Najvyšší súd   7 Cdo 387,411,412,413, Slovenskej republiky   414,415,416,417/2014

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnych veciach navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti odporkyni Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o   náhradu majetkovej škody a   nemajetkovej

ujmy, vedených na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19 C 140/2012, o dovolaní

navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. februára 2013 sp. zn.  

5 Co 100/2013, na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19 C 141/2012, o dovolaní proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2013 sp. zn. 8 Co 100/2013, na Okresnom

súde Bratislava III pod sp. zn. 19 C 143/2012, o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 11. februára 2013 sp. zn. 5 Co 99/2013, na Okresnom súde Bratislava III  

pod sp. zn. 19 C 149/2012, o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. mája

2013 sp. zn. 4 Co 94/2013, na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19 C 161/2012, o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2013 sp. zn.  

4 Co 81/2013, na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19 C 162/2012, o dovolaní proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2013 sp. zn. 8 Co 101/2013, na Okresnom

súde Bratislava III pod sp. zn. 19 C 163/2012, o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 28. februára 2013 sp. zn. 2 Co 81/2013, na Okresnom súde Bratislava III pod

sp. zn. 19 C 164/2012, o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. marca

2013 sp. zn. 6 Co 101/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie   proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. februára 2013 sp. zn.  

5 Co 100/2013 o d m i e t a.

Dovolanie   proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2013 sp. zn.  

8 Co 100/2013 o d m i e t a.

7 Cdo 387,411,412,413

414,415,416,417/2014

Dovolanie   proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. februára 2013 sp. zn.  

5 Co 99/2013 o d m i e t a.

Dovolanie   proti uzneseniu   Krajského súdu v   Bratislave   z   30. mája 2013 sp. zn.  

4 Co 94/2013 o d m i e t a.

Dovolanie   proti   uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2013 sp. zn.   4 Co 81/2013 o d m i e t a.

Dovolanie   proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2013 sp. zn.   8 Co 101/2013 o d m i e t a.

Dovolanie   proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2013 sp. zn.  

2 Co 81/2013 o d m i e t a.

Dovolanie   proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. marca 2013 sp. zn.  

6 Co 101/2013 o d m i e t a.

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľka podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava III žalobné

návrhy, ktorými sa voči odporkyni domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). V návrhu

medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný

súd Bratislava III, preto jeho sudcovia nemôžu dané veci prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom

na to žiadala, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní týchto veci inému súdu toho

istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).

7 Cdo 387,411,412,413

414,415,416,417/2014

Okresný súd Bratislava III považoval návrh v uvedenej časti za námietku zaujatosti

jeho sudcov a spisy po ich vyjadrení sa k argumentácii navrhovateľky predložil  

na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (§ 16 ods. 1 O.s.p.).

Okresný súd Bratislava III uznesením z 5. októbra 2012 č. k. 19 C 140/2012–8 vyzval

navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti

podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí

prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

Krajský súd v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19 C 140/2012

uznesením z 22. októbra 2012 sp. zn. 3 NcC 245/2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu

Bratislava III JUDr. Tatiana Buchvaldová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania

tejto veci.

Okresný súd Bratislava III uznesením z 5. októbra 2012 č. k. 19 C 141/2012–8 vyzval

navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti

podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí

prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

Krajský súd v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19 C 141/2012

uznesením z 23. októbra 2012 sp. zn. 8 NcC 244/2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu

Bratislava III JUDr. Tatiana Buchvaldová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania

tejto veci.

Okresný súd Bratislava III uznesením z 5. októbra 2012 č. k. 19 C 143/2012–8 vyzval

navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti

podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí

prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

7 Cdo 387,411,412,413

414,415,416,417/2014

Krajský súd v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19 C 143/2012

uznesením z 22. októbra 2012 sp. zn. 3 NcC 240/2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu

Bratislava III JUDr. Tatiana Buchvaldová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania

tejto veci.  

Okresný súd Bratislava III uznesením z 5. októbra 2012 č. k. 19 C 149/2012–8 vyzval

navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti

podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí

prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

Krajský súd v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19 C 149/2012

uznesením z 26 októbra 2012 sp. zn. 5 NcC 232/2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu

Bratislava III JUDr. Tatiana Buchvaldová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania

tejto veci.

Okresný súd Bratislava III uznesením z 5. októbra 2012 č. k. 19 C 161/2012–8 vyzval

navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti

podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí

prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

Krajský súd v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19 C 161/2012

uznesením z 23. októbra 2012 sp. zn. 8 NcC 245/2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu

Bratislava III JUDr. Tatiana Buchvaldová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania

tejto veci.

Okresný súd Bratislava III uznesením z 5. októbra 2012 č. k. 19 C 162/2012–8 vyzval

navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti

podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí

prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

7 Cdo 387,411,412,413

414,415,416,417/2014

Krajský súd v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19 C 162/2012

uznesením z 25. októbra 2012 sp. zn. 6 NcC 244/2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu

Bratislava III JUDr. Tatiana Buchvaldová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania

tejto veci.

Okresný súd Bratislava III uznesením z 5. októbra 2012 č. k. 19 C 163/2012–8 vyzval

navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti

podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí

prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

Krajský súd v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19 C 163/2012

uznesením z 26. októbra 2012 sp. zn. 11 NcC 244/2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu

Bratislava III JUDr. Tatiana Buchvaldová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania

tejto veci.

Okresný súd Bratislava III uznesením z 5. októbra 2012 č. k. 19 C 164/2012–8 vyzval

navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti

podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí

prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

Krajský súd v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19 C 164/2012

uznesením z 25. októbra 2012 sp. zn. 9 NcC 242/2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu

Bratislava III JUDr. Tatiana Buchvaldová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania

tejto veci.

Vyššie uvedené uznesenia Okresného súdu Bratislava III, ktorými vyzval súd

navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za námietku zaujatosti napadla navrhovateľka

odvolaním argumentujúc tým, že v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na

prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len

išlo o námietku zaujatosti (čo navrhovateľka poprela), nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť 7 Cdo 387,411,412,413

414,415,416,417/2014

súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené   od súdneho poplatku

podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.

Krajský súd v Bratislave uzneseniami z 11. februára 2013 sp. zn. 5 Co 100/2013,

z 30. apríla 2013 sp. zn. 8 Co 100/2013, z 11. februára 2013 sp. zn. 5 Co 99/2013, z 30. mája

2013 sp. zn. 4 Co 94/2013,   z 28. februára 2013 sp. zn. 4 Co 81/2013,   z 30. apríla 2013  

sp. zn. 8 Co 101/2013, z 28. februára 2013 sp. zn. 2 Co 81/2013, z 26. marca 2013 sp. zn.  

6 Co 101/2013,   odvolaniami napadnuté uznesenia potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil

s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku

zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Bratislava III; za správny označil tiež

následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.

Mal za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď uložil navrhovateľke zaplatiť  

za vznesenú námietku zaujatosti súdny poplatok, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Uvedené jednotlivé uznesenia odvolacieho súdu napadla navrhovateľka dovolaním,

v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, lebo v danom prípade súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.). Túto

procesnú vadu vyvodzovala navrhovateľka z toho, že nepodala námietku zaujatosti (žiadna

obsahová súčasť žaloby   nebola   týmto   procesným   úkonom   a   ani   nemala   náležitosti

námietky   zaujatosti stanovené v § 15a ods. 3 O.s.p.). Neexistujúcu či „neplatnú námietku

zaujatosti“ nebolo možné spoplatniť a bez vykonania poplatkového úkonu nemôže existovať

ani jej poplatková povinnosť. Ďalej namietla, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 237

písm. g/ O.s.p.). K názoru, že došlo k tejto procesnej vade, dospela navrhovateľka na základe

toho, že súdny poplatok jej vyrubila vylúčená sudkyňa Okresného súdu Bratislava III,

nezákonným postupom ktorým jej bola spôsobená majetková a nemajetková ujma, náhrady

ktorej   sa domáha v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že vecné

oslobodenie tohto konania (§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.) sa vzťahuje aj na námietku

zaujatosti (v súvislosti s tým navrhovateľka poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2010). Skutočnosť, že v danej veci

nebola podaná námietka zaujatosti, potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 21. novembra 2012 sp. zn. 3 Sžo 58/2012, ktoré bolo vydané v inej veci.   7 Cdo 387,411,412,413

414,415,416,417/2014

7 Cdo 411/2014

Vo veciach, 7 Cdo 413/2014, 7 Cdo 415/2014 a 7 Cdo 416/2014 namietala

aj, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237  

písm. f/ O.s.p.). Túto procesnú vada odvodzovala od toho, že ide o prekvapivé rozhodnutie

a nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. Žiadala aj o odklad vykonateľnosti napadnutých

rozhodnutí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloženie

vykonateľnosti dovolaním   napadnutých   rozhodnutí v   zmysle ustanovenia § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,  

že dovolania v jednotlivých veciach podala včas navrhovateľka zastúpená v súlade s § 241

ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiam, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávaných veciach smerujú dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu.

V zmysle   § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,  

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.)  

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu  

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p.  

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. 7 Cdo 387,411,412,413

414,415,416,417/2014

Uznesenia odvolacieho súdu, ktoré napadla navrhovateľka dovolaním, nemajú znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutými uzneseniami potvrdil

jednotlivé uznesenia súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu

uzneseniu uvedenému § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolania navrhovateľky preto podľa

ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie sú.

Prípustnosť dovolania navrhovateľky by v preskúmavaných vecachi prichádzala  

do úvahy len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu  

(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,  

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh  

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo

k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti

ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe

pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne

zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.  

Navrhovateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ a f/ O.s.p.

netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Navrhovateľka tvrdí, že v danom prípade súdy konali napriek tomu, že sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.).

7 Cdo 387,411,412,413

414,415,416,417/2014

V zmysle § 79 ods. 1 veta prvá O.s.p. konanie začína na návrh. Toto ustanovenie

určuje moment, ktorým vznikajú Občianskym súdnym poriadkom upravené procesné práva

a povinnosti súdu a účastníkov konania. Nedostatok návrhu na začatie takého konania, ktoré

podľa zákona môže začať len na návrh, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky

konania; ak súd zistí, že sa pred ním vedie konanie bez toho, aby bol podaný návrh na začatie

konania, hoci bol taký návrh potrebný, prebiehajúce konanie v ktoromkoľvek štádiu zastaví.

Skutočnosť, že občianske súdne konanie v niektorej veci prebehlo bez toho, aby bol podaný

návrh, výlučne ktorým mohlo toto konanie začať, zakladá procesnú vadu uvedenú v § 237

písm. e/ O.s.p.

O prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide ale len vtedy, ak chýba návrh ako

procesný úkon účastníka, ktorým sa začína konanie (porovnaj tiež rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2005 sp. zn. 3 Cdo 56/2005 a z 19. októbra 2006 sp. zn.

3 Cdo 186/2006).  

V občianskom súdnom sporovom konaní (o také ide aj v danom prípade) sa návrh  

na začatie konania označuje ako žaloba. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka podala

žalobný návrh o   náhradu   majetkovej   škody   a   nemajetkovej   ujmy   v   zmysle   zákona  

č. 514/2003 Z. z. na Okresnom súde Bratislava III 27. septembra 2012. Neopodstatnená je

preto jej námietka, že v tejto veci, ktorá mohla začať len na návrh, nebol podaný návrh na

začatie konania (žaloba).

Navrhovateľka na odôvodnenie prípustnosti jej dovolania uviedla, že: a/ bolo

rozhodované o námietke zaujatosti, ktorú ale nepodala, b/ súd prvého stupňa jej následne

uznesením vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti, ktorý jej vyrubený nemal byť,  

c/ odvolací súd prvostupňové uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti

potvrdil.

Dovolateľka uviedla, že sa nestotožňuje s názorom, v zmysle ktorého „námietka

zaujatosti je návrhom na začatie 'samostatného' konania   o vylúčenie sudcu“. Obsah

odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ale v ničom neopodstatňuje

záver, že by odvolací súd zastával tento názor (t. j. že konanie o námietke zaujatosti  

je samostatným konaním). Odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len 7 Cdo 387,411,412,413

414,415,416,417/2014

stotožnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa vecné

oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona  

č. 71/1992 Zb. nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky

č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (II. ÚS 124/2011).  

Navrhovateľka napriek tomu, že na jednej strane v dovolaní „nesúhlasí so separáciou

konania o námietke zaujatosti“, na druhej strane prípustnosť svojho dovolania vyvodila

z ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p., čo ale svedčí o tom, že túto „alternatívu“ (t. j. že námietka

zaujatosti je akýmsi návrhom na začatie „samostatného“ konania) si predsa len osvojuje.  

Dovolací súd pripomína, že v danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ukladajúce žalobkyni

povinnosť zaplatiť súdny poplatok. To považuje dovolací súd za okolnosť, ktorá má zásadný

význam. Pokiaľ je s návrhom na začatie konania (žalobou), výlučne ktorý má na mysli

ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p., spojený vznik dvojstranného procesno-právneho vzťahu

medzi žalobcom a žalovaným, podaním námietky zaujatosti takýto procesno-právny vzťah

(medzi žalobcom a žalovaným) nevzniká. O to viac nemožno o založení vzťahu takejto

povahy hovoriť v prípade osobitného finančno-právneho (poplatkového) vzťahu medzi

poplatníkom a   štátom, v   ktorom úlohou súdu nie je prerokovať určitú vec žalobcu

a žalovaného, ale posúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zákona (ex lege) spojený vznik

povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok; podanie „návrhu na začatie konania“ v tomto

finančno-právnom (poplatkovom) vzťahu je pojmovo vylúčené.

V občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním žaloby (§ 79 veta prvá O.s.p.),

súd   spravidla   rozhoduje   o   viacerých   parciálnych   otázkach   významných   pre   konanie  

(o povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok, námietke zaujatosti, ustanovení zástupcu,

uložení poriadkovej pokuty, trovách konania, svedočnom a pod.). O týchto otázkach ale

nerozhoduje v nejakom samostatnom (súbežne prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo

osobitným   návrhom.   Rozhodovanie   o   týchto   otázkach   predstavuje   integrálnu   súčasť

jednotného občianskeho súdneho konania, v ktorom je podaný jediný návrh na začatie konania – žaloba. Aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom

(pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok,

rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním návrhu na začatie konania (žaloby). Len   7 Cdo 387,411,412,413

414,415,416,417/2014

ak takéto občianske súdne konanie ako celok prebehlo napriek tomu, že sa nepodal návrh  

na jeho začatie (žaloba), hoci bol podľa zákona potrebný, ide o procesnú vadu v zmysle § 237  

písm. e/ O.s.p.

Tvrdenie, že v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný, nie je vôbec spôsobilé naplniť skutkovú podstatu ustanovenia § 237 ods. 1

písm. e/ O.s.p., lebo sa ním bez akéhokoľvek opodstatnenia zamieňa stav, keď nebol podaný

žiadny návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, s tým, že v žalobou riadne

začatom konaní bol vyrubený súdny poplatok, ktorý (podľa žalobkyňou zastávaného názoru)

nemal byť vyrubený.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že pokiaľ aj súd prvého stupňa

prípadne uznesením vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti, hoci navrhovateľka túto

námietku nevzniesla (pozn.: dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), a odvolací súd

prvostupňové uznesenie potvrdil, nemohlo to mať za následok procesnú vadu uvedenú

v ustanovení § 237 písm. e/ O.s.p.

Navrhovateľka ďalej namietala, že pri vyrubovaní súdneho poplatku podľa položky  

č. 17a Sadzobníka, rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.).

Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom  

na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich

nezaujatosti (§ 14 ods. 1 O.s.p.). Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí

rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie

o dovolaní (§ 14 ods. 2 O.s.p.). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných

veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.).

Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci, nebránila v danom prípade dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti

dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p., posúdiť túto otázku samostatne

a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd (R 59/1997).

7 Cdo 387,411,412,413

414,415,416,417/2014

Aj keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania

a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno

mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení

sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto

nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len

celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia

rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny

názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce   ho z prejednávania a   rozhodovania   veci,   nezakladá   ešte   bez   ďalšieho   dôvod   pre

legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. je právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (kedy

má sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci),

alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania

určitý osobný vzťah, so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti)

a napokon k zástupcom účastníkov konania. V danom prípade navrhovateľka – z hľadiska

obsahového (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) – namieta, že JUDr. Tatiana Buchvaldová, sudkyňa

Okresného súdu Bratislava III, ktorá rozhodla o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok  

vo výške 66,- Eur, bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, lebo je sudkyňou

Okresného súdu Bratislava III, nesprávny úradný postup ktorého v inej veci zakladá podľa

názoru navrhovateľky zodpovednosť odporkyne v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod  

na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať

a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo  

(viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn.  

3 Nc 14/2010). Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci

konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo

na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľky) svojím nesprávnym úradným postupom   v inej právnej veci založil zodpovednosť odporkyne za majetkovú a nemajetkovú ujmu

v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

7 Cdo 387,411,412,413

414,415,416,417/2014

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že námietka navrhovateľky

o existencii procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. nie je opodstatnená.

K namietanej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (v konaniach  

7 Cdo 411/2014, 7 Cdo 413/2014, 7 Cdo 415/2014, 7 Cdo 416/2014) dovolací súd uvádza,  

že v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie

rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu

považoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom

posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu

„nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu prvého stupňa

(uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009, sp. zn. 3 Cdo 102/2008),  

resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“ založené

nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd

prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať

správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní (uznesenie

najvyššieho súdu zo 14. júla 2011, sp. zn. 5 Cdo 46/2011). V danom prípade rozhodnutie

odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa nie je prekvapivé a ani

nečakané a súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na rovnakých skutkových  

a právnych záveroch. Navrhovateľka musela vzhľadom na priebeh a výsledky

prvostupňového konania predvídať, čo bude odvolací súd v odvolacom konaní posudzovať  

a preskúmavať s prihliadnutím na rozsah a dôvody podaného odvolania.

Pokiaľ navrhovateľka namietala ďalšiu vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.,  

že k jej odňatiu možnosti pred súdom konať došlo tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu je nepreskúmateľné, dovolací súd uvádza, že v danej veci odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia ustanovené  

v § 157 ods. 2 O.s.p.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka v dovolaní neopodstatnene namietla existenciu vád konania v zmysle § 237 písm. e/, f/ a g/ O.s.p., čo pri už vyššie uvedenom konštatovaní

o neprípustnosti jej dovolania v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 237 písm. a/ až d/ a f/

O.s.p. znamená, že tento jej mimoriadny opravný prostriedok nie je podľa Občianskeho

súdneho poriadku procesne prípustný, nepristúpil dovolací súd k posúdeniu správnosti 7 Cdo 387,411,412,413

414,415,416,417/2014

právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), na ktorom spočíva napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu; ani prípadná nesprávnosť právneho posúdenia nezakladá totiž

prípustnosť dovolania (viď R 54/2012). Z toho istého dôvodu dovolací súd neskúmal ani

správnosť záverov odvolacieho súdu v tých otázkach, v súvislosti s ktorými navrhovateľka

poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2011 sp. zn.  

5 M Cdo 20/2010 a z 21. novembra 2012 sp. zn. 3 Sžo 58/2012, resp. Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 30. marca 2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011.  

Z dôvodov uvedených vyššie Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolania

navrhovateľky odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

ako procesne neprípustné.  

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5

v spojení s ustanoveniami § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporkyni (ktorej vzniklo

právo na náhradu trov konania) v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. decembra 2014

  JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová