Najvyšší súd

7 Cdo 37/2011

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky S. K. P., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou T. K., s. r. o., so sídlom v B., v mene a na účet ktorej koná   advokát Mgr. T. K. proti odporkyni M. T. bývajúcej v T., o 57 017, 01 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 21 C 25/2009, o dovolaní (pôvodnej odporkyne) A.B., bývajúcej v T. X., zastúpenej JUDr. D. Č., advokátom v M., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 17. mája 2010 sp. zn. 4 Co 134/2010, takto

r o z h o d o l:

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce uznesením z 24. novembra 2009 č. k. 21 C 25/2009 – 136 pripustil, aby z konania vystúpila odporkyňa A. B. a aby na jej miesto vstúpila odporkyňa M. T.   nar. X., trvale bytom T..   Takto rozhodol v súlade s § 92 ods. 4 O. s. p. na návrh navrhovateľky na zámenu účastníkov konania na strane odporcu z dôvodu, že v čase dopravnej nehody t. j. ku dňu 12. 11. 2004 (titulom ktorej uplatňuje   náhradu poistného plnenia podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.) bola (na základe kúpnej zmluvy z 10. 5. 2004) vlastníkom a prevádzkovateľom   motorového vozidla ( prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda) M. T..

Krajský súd v Košiciach na odvolanie A. B. a M. M. uznesením zo 17. mája 2010 sp. zn. 4 Co 134/2010 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 O. s. p.) potvrdil, lebo k pripusteniu zámeny účastníkov konania (na strane odporcu) došlo (na návrh) v súlade s procesnými predpismi.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu, ako aj uzneseniu súdu prvého stupňa, podala dovolanie A.B.. Navrhla ich zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala odňatie jej možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) z dôvodu nesprávneho postupu súdu spočívajúceho vo vedení konania voči neexistujúcemu subjektu. Uviedla, že subjekt   označený v návrhu na začatie konania ako odporca 1/ A.B.   s adresou bydliska   T. neexistuje, lebo   jej meno a priezvisko je   A. B.,   s adresou bydliska T. X.. Vo veci bol 16. 6. 2008 vydaný platobný rozkaz, v ktorom ako odporca 1/ je uvedená A. BE., T., teda iná osoba ako ona. Osoba menom nie Miroslav, ale M. T. (odporca 2/) zomrela a naposledy bývala na adrese T.   (konanie proti nemu bolo uznesením zo 16. 6. 2009 zastavené – čl. 114). Z toho potom podľa jej názoru vyplýva, že konanie sa neviedlo proti nej, keďže návrh na začatie konania bol podaný proti inej osobe   ( s iným menom a inou adresou bydliska).

Navrhovateľka sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podala včas ( pôvodná ) účastníčka konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpená advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné a treba ho odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).

V danej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uznesenou odvolacieho súdu je prípustné, a/ ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ) na zaujatie stanoviska, dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ( § 239 ods. 1 O. s. p. ). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, a/ ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné   ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky ( § 239 ods. 2 O. s. p. ). Keďže napadnuté je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky   uvedených uznesení, nemožno prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho z týchto ustanovení vyvodiť.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom   niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z takýchto vád ( t. j. či   v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, o prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ). Dovolateľ existenciu vady uvedenej v § 237 písm. a/ až e/ a g/ nenamietal a nezistil ju ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na dovolateľom tvrdenú procesnú vadu zameral sa dovolací súd osobitne na otázku splnenia podmienok dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.

Pod odňatím možnosti účastníka konať pred súdom   ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) treba rozumieť taký závadný procesný   postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Odňatie možnosti konať pred súdom A.   B. ( pôvodná odporkyňa ) odvodzovala z toho, že súd s ňou nekonal, pretože proti nej nebol podaný návrh ( bol podaný proti osobe s iným menom a inou adresou   ) a nedošlo ani k oprave   v označení jej priezviska a adresy bydliska.  

Z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na začatie konania bola síce ako odporca 1/ označená A.BE., T., ale podaním z 10. 10. 2008 ( čl. 101 ) navrhovateľka opravila označenie odporcu 1/   v súlade s označením v listinných dôkazoch   na A.B., T.. Teda v priebehu konania došlo k oprave   označenia ( priezviska ) odporkyne v súlade s listinnými dôkazmi uvedenými v návrhu a k nemu pripojenými. Z týchto   nepochybne   vyplýva, že išlo o A.A. B. ( nie BE. )   nar. X. ( dátum narodenia potvrdený občianskym preukazom   – čl. 144 ), proti ktorej mal smerovať návrh a s ktorou súdy aj ďalej konali. Preto nedošlo k odňatiu jej možnosti konať pre súdom ani postupom súdu v súlade s § 92 ods. 4 O. s. p. Pokiaľ ide o   ( namietanú ) adresu bydliska, táto je síce ďalším z identifikačných znakov fyzickej osoby patriacim   k náležitostiam návrhu na začatie konania v súlade s § 79 ods. 1 O. s. p., ale pri tomto stačí ak navrhovateľ v návrhu označí jemu známe bydlisko účastníka ( odporcu ). Týmto bydliskom A.B., vyplývajúcim z listinných dôkazov, ako aj z kúpnej zmluvy uzavretej 10. 5. 2004 ( ktorá bola podkladom pre návrh navrhovateľky na zámenu účastníkov konania na strane odporcu ), bola adresa   T., napriek tomu, že rozhodnutie o určení súpisného čísla budovy ( predloženého až v odvolacom konaní ) bolo vydané ( už ) 5. 10. 1992 ( čl. 143 ).  

Pretože prípustnosť dovolania v danej veci nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239   O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v   § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie A.B. podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení   s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutých rozhodnutí.

  V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke Najvyšší súd Slovenskej republiky náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy tohto konania nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ).

  Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. augusta 2011

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta