
2 Co 81/2013 o d m i e t a.
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. marca 2013 sp. zn.
6 Co 101/2013 o d m i e t a.
Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľka podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava III žalobné
návrhy, ktorými sa voči odporkyni domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). V návrhu
medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný
súd Bratislava III, preto jeho sudcovia nemôžu dané veci prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom
na to žiadala, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní týchto veci inému súdu toho
istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).
7 Cdo 387,411,412,413
414,415,416,417/2014
Okresný súd Bratislava III považoval návrh v uvedenej časti za námietku zaujatosti
jeho sudcov a spisy po ich vyjadrení sa k argumentácii navrhovateľky predložil
na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
Okresný súd Bratislava III uznesením z 5. októbra 2012 č. k. 19 C 140/2012–8 vyzval
navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti
podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Krajský súd v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19 C 140/2012
uznesením z 22. októbra 2012 sp. zn. 3 NcC 245/2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu
Bratislava III JUDr. Tatiana Buchvaldová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
tejto veci.
Okresný súd Bratislava III uznesením z 5. októbra 2012 č. k. 19 C 141/2012–8 vyzval
navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti
podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Krajský súd v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19 C 141/2012
uznesením z 23. októbra 2012 sp. zn. 8 NcC 244/2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu
Bratislava III JUDr. Tatiana Buchvaldová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
tejto veci.
Okresný súd Bratislava III uznesením z 5. októbra 2012 č. k. 19 C 143/2012–8 vyzval
navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti
podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
7 Cdo 387,411,412,413
414,415,416,417/2014
Krajský súd v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19 C 143/2012
uznesením z 22. októbra 2012 sp. zn. 3 NcC 240/2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu
Bratislava III JUDr. Tatiana Buchvaldová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
tejto veci.
Okresný súd Bratislava III uznesením z 5. októbra 2012 č. k. 19 C 149/2012–8 vyzval
navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti
podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Krajský súd v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19 C 149/2012
uznesením z 26 októbra 2012 sp. zn. 5 NcC 232/2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu
Bratislava III JUDr. Tatiana Buchvaldová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
tejto veci.
Okresný súd Bratislava III uznesením z 5. októbra 2012 č. k. 19 C 161/2012–8 vyzval
navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti
podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Krajský súd v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19 C 161/2012
uznesením z 23. októbra 2012 sp. zn. 8 NcC 245/2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu
Bratislava III JUDr. Tatiana Buchvaldová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
tejto veci.
Okresný súd Bratislava III uznesením z 5. októbra 2012 č. k. 19 C 162/2012–8 vyzval
navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti
podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
7 Cdo 387,411,412,413
414,415,416,417/2014
Krajský súd v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19 C 162/2012
uznesením z 25. októbra 2012 sp. zn. 6 NcC 244/2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu
Bratislava III JUDr. Tatiana Buchvaldová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
tejto veci.
Okresný súd Bratislava III uznesením z 5. októbra 2012 č. k. 19 C 163/2012–8 vyzval
navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti
podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Krajský súd v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19 C 163/2012
uznesením z 26. októbra 2012 sp. zn. 11 NcC 244/2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu
Bratislava III JUDr. Tatiana Buchvaldová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
tejto veci.
Okresný súd Bratislava III uznesením z 5. októbra 2012 č. k. 19 C 164/2012–8 vyzval
navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti
podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Krajský súd v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19 C 164/2012
uznesením z 25. októbra 2012 sp. zn. 9 NcC 242/2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu
Bratislava III JUDr. Tatiana Buchvaldová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
tejto veci.
Vyššie uvedené uznesenia Okresného súdu Bratislava III, ktorými vyzval súd
navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za námietku zaujatosti napadla navrhovateľka
odvolaním argumentujúc tým, že v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na
prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len
išlo o námietku zaujatosti (čo navrhovateľka poprela), nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť 7 Cdo 387,411,412,413
414,415,416,417/2014
súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku
podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.
Krajský súd v Bratislave uzneseniami z 11. februára 2013 sp. zn. 5 Co 100/2013,
z 30. apríla 2013 sp. zn. 8 Co 100/2013, z 11. februára 2013 sp. zn. 5 Co 99/2013, z 30. mája
2013 sp. zn. 4 Co 94/2013, z 28. februára 2013 sp. zn. 4 Co 81/2013, z 30. apríla 2013
sp. zn. 8 Co 101/2013, z 28. februára 2013 sp. zn. 2 Co 81/2013, z 26. marca 2013 sp. zn.
6 Co 101/2013, odvolaniami napadnuté uznesenia potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil
s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku
zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Bratislava III; za správny označil tiež
následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.
Mal za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď uložil navrhovateľke zaplatiť
za vznesenú námietku zaujatosti súdny poplatok, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Uvedené jednotlivé uznesenia odvolacieho súdu napadla navrhovateľka dovolaním,
v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, lebo v danom prípade súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.). Túto
procesnú vadu vyvodzovala navrhovateľka z toho, že nepodala námietku zaujatosti (žiadna
obsahová súčasť žaloby nebola týmto procesným úkonom a ani nemala náležitosti
námietky zaujatosti stanovené v § 15a ods. 3 O.s.p.). Neexistujúcu či „neplatnú námietku
zaujatosti“ nebolo možné spoplatniť a bez vykonania poplatkového úkonu nemôže existovať
ani jej poplatková povinnosť. Ďalej namietla, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 237
písm. g/ O.s.p.). K názoru, že došlo k tejto procesnej vade, dospela navrhovateľka na základe
toho, že súdny poplatok jej vyrubila vylúčená sudkyňa Okresného súdu Bratislava III,
nezákonným postupom ktorým jej bola spôsobená majetková a nemajetková ujma, náhrady
ktorej sa domáha v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že vecné
oslobodenie tohto konania (§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.) sa vzťahuje aj na námietku
zaujatosti (v súvislosti s tým navrhovateľka poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2010). Skutočnosť, že v danej veci
nebola podaná námietka zaujatosti, potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 21. novembra 2012 sp. zn. 3 Sžo 58/2012, ktoré bolo vydané v inej veci. 7 Cdo 387,411,412,413
414,415,416,417/2014
7 Cdo 411/2014
Vo veciach, 7 Cdo 413/2014, 7 Cdo 415/2014 a 7 Cdo 416/2014 namietala
aj, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.). Túto procesnú vada odvodzovala od toho, že ide o prekvapivé rozhodnutie
a nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. Žiadala aj o odklad vykonateľnosti napadnutých
rozhodnutí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloženie
vykonateľnosti dovolaním napadnutých rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolania v jednotlivých veciach podala včas navrhovateľka zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiam, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávaných veciach smerujú dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu.
V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,
ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. 7 Cdo 387,411,412,413
414,415,416,417/2014
Uznesenia odvolacieho súdu, ktoré napadla navrhovateľka dovolaním, nemajú znaky
žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutými uzneseniami potvrdil
jednotlivé uznesenia súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu
uzneseniu uvedenému § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolania navrhovateľky preto podľa
ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie sú.
Prípustnosť dovolania navrhovateľky by v preskúmavaných vecachi prichádzala
do úvahy len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania
podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo
k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti
ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania
tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne
zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Navrhovateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ a f/ O.s.p.
netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Navrhovateľka tvrdí, že v danom prípade súdy konali napriek tomu, že sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.).
7 Cdo 387,411,412,413
414,415,416,417/2014
V zmysle § 79 ods. 1 veta prvá O.s.p. konanie začína na návrh. Toto ustanovenie
určuje moment, ktorým vznikajú Občianskym súdnym poriadkom upravené procesné práva
a povinnosti súdu a účastníkov konania. Nedostatok návrhu na začatie takého konania, ktoré
podľa zákona môže začať len na návrh, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky
konania; ak súd zistí, že sa pred ním vedie konanie bez toho, aby bol podaný návrh na začatie
konania, hoci bol taký návrh potrebný, prebiehajúce konanie v ktoromkoľvek štádiu zastaví.
Skutočnosť, že občianske súdne konanie v niektorej veci prebehlo bez toho, aby bol podaný
návrh, výlučne ktorým mohlo toto konanie začať, zakladá procesnú vadu uvedenú v § 237
písm. e/ O.s.p.
O prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide ale len vtedy, ak chýba návrh ako
procesný úkon účastníka, ktorým sa začína konanie (porovnaj tiež rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2005 sp. zn. 3 Cdo 56/2005 a z 19. októbra 2006 sp. zn.
3 Cdo 186/2006).
V občianskom súdnom sporovom konaní (o také ide aj v danom prípade) sa návrh
na začatie konania označuje ako žaloba. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka podala
žalobný návrh o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. na Okresnom súde Bratislava III 27. septembra 2012. Neopodstatnená je
preto jej námietka, že v tejto veci, ktorá mohla začať len na návrh, nebol podaný návrh na
začatie konania (žaloba).
Navrhovateľka na odôvodnenie prípustnosti jej dovolania uviedla, že: a/ bolo
rozhodované o námietke zaujatosti, ktorú ale nepodala, b/ súd prvého stupňa jej následne
uznesením vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti, ktorý jej vyrubený nemal byť,
c/ odvolací súd prvostupňové uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti
potvrdil.
Dovolateľka uviedla, že sa nestotožňuje s názorom, v zmysle ktorého „námietka
zaujatosti je návrhom na začatie 'samostatného' konania o vylúčenie sudcu“. Obsah
odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ale v ničom neopodstatňuje
záver, že by odvolací súd zastával tento názor (t. j. že konanie o námietke zaujatosti
je samostatným konaním). Odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len 7 Cdo 387,411,412,413
414,415,416,417/2014
stotožnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa vecné
oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona
č. 71/1992 Zb. nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky
č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (II. ÚS 124/2011).
Navrhovateľka napriek tomu, že na jednej strane v dovolaní „nesúhlasí so separáciou
konania o námietke zaujatosti“, na druhej strane prípustnosť svojho dovolania vyvodila
z ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p., čo ale svedčí o tom, že túto „alternatívu“ (t. j. že námietka
zaujatosti je akýmsi návrhom na začatie „samostatného“ konania) si predsa len osvojuje.
Dovolací súd pripomína, že v danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ukladajúce žalobkyni
povinnosť zaplatiť súdny poplatok. To považuje dovolací súd za okolnosť, ktorá má zásadný
význam. Pokiaľ je s návrhom na začatie konania (žalobou), výlučne ktorý má na mysli
ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p., spojený vznik dvojstranného procesno-právneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, podaním námietky zaujatosti takýto procesno-právny vzťah
(medzi žalobcom a žalovaným) nevzniká. O to viac nemožno o založení vzťahu takejto
povahy hovoriť v prípade osobitného finančno-právneho (poplatkového) vzťahu medzi
poplatníkom a štátom, v ktorom úlohou súdu nie je prerokovať určitú vec žalobcu
a žalovaného, ale posúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zákona (ex lege) spojený vznik
povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok; podanie „návrhu na začatie konania“ v tomto
finančno-právnom (poplatkovom) vzťahu je pojmovo vylúčené.
V občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním žaloby (§ 79 veta prvá O.s.p.),
súd spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie
(o povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok, námietke zaujatosti, ustanovení zástupcu,
uložení poriadkovej pokuty, trovách konania, svedočnom a pod.). O týchto otázkach ale
nerozhoduje v nejakom samostatnom (súbežne prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo
osobitným návrhom. Rozhodovanie o týchto otázkach predstavuje integrálnu súčasť
jednotného občianskeho súdneho konania, v ktorom je podaný jediný návrh na začatie konania – žaloba. Aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom
(pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok,
rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním návrhu na začatie konania (žaloby). Len 7 Cdo 387,411,412,413
414,415,416,417/2014
ak takéto občianske súdne konanie ako celok prebehlo napriek tomu, že sa nepodal návrh
na jeho začatie (žaloba), hoci bol podľa zákona potrebný, ide o procesnú vadu v zmysle § 237
písm. e/ O.s.p.
Tvrdenie, že v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný, nie je vôbec spôsobilé naplniť skutkovú podstatu ustanovenia § 237 ods. 1
písm. e/ O.s.p., lebo sa ním bez akéhokoľvek opodstatnenia zamieňa stav, keď nebol podaný
žiadny návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, s tým, že v žalobou riadne
začatom konaní bol vyrubený súdny poplatok, ktorý (podľa žalobkyňou zastávaného názoru)
nemal byť vyrubený.
Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že pokiaľ aj súd prvého stupňa
prípadne uznesením vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti, hoci navrhovateľka túto
námietku nevzniesla (pozn.: dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), a odvolací súd
prvostupňové uznesenie potvrdil, nemohlo to mať za následok procesnú vadu uvedenú
v ustanovení § 237 písm. e/ O.s.p.
Navrhovateľka ďalej namietala, že pri vyrubovaní súdneho poplatku podľa položky
č. 17a Sadzobníka, rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.).
Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich
nezaujatosti (§ 14 ods. 1 O.s.p.). Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí
rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie
o dovolaní (§ 14 ods. 2 O.s.p.). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných
veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.).
Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci, nebránila v danom prípade dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti
dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p., posúdiť túto otázku samostatne
a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd (R 59/1997).
7 Cdo 387,411,412,413
414,415,416,417/2014
Aj keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania
a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno
mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení
sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto
nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len
celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia
rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny
názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre
legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.
Z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. je právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (kedy
má sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci),
alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania
určitý osobný vzťah, so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti)
a napokon k zástupcom účastníkov konania. V danom prípade navrhovateľka – z hľadiska
obsahového (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) – namieta, že JUDr. Tatiana Buchvaldová, sudkyňa
Okresného súdu Bratislava III, ktorá rozhodla o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok
vo výške 66,- Eur, bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, lebo je sudkyňou
Okresného súdu Bratislava III, nesprávny úradný postup ktorého v inej veci zakladá podľa
názoru navrhovateľky zodpovednosť odporkyne v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod
na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať
a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo
(viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn.
3 Nc 14/2010). Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci
konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo
na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľky) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporkyne za majetkovú a nemajetkovú ujmu
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
7 Cdo 387,411,412,413
414,415,416,417/2014
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že námietka navrhovateľky
o existencii procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. nie je opodstatnená.
K namietanej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (v konaniach
7 Cdo 411/2014, 7 Cdo 413/2014, 7 Cdo 415/2014, 7 Cdo 416/2014) dovolací súd uvádza,
že v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie
rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu
považoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom
posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu
„nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu prvého stupňa
(uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009, sp. zn. 3 Cdo 102/2008),
resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“ založené
nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd
prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať
správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní (uznesenie
najvyššieho súdu zo 14. júla 2011, sp. zn. 5 Cdo 46/2011). V danom prípade rozhodnutie
odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa nie je prekvapivé a ani
nečakané a súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na rovnakých skutkových
a právnych záveroch. Navrhovateľka musela vzhľadom na priebeh a výsledky
prvostupňového konania predvídať, čo bude odvolací súd v odvolacom konaní posudzovať
a preskúmavať s prihliadnutím na rozsah a dôvody podaného odvolania.
Pokiaľ navrhovateľka namietala ďalšiu vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.,
že k jej odňatiu možnosti pred súdom konať došlo tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu je nepreskúmateľné, dovolací súd uvádza, že v danej veci odôvodnenie dovolaním
napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia ustanovené
v § 157 ods. 2 O.s.p.
Vzhľadom na to, že navrhovateľka v dovolaní neopodstatnene namietla existenciu vád konania v zmysle § 237 písm. e/, f/ a g/ O.s.p., čo pri už vyššie uvedenom konštatovaní
o neprípustnosti jej dovolania v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 237 písm. a/ až d/ a f/
O.s.p. znamená, že tento jej mimoriadny opravný prostriedok nie je podľa Občianskeho
súdneho poriadku procesne prípustný, nepristúpil dovolací súd k posúdeniu správnosti 7 Cdo 387,411,412,413
414,415,416,417/2014
právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), na ktorom spočíva napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu; ani prípadná nesprávnosť právneho posúdenia nezakladá totiž
prípustnosť dovolania (viď R 54/2012). Z toho istého dôvodu dovolací súd neskúmal ani
správnosť záverov odvolacieho súdu v tých otázkach, v súvislosti s ktorými navrhovateľka
poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2011 sp. zn.
5 M Cdo 20/2010 a z 21. novembra 2012 sp. zn. 3 Sžo 58/2012, resp. Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 30. marca 2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011.
Z dôvodov uvedených vyššie Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolania
navrhovateľky odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
ako procesne neprípustné.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5
v spojení s ustanoveniami § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporkyni (ktorej vzniklo
právo na náhradu trov konania) v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. decembra 2014
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová