7Cdo/38/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore veci žalobcov: 1/ Y. I., nar. XX.X.XXXX, bytom, Y. XXX/XX, M., 2/K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. R. XXX/XX, K. F., obidve zast. JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 80/22, Zvolen, proti žalovaným: 1a/ Ing. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.G.Z. XXX/XX, M., a 1b/ Ing. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, F. - B., 2/ Ing. L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.R. X. XXXX/X, K., 3/L. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX/XX, M., 4/K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, V. V., žalovaní 1a, 2/, 4/ zastúpení URBÁNI & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, vedenom na Okresnom súde Zvolen, pod sp. zn. 14C/21/2008, o dovolaní žalovaného 1a proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. novembra 2019 sp. zn. 15Co/41/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Žalobkyne majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj,,súd prvej inštancie") rozsudkom z 06. októbra 2016 č. k. 14C/21/2008 I. výrokom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán Y. I., K. H., Z. F., Ing. L. H., L. H., a K. B., k nehnuteľnostiam, pozemkom, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu K., katastrálny odbor, na LV č. XX, k.ú. M. v časti A: majetková podstata parcely registra „C", evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X o výmere 150 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 158 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX o výmere 756 m2 - záhrady, II. výrokom podielové spoluvlastníctvo strán vyporiadal tak, že žalobkyne Y. I., nar. XX.X.XXXX a K. H., nar. XX.XX.XXXX sa stali podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti - pozemku v k.ú. M., parc. č. KNC XXX/X, vedený ako záhrada o výmere 532 m2, vzniknutú rozdelením z pôvodnej parcely KNC XXX na základe geometrického plánu č. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa 21.5.2016, vypracovaného Ing. Z. E., znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia a to v podieloch - Y. I. v 1 v pomere k celku a K. H. v 1 v pomere k celku, III. výrokom žalovaní Z. F., nar. XX.X.XXXX, Ing. L. H., nar. XX.XX.XXXX, L. H., nar. XX.X.XXXX a K. B.,nar. XX.XX.XXXX sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku v k.ú. M., parc. KNC č. XXX/X, vedený ako záhrada o výmere 224 m2, vzniknutú rozdelením z pôvodnej parcely KNC č. XXX na základe geometrického plánu č. 14C 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného Ing. Z. E., znalcom z odboru geodézia a kartografia, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia a nehnuteľností - pozemkov v k.ú. M. parc. KNC č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2 a parc. č. XXX/X pozemok zastavané plochy a nádvoria o výmere 158 m2 a to v podieloch - Z. F. v 1 v pomere k celku, Ing. L. H. v 1 v pomere k celku, L. H. v 1 v pomere k celku a K. B. v 1 v pomere k celku, IV. výrokom súd zriadil vecné bremeno k pozemkom v k.ú. M., parc. KNC č. XXX/X o výmere 150 m2 a novovytvorenej parcele KNC č. XXX/X o výmere 224 m2 v hraniciach, vyznačených bodmi 2,3,6,5,4,7 tak ako je to zakreslené v geometrickom pláne I., zo dňa 21.5.2016, vypracovaného Ing. Z. E., znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia, v prospech oprávnených - vlastníkov pozemku k.ú. M., parcela KNC XXX/X, vzniknutú rozdelením z pôvodnej parcely KNC č. XXX na základe geometrického plánu XXC XX/XXXX-XXX zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného Ing. Z. E., znalcom z odboru geodézia a kartografia, spočívajúce v práve umiestnenia kanalizačnej prípojky a v právach vykonávania jej opráv, údržby, odstraňovania porúch ako aj rekonštrukcie za týmito účelmi v práve povolenia vstupu pešo a mechanizmami v nevyhnutej miere na tieto pozemky. Povinní z uvedeného vecného bremena sú vlastníci pozemkov v k.ú. M. parc. KNC č. XXX/X a parc. KNC č. XXX/X, ktorí sú povinní tieto práva oprávnených z vecného bremena strpieť a V. výrokom žalobcom priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.1 Súd prvej inštancie zistil, že strany sporu boli podielovými spoluvlastníkmi žalovaných nehnuteľností (žalobkyne každý v 1/4 a žalovaní každý v 1/8). V rámci konania bolo dokazovaním preukázané, že pozemky je možné rozdeliť a boli navrhnuté tri alternatívy napojenia pozemkov na odvádzanie splaškovej vody. Právny zástupca žalobkýň žiadal určiť prvú alternatívu, podľa ktorej budú splaškové vody odvádzané do verejnej kanalizačnej siete a právny zástupca žalovaných naopak presadzoval druhú alternatívu za využitia súčasnej žumpy. Použitie druhej alternatívy však podľa znalca neprichádzalo do úvahy, keďže súčasná žumpa by nedokázala odvádzať splaškové vody, pokiaľ by bola vybudovaná aj druhá domová nehnuteľnosť. Podľa súdu prvej inštancie nebola prípustná ani tretia alternatíva, podľa ktorej by bola vybudovaná nová žumpa, pretože to vylučuje ustanovenie § 11 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, keďže žumpa sa buduje tam, kde splaškové a odpadové vody nemožno odvádzať do verejnej kanalizácie. Zo znaleckého posudku však vyplývalo, že splaškovú vodu je možné odvádzať do verejnej kanalizácie.

1.2 Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozdelenie veci má byť uskutočnené tak, aby došlo k spravodlivému rozdeleniu pozemkov, aby hodnota novovzniknutých parciel zodpovedala hodnote a charakteru pôvodných spoločných pozemkov, a teda aby aj zadná časť pozemkov, ktorá sa ma radiť do vlastníctva žalobkýň, bola prístupná inžinierskym sieťam a kanalizácii. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno k pozemkom v prospech oprávnených vlastníkov - žalobkýň, na základe vypracovaného geometrického plánu v práve umiestnenia kanalizačnej prípojky a v právach vykonania jej opráv, údržby, odstránenia porúch, ako aj rekonštrukcie za týmito účelmi v práve povolenia vstupu aj mechanizmami v nevyhnutnej miere na pozemky vlastnícky patriacich žalovaným (výrok IV.). Povinní z vecného bremena - žalovaní, boli povinní tieto práva a oprávnenia z vecného bremena strpieť.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj,,odvolací súd") rozsudkom z 27. novembra 2019 sp. zn. 15Co/41/2017 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že I. výrokom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu Y. I., K. H., Ing. R. F., nar. XX.XX.XXXX, Ing. U. F., nar. XX.XX.XXXX (dedičia po žalovanej I/ Z. F.,), Ing. L. H. a K. B. k nehnuteľnostiam, pozemkom, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor na LV č. XX, k.ú. M. v časti A: majetková podstata parcely registra „C", evidované na katastrálnej mape ako parcela č. XXX/X o výmere 150 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 158 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX o výmere 756 m2 - záhrady, II. výrokom podielové spoluvlastníctvo strán vyporiadal tak, že žalobkyne Y. I., nar. XX. 8. XXXX a K. H., nar. XX. XX. XXXX sa stali podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti - pozemku v k.ú. M., parc. č. KNC XXX/X, vedený ako záhrada ovýmere 532 m2, vzniknutú rozdelením z pôvodnej parcely KNC XXX na základe geometrického plánu č. 14C 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného Ing. Z. E., znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia, a to v podieloch - Y. I. v 1/2 v pomere k celku a K. H. v 1/2 v pomere k celku, III. výrokom žalovaní 1a/ Ing. R. F., nar. XX.XX.XXXX, 1b/ Ing. U. F., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Ing. L. H., nar. XX.XX.XXXX a 4/ K. B., nar. XX.XX.XXXX sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemku v k.ú. M., parcela KNC č. XXX/X, vedený ako záhrada o výmere 224 m2, vzniknutú rozdelením z pôvodnej parcely KNC č. XXX na základe geometrického plánu č. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa 21.05.2016, vypracovaného Ing. Z. E., znalcom z odboru geodézia a kartografia, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia a nehnuteľností - pozemkov v k.ú. M. parcela KNC č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2 a parcela č. XXX/X pozemok zastavané plochy a nádvoria o výmere 158 m2, a to v podieloch - 1a/ Ing. R. F., nar. XX.XX.XXXX v 1/4 v pomere k celku, 1b/ Ing. U. F., nar. XX.XX.XXXX v 1/4 v pomere k celku, L. H. v 1/4 v pomere k celku a K. B. v 1/4 v pomere k celku, IV. výrokom zriadil vecné bremeno k pozemkom v k.ú. M., parc. KNC č. XXX/X o výmere 150 m2 a novovytvorenej parcele KNC č. XXX/X o výmere 224 m2 v hraniciach, vyznačených bodmi 2,3,6,5,4,7 tak ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. XXC XX/XXXX-XXX, zo dňa 21.5.2016, vypracovaného Ing. Z. E., znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia, v prospech oprávnených - vlastníkov pozemku k.ú. M., parcela KNC XXX/X, vzniknutú rozdelením z pôvodnej parcely KNC č. XXX na základe geometrického plánu 14C 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného Ing. Z. E., znalcom z odboru geodézia a kartografia, spočívajúce v práve umiestnenia kanalizačnej prípojky a v právach vykonávania jej opráv, údržby, odstraňovania porúch ako aj rekonštrukcie za týmito účelmi v práve povolenia vstupu pešo a mechanizmami v nevyhnutej miere na tieto pozemky. Povinní z uvedeného vecného bremena sú vlastníci pozemkov v k.ú. M. parc. KNC č. XXX/X a parc. KNC č. XXX/X, ktorí sú povinní tieto práva oprávnených z vecného bremena strpieť, V. výrokom žalobu proti žalovanému 3/ L. H. zamietol, VI. výrokom žalobkyniam 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovaným 1a/, 1b/, 2/, 3/, 4/ v rozsahu 100 %, VII. výrokom žalobkyniam 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1a/, 1b/, 2/, 4/ v rozsahu 100 % a VIII výrokom žalovanému 3/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyniam 1/ a 2/ nepriznal.

2.1 Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/, 2/ a 4/ nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojej podstate bolo v zásade správne, odvolací súd sa stotožnil s vykonaním dokazovaním a jeho závermi v plnom rozsahu, ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. K zmene rozsudku súdu prvej inštancie došlo len z toho dôvodu, že v priebehu odvolacieho konania zomrela žalovaná 1/ Z. F., ako aj z dôvodu tej skutočnosti, že žalovaný 3/ L. H. previedol darovacou zmluvou svoj spoluvlastnícky podiel v 1/8 v pomere k celku k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu na pôvodnú žalovanú 1/.

2.2 Žalovaní v odvolaní argumentovali tým, že nesúhlasili so zriadením vecného bremena podľa I. alternatívy v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie a navrhovali zriadiť vecné bremeno podľa II. alternatívy. Odvolací súd však mal za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 OZ, keď zriadil vecné bremeno podľa varianty č. I znaleckého posudku znalca Ing. P.. Námietka žalovaných, že znalec navrhol v prípade, že žalovaní nebudú súhlasiť s alternatívou I. realizovať inú alternatívu, bola podľa odvolacieho súdu irelevantná, keďže nesúhlas niektorého z podielových spoluvlastníkov s konkrétnym spôsobom rozdelenia (zriadením vecného bremena) nebráni tomu, aby súd takéto rozdelenie vykonal. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zriadenie vecného bremena v zmysle druhej alternatívy znaleckého posudku, tak ako to žiadali žalovaní, nebolo možné, pretože znaleckým dokazovaním aj výpoveďou znalca bolo preukázané, že súčasná žumpa by nedokázala odvádzať splaškové vody pokiaľ by bola vybudovaná aj druhá domová nehnuteľnosť, pretože takáto žumpa by nepostačovala na odvádzanie splaškových vôd z obidvoch rodinných domov. Okrem toho, v prípade zriadenie vecného bremena podľa II. alternatívy znaleckého posudku by došlo k zníženiu výmeru spoluvlastníckeho podielu žalobkýň z 532 m2 na 441m2, to znamená o 91 m2 a zároveň v uvedenom prípade by došlo k vytvoreniu nerovných - nesúmerných hraníc pozemkov.

2.3 V prejednávanom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplývalo, že existuje možnosť napojenia pozemkov, ktoré boli prikázané do spoluvlastníctva žalobkýň, na verejnú kanalizáciu. Bez zriadenia vecného bremena, by pozemok, ktorý žalobkyne nadobudli do svojho spoluvlastníctva nebol taký hodnotný a nedošlo by k spravodlivému rozdeleniu pozemkov, kedy aj zadná časť pozemkov, ktorá bola prisúdená žalobkyniam, nebola prístupná inžinierskym sieťam a najmä kanalizácii. Podľa odvolacieho súdu bolo potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že pozemky sa nachádzajú v intraviláne obce, teda v centrálnej časti katastrálneho územia obce, ktorá časť obce sa vyznačuje súvislo zastavanými a na zastavanie určenými pozemkami. Novovzniknutú parcelu žalobkyne chceli využívať sčasti ako stavebnú parcelu a sčasti ako záhradu, a preto odkanalizovanie predmetného pozemku bolo potrebné riešiť v tomto konaní, a to formou zriadenia vecného bremena.

2.4 Ani argument žalovaných, že trasovanie vecného bremena bolo navrhnuté v tesnej blízkosti a vyššie než existujúca domová nehnuteľnosť, a že bude dochádzať k poškodzovaniu nehnuteľnosti stekajúcim obsahom kanalizácie, odvolací súd nepovažoval za dôvodný. Na základe požiadavky súdu prvej inštancie znalkyňa Ing. Z. E. zakreslila trasovanie vecného bremena, z ktorého jednoznačne vyplývalo, že kanalizačné potrubie bude vo vzdialenosti 2,4 m od domovej nehnuteľnosti. Znalkyňa skonštatovala, že uvedenú vzdialenosť považuje za viac ako dostatočnú, a pri takej vzdialenosti nemôže žiadnym spôsobom dôjsť k ohrozeniu domovej nehnuteľnosti žalovaných. Uvedenú námietku zo strany žalovaných odvolací súd považoval za účelovú a v konaní žalovaní nimi tvrdenú skutočnosť ničím nepreukázali.

2.5 Za dôvodnú odvolací súd nepovažoval ani námietku vo vzťahu k náhrade trov konania. Žalovaní žiadali s poukazom na charakter sporu, ako aj na tú skutočnosť, že strany sporu sú blízkymi osobami, zohľadniť tieto skutočnosti ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Odvolací súd mal za to, že na strane, ktorá mala v konaní úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Okolnosti, ktoré uviedli žalovaní v odvolaní, a ktoré podľa ich názoru mal súd v prejednanom prípade zohľadniť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, podľa odvolacieho súdu neboli výnimočné okolnosti, ktoré by vyžadovali pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikovať § 257 CSP, pre ktoré by nemal byť priznaný nárok na priznanie trov žalobkyniam.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 1a (ďalej aj,,dovolateľ") dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

3.1 Nesprávne právne posúdenie veci dovolateľ videl pri riešení otázky,,či možno zriadiť vecné bremeno vo forme odkanalizovania, keď nejestvuje stavba, ku ktorej sa vzťahuje" a či rozhodnutie v tomto smere poškodzuje žalovaných, keď reálna deľba spôsobila, že žumpa k rodinnému domu žalovanej strane ostala na časti pripadajúcej žalobcom bez zriadenia vecného bremena, čo znamená, že právo žalobcov bolo podľa dovolateľa nadradené právu žalovaných. Dovolateľ mal za to, že napadnuté rozhodnutie prekročilo rámec zákona, keď zriadilo vecné bremeno v práve umiestnenia kanalizačnej prípojky a v právach vykonania jej opráv, údržby, odstraňovania porúch ako aj rekonštrukcie za týmito účelmi v práve povolenia vstupu pešo a mechanizmami v nevyhnutnej miere na tieto pozemky. Bol toho názoru, že zriadenie takého vecného bremena narúša rovnosť účastníkov aj pravidlá vyporiadania podľa § 142 OZ, keď zvýhodňuje žalobcov - zriaďuje im právo k neexistujúcej prípojke. Pozemok predmetnej záhrady podľa dovolateľa doteraz nepotreboval odkanalizovanie a ani v súčasnosti sa na ňom nenachádza stavba, pričom pozemok je naďalej v katastri vedený ako záhrada. Pozemok má podľa neho možnosť zriadenia prístupu z ulice J. C. B. a teda nie je žiadny dôvod na zriaďovanie vecného bremena pre žalobkyne v neprospech žalovaných.

3.2 Dovolateľ nesprávne právne posúdenie namietal aj pri otázke,,náhrady trov konania". Mal za to, že v danom prípade bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 150 OSP (§ 257 CSP), keď tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce jednak v predmete vecí, ktorým je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ako aj dôvody na strane účastníkov, ktorých podiely sú rovnaké a ktorí boli blízkymi osobami. V danom prípade podľa dovolateľa sa na strane žalovaného nejednalo oporušenie práva, ktoré by malo byť sankčne postihnuté náhradou trov konania.

4. Žalobkyne vo vyjadrení navrhli dovolanie odmietnuť resp. zamietnuť ako nedôvodné.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

6. Nesprávne právne posúdenie veci dovolateľ videl pri riešení otázky,,či možno zriadiť vecné bremeno vo forme odkanalizovania, keď nejestvuje stavba, ku ktorej sa vzťahuje" a či rozhodnutie v tomto smere poškodzuje žalovaných, keď reálna deľba spôsobila, že žumpa k rodinnému domu žalovanej strane ostala na časti pripadajúcej žalobcom bez zriadenia vecného bremena.

7. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní. Dovolací súd je viazaný len tým, ako dovolateľ právnu otázku nastolí, nie už tým, pod ktoré písmeno § 421 CSP ju podradí.

8. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vyvodzuje dovolateľ z § 421 ods. l CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam. Závery o (ne)prípustnosti dovolania prijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Výsledok posúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ súdu vysvetlí (konkretizuje), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. l písm. b) CSP). Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b) CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/203/2016, 2Cdo/54/2018, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017).

9. K uvedenej právnej otázke dovolací súd uvádza, že sa súdy v základnom konaní správne právne vysporiadali so zriadením vecného bremena k právu umiestnenia kanalizačnej prípojky a v právach vykonávania jej opráv, údržby, odstraňovania porúch ako aj rekonštrukcie za týmito účelmi v práve povolenia vstupu pešo a mechanizmami v nevyhnutej miere na tieto pozemky.

10. Predmetom, resp. objektom vecného bremena je zaťažená nehnuteľnosť. Nehnuteľnosťou je pozemok alebo stavba pevne spojená so zemou (§ 119 ods. 2 OZ). Zákon umožňuje pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj zriadenie vecného bremena. Táto možnosť prichádza do úvahy len pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti v prípadoch, keď je pre dosiahnutia ideálneho vyporiadania spoluvlastníctva pri rozdeľovaní nehnuteľnosti nevyhnutné vyriešiť problémy ako napríklad, že stavba má spoločné vodovodné, elektrické či plynové prípojky alebo novovzniknutý pozemok nemá priamy prístup ku cestnej komunikácii a pod. Vecné bremeno by pritom malo obmedziť vlastníkov novovzniknutých nehnuteľností v rovnakom rozsahu a pokiaľ to nie je dobre možné, mala by sa táto skutočnosť zohľadniť pri vyporiadaní. Je na úvahe súdu, v akom rozsahu a čivôbec zriadi vecné bremeno, avšak je nutné ho zriadiť so zreteľom na čo najmenšie zaťaženie zaťažovanej nehnuteľnosti. Na zriadenie vecného bremena v konaní o zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní nie je potrebný návrh strán sporu. Súd pritom nebude postupovať správne, ak by návrh strany sporu na zriadenie vecného bremena odkázal na samostatné konanie.

11. Dovolací súd má za to, že v zmysle § 142 OZ boli súdy v základnom konaní oprávnené zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech žalobkýň inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Súdy v základnom konaní zriadili vecné bremeno k právu umiestnenia kanalizačnej prípojky vo vyporiadaných pozemkoch. Dovolací súd uvádza, že nič nebráni súdu v zmysle § 142 ods. 3 OZ zriadiť aj takéto vecné bremeno bez ohľadu na to, že na tom pozemku, kde bolo zriadené vecné bremeno stavba nestojí. Súdy v základnom konaní zriadili vecné bremeno na nehnuteľnosť (in rem), pričom v zmysle § 119 ods. 2 OZ sa nehnuteľnosťou rozumie aj pozemok.

12. Dovolací súd poukazuje na správne odôvodnenie odvolacieho súdu, že bez zriadenia vecného bremena, by pozemok, ktorý žalobkyne nadobudli do svojho spoluvlastníctva nebol taký hodnotný a nedošlo by k spravodlivému rozdeleniu pozemkov, kedy aj zadná časť pozemkov, ktorá bola prisúdená žalobkyniam, nebola prístupná inžinierskym sieťam a najmä kanalizácii. Je zároveň potrebné zohľadniť, že pozemky sa nachádzajú v intraviláne obce, teda v centrálnej časti katastrálneho územia obce, ktorá časť obce sa vyznačuje súvislo zastavanými a na zastavanie určenými pozemkami. Novovzniknutú parcelu žalobkyne chceli využívať sčasti ako stavebnú parcelu a sčasti ako záhradu, a preto odkanalizovanie predmetného pozemku bolo potrebné riešiť v tomto konaní, a to formou zriadenia vecného bremena. Nemožno sa tak stotožniť s argumentáciou dovolateľa, že zriadenie tohto vecného bremena poškodzuje žalovaných, keď naopak z odôvodnení súdov v základnom konaní vyplýva, že práve nezriadením takéhoto vecného bremena by jednoznačne dochádzalo k zvýhodneniu žalovaných, ktorí majú prístup z nových nadobudnutých pozemkov do verejnej kanalizácie a nezriadenie takéhoto vecného bremena by bolo na ujmu žalobkýň.

13. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľa odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, v ktorom dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

14. Dovolateľ nesprávne právne posúdenie videl aj v otázke,,náhrady trov konania". Keďže napadnutým rozhodnutím odvolací súd rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu podľa § 357 písm. m) CSP, prípustnosť dovolania nemôže v zmysle § 421 ods. 2 CSP založiť ani prípadné nesprávne právne posúdenie veci. Prípustnosť dovolania proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorú dovolateľ vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, je teda vylúčená podľa § 421 ods. 2 CSP, keďže v prejednávanej veci žalobca 1a napadol rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým tento rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

15. Vzhľadom na to, že dovolanie žalovaného 1a v tejto časti nie je podľa § 421 CSP prípustné, najvyšší súd ho odmietol podľa § 447 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku žalovanej na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.