UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloleté dieťa D. B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka - X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, C. - G. zast. Fons iuris s.r.o., AK so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, IČO: 47 240 318 a otec - I. I. B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom c/N. 9, C., E. T. zast. Mgr. Barborou Hlavatou, advokátkou so sídlom SNP 1445/41-9, Považská Bystrica za účasti Krajskej prokuratúry Žilina, so sídlom Moyzesova 20, Žilina, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 20P/141/2013, o dovolaniach matky a otca proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2020, sp.zn. 10CoP/13/2020, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2020, sp.zn. 10CoP/13/2020 vo výroku, ktorým Krajský súd v Žiline zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku otca s maloletou, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Dovolania vo zvyšnej časti o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 30. novembra 2020, sp.zn. 10CoP/13/2020 Krajskýsúd v Žiline (ďalej len „odvolací súd") rozsudok Okresného súdu Martin (ďalej ako „súd prvej inštancie") č.k. 20P/141/2013-976 zo dňa 24. júna 2016 :
· potvrdil vo výroku o zverení maloletej D. do osobnej starostlivosti matky, · zmenil vo výroku o vyživovacej povinnosti otca tak, že: otec je povinný období od 5.4.2013 do 31.8.2015 prispievať na výživu maloletej D., nar. XX.X.XXXX, mesačne sumou 180 eur a s účinnosťou od 1.9.2015 mesačne sumou 230 eur
· zmenil vo výroku o úprave styku otca s maloletou tak, že: Otec je oprávnený telefonicky komunikovať s maloletou D. každý párny týždeň v utorok od 19.00 hod. Matka je povinná otcovi oznámiť telefónne číslo, na ktorom sa bude telefonický kontakt uskutočňovať, zabezpečiť prítomnosť maloletej D. v určenom čase na predmetnom telefónnom čísle a maloletú na telefonický kontakt pripraviť. · Matka je povinná podrobiť sa psychologickému poradenstvu prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine v počte 10 stretnutí v období 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia · Maloletá D. je povinná podrobiť sa psychologickému poradenstvu prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine v počte 10 stretnutí v období 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Podrobnosti vykonania poradenstva určia odborní zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine. Po ukončení poradenstva Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin podá Okresnému súdu Martin správu o priebehu a výsledkoch poradenstva. · Matka je povinná písomne alebo formou elektronickej komunikácie informovať otca raz štvrťročne, najneskôr vždy do 31.3., 30.6, 30.9. a 31.12. kalendárneho roku, o zdravotnom stave, študijných výsledkoch a záujmových mimoškolských aktivitách maloletej D.. Súčasťou informácie budú i obrazové snímky alebo obrazové záznamy maloletej D.. · Rozsudok okresného súdu potvrdil vo výroku o zamietnutí návrhu matky vo zvyšku. · Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Právomoc súdov Slovenskej republiky konať vo veci je daná Oddielom 2 Rodičovské práva a povinnosti, článkom 8 Všeobecná právomoc Odsek 1 a Odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Brusel II bis, ďalej len Nariadenie), podľa ktorého súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania a odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
3. Maloletá D. má svoj obvyklý pobyt v Slovenskej republike v meste C., kde od 21.7.2010 na adrese matky, pôvodne G. XXXX/XX a v súčasnosti E. V. XXXX/X, Martin býva. Narodila sa v C. v Univerzitnej nemocnici C. a Matričný úrad Mesta C. vystavil rodný list maloletej dňa 3.6.2009, pričom ako otec v rodnom liste je uvedený I. I. B. N., nar. XX.XX.XXXX v Madride, štátny občan E. T. (čl. 51 a 121). Je slovenskou občiankou, trvalý pobyt má od narodenia evidovaný v C. a je evidovaná i u detského lekára. Životné okolnosti, za ktorých matka aj s mal. D. v E. s otcom žila, spôsobili, že sa rozhodla ostať na Slovensku, kde aj nepretržite žije, pracuje, býva a stará sa o dve maloleté deti spoločne s manželom. Mal. D. mala po narodení obvyklý pobyt v E., kde žila asi prvých 9 mesiacov svojho života. Do podania návrhu matky o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, ktorý návrh podala dňa 5.4.2013, uplynuli dva roky a takmer 9 mesiacov a teda na území Slovenskej republiky sa nachádzala a žila v čase podania návrhu väčšinu svojho života. Je tomu tak stále a v čase rozhodovania žije v C. skoro šesť rokov. Presná definícia obvyklého pobytu neexistuje, ale možno ním chápať štát a miesto, v ktorom dieťa dlhodobo žije, má tam vytvorené rodinné a sociálne zázemie, rodinu, priateľov navštevuje tam predškolské alebo školské zariadenie, záujmové krúžky, je zdravotne poistené, má svojho lekára a podobne. A tak je tomu aj u mal. D., ktorá má vybudované veľmi silné citové väzby k svojim najbližším, okrem matky k svojmu malému bračekovi, k manželovi matky, k starým rodičom, ktorí boli veľkou oporou v čase rozhodovania o návrate do E. kráľovstva. Má tu svojich kamarátov, spolužiakov zo základnej školy, má svojho detského lekára. Otec maloletej v konaní žiadnym právne relevantným dôkazom nepreukázal, že podal na súd v E. návrh o úpravu práv a povinností rodičov k mal. D..
4. Rodičia mal. D. nie sú a nikdy neboli manželia, nežijú v spoločnej domácnosti od 21.7.2010, kedy sa matka počas návštevy rodiny na Slovensku rozhodla ostať s maloletou na Slovensku a do E. sa už nevrátiť.
5. Matka je vydatá, sobáš s C. C., nar.XX.X.XXXX uzavrela dňa XX.X.XXXX (čl. 486). Manžel je od 25.11.2015 živnostník s oprávnením na vykonávanie živnosti opracovanie kovu jednoduchým spôsobom. Od decembra 2015 do marca 2016 mal príjmy od Goldgrif, s.r.o., Bratislava a od Kopeco,s.r.o., Belá-Dulice spolu 4.512,20 Eur, čo je v priemere mesačne 1.128,05 Eur. Predtým pracoval v Attack, s.r.o., Martin, kde mal podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2014 úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov 12.229,19 Eur, poistné a príspevky 1.638,40 Eur (sociálne 1.149,30 Eur, zdravotné 489,10 Eur, čiastkový základ dane 10.590,79 Eur, priemer na mesiac 882,57 Eur, úhrn preddavkov na daň 1.289,59 Eur a 745,80 Eur za 11 mesiacov roka 2015 (čl. 519,752-763). Platí mesačne zdravotné poistenie v Dôvera zdravotnej poisťovni 60,06 Eur (čl. 828-829). Matka pracuje na pracovnej pozícii manažér logistiky od 15.6.2012 u zamestnávateľa Elastorsa Slovakia, s.r.o., Martin.
6. Odvolací súd k uloženej povinnosti otcovi platiť výživné od 05.04.2013 poukázal na § 77 ods. 1 zákona o rodine a zároveň na to, že nebolo preukázané a otcom ani konkrétne tvrdené, že by v E. bolo vedené konanie týkajúce sa jeho vyživovacej povinnosti k maloletej, ktorého výsledkom by bolo právoplatné súdne rozhodnutie. Odvolací súd sa nestotožnil s výškou vyživovacej povinnosti určenou súdom prvej inštancie od 05.04.2013 do 31.08.2015 vzhľadom na nízky vek maloletej v úvodnej časti rozhodného obdobia, jej dobrý zdravotný stav a neexistenciu iných okolností podmieňujúcich zvýšenú mieru odôvodnených potrieb a za zodpovedajúcu výšku výživného v označenom období ustálil sumu 180,- eur mesačne. Od 01.09.2015, kedy maloletá začala školskú dochádzku, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 230,- eur mesačne. Odvolací súd nerozhodoval o nedoplatku otca na výživnom, keď hoci takéto konštatovania sú spravidla súčasťou výrokov súdnych rozhodnutí, avšak nemajú základ v právnej úprave. Pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o spôsobe jeho splatenia, resp. pokiaľ otec dotknutú povinnosť dobrovoľne nesplní, prichádza do úvahy exekúcia, práve ktorému procesu je vlastné presné ustálenie výšky nedoplatku výživného.
7. Keďže medzi otcom a mal. nie sú aktuálne vybudované takmer žiadne vzájomné väzby, odvolací súd mal za to, že neprichádza do úvahy hneď úprava fyzických stretnutí otca s maloletou. Za daného stavu bolo nevyhnutné vymedziť základný pevný rámec ich komunikácie, na základe čoho odvolací súd stanovil telefonický kontakt otca s maloletou každý párny týždeň v utorok od 19.00 hod. V súvislosti nielen s náležitým a reálnym naplnením telefonickej komunikácie s otcom odvolací súd uložil matke i maloletej povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu.
8. Proti výroku odvolacieho súdu o vyživovacej povinnosti a výroku o úprave styku podal otec mal. dieťaťa (ďalej len,,otec") dovolanie, ktorého prípustnosť odvodzoval z § 420 písm. f) CSP.
9. Otec namietol nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku ústiace do jeho nepreskúmateľnosti. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je v rozpore s výrokom o úprave styku ktorý mu umožňuje len jeden telefonický rozhovor za dva týždne. Odvolací súd tým, že síce správne identifikoval problém spočívajúci v nedostatočnej angažovanosti matky na rozvoji vzťahu maloletej s otcom, avšak toto svoje zistenie v nedostatočnej miere pretavil do aplikácie § 24 ods. 4 Zákona o rodine a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, zaťažil svoje rozhodnutie vadou zmätočnosti, nedostatočného odôvodnenia a nepreskúmateľnosti. Otec zároveň namietol II. výrok napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočného vysporiadania sa s jeho námietkami ohľadne konania o návrat maloletej do E., na základe čoho nebolo možné rozhodovať o vyživovacej povinnosti voči maloletej. Otec navrhol dovolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v napadnutých výrokoch a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne zmeniť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Otec si zároveň uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za škodu a straty v morálnej aj ekonomickej rovine, ktoré boli spôsobené jemu a jeho rodine dĺžkou prebiehajúceho konania a nedostatkom súdnej ochrany jeho práv.
10. Matka mal. detí vo vyjadrení žiadala dovolanie otca zamietnuť, resp. odmietnuť.
11. Generálna prokuratúra k dovolaniu otca uviedla, že ho nepovažuje za dôvodné a navrhla ho zamietnuť.
12. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie zároveň matka mal. dieťaťa (ďalej len,,matka"), ktorého prípustnosť odvodzovala z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.
13. Matka namietla, že odvolací súd napriek ustálenej judikatúre maloletú nevypočul a bez vypočutia účastníkov konania a riadneho odôvodnenia zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Súd nevyhodnotil dôkazy a neoznačil, na základe ktorých rozhodoval. Bez posúdenia dôkazov prevzal tvrdenia otca a nezohľadnil tvrdenia matky, čím porušil rovnosť zbraní. Podľa názoru matky rozhodnutie v časti povinnosti informovať je nadbytočné, keď právo a povinnosť informovania vyplýva zo zákona. Matka ďalej namietla, že rozhodnutie súdu v prípade psychologického poradenstva nie je v záujme maloletej. Matka považovala výšku výživného určenú súdom za nízku, pričom odvolací súd nerozhodnutím o zmeškanom výživnom uprel maloletej nárok na vyživovaciu povinnosť. Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, respektíve, aby dovolací súd vyhovel dovolaniu matky a zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že zruší rozhodnutie v časti podrobenia sa psychologickému poradenstvu, v časti stretávania, tak, že rozhodne o čase, do kedy má telefonický rozhovor trvať, respektíve ho zruší v tejto časti, zruší povinnosť informovania druhého rodiča a rozhodne v časti zročného výživného. Matka zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, v časti výroku o nariadení psychologického poradenstva a v časti kontaktu otca s maloletou dôvodiac nesprávnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu a porušením procesných práv účastníkov konania.
14. Otec vo vyjadrení k dovolaniu matky navrhol dovolanie odmietnuť.
15. Generálna prokuratúra vo vyjadrení k dovolaniu matky navrhla toto zamietnuť.
16. Matka k vyjadreniu otca zotrvala na svojom dovolaní, ktorého dôvody zopakovala.
Dovolací súd konštatuje, že v danom prípade ide o dovolanie podané vo veci starostlivosti súdu o maloletú, ktoré je od 01. júla 2016 upravené v CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v § 76 a § 77 obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak", ak ide o prípustnosť dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých; prípustnosť dovolaní bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a podľa § 449 ods.1 CSP zrušil rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletou. Vo zvyšnej časti dovolania matky a otca odmietol podľa § 447, písm. f) CSP. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.
Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP
17. Otec namietal nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, jeho nepreskúmateľnosť a nesúlad výroku rozsudku s odôvodnením. Otec mal za to, že odvolací súd sa v nedostatočnej miere vysporiadal s jeho návrhom na vykonávanie styku s maloletou a zároveň namietol zákonnosť výroku o výživnom napadnutého rozhodnutia dôvodiac nedostatočným vysporiadaním sa s jeho námietkami.
18. Matka namietla, že odvolací súd maloletú nevypočul a zároveň bez nariadenia pojednávania, bez vypočutia účastníkov a bez riadneho odôvodnenia zmenil rozhodnutie. Súd nevyhodnotil dôkazy a neodôvodil, na základe ktorých dôkazov rozhodoval. Súd bez posúdenia dôkazov prevzal tvrdenia otca, čím porušil rovnosť zbraní. Matka považovala rozhodnutie v časti povinnosti informovať za nadbytočné a zároveň namietla výšku výživného a skutočnosť, že odvolací súd nerozhodol o zmeškanom výživnom.
19. Pokiaľ dovolatelia namietali nedostatočné odôvodnenie (nepreskúmateľnosť) rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd v tejto súvislosti odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktoréhoprávna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku." Zmeny v právnej úprave dovolania, ktoré nadobudli účinnosť od 01. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať za aktuálne a použiteľné. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Dovolací súd nezistil, že by išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva účastníkov konania na spravodlivý proces. 20. V posudzovanej veci odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako ich posudzoval. Odvolací súd odôvodnil napadnutý rozsudok spôsobom zodpovedajúcim zákonu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania otca, vyjadrenie matky, zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania, jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, vysporiadava sa s podstatnými odvolacími námietkami. Odvolací súd sa riadne vysporiadal so zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k výške výživného pre maloletú (body 17. až 21. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu), rovnako tak sa vysporiadal s určením vyživovacej povinnosti v období od 05.04.2013 do 23.12.2015 (bod 19. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu), odvolací súd tiež riadne odôvodnil prečo nerozhodol o zameškanom výživnom. Odvolací súd zároveň riadne zdôvodnil prečo považoval za potrebné nariadiť matke ako aj mal. výchovné opatrenie (bod 30. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) ako aj povinnosť matke informovať otca o mal. v zmysle § 24 ods. 5 zákona o rodine (bod 33. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).
21. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, kde odvolací súd zmenil výrok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletou tak, že: „Otec je oprávnený telefonicky komunikovať s maloletou D. každý párny týždeň v utorok od 19.00 hod. Matka je povinná otcovi oznámiť telefónne číslo, na ktorom sa bude telefonický kontakt uskutočňovať, zabezpečiť prítomnosť maloletej D. v určenom čase na predmetnom telefónnom čísle a maloletú na telefonický kontakt pripraviť". K. súd uznal námietky otca maloletej za dôvodné. Výrok je nevyhnutné precizovať. Otec musí súdu a matke oznámiť z akého telefónneho čísla bude hovory uskutočňovať. Súd môže upraviť aj inú vhodnú formu elektronickej komunikácie. Vo výroku musí byť matke uložená povinnosť hovor prevziať a súčasne podať otcovi základnú informáciu o maloletej za uplynulý týždeň. Telefonický hovor maloletej by mal byť asistovaný za prítomnosti matky. V rámci hovoru je potrebné, aby aktivita hovoru smerovala od maloletej k otcovi a sama porozprávala otcovi ako sa má. Otec sa musí v rozhovore zdržať otvárania tém, žiadostí a náznakov ktoré by mohli maloletú rozrušiť. Ako zodpovedný rodič musí sám byť spôsobilý úvahy, ktoré témy to môžu byť. Hovory by sa mali uskutočňovať najmenej na týždennej báze. K navrhovanej úprave styku je potrebné vypočuť maloletú. Z hľadiska týchto požiadaviek odvolací súd bude precizovať výrok o úprave styku otca s maloletou.
22. Dovolací súd (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižších inštancií, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania, pokiaľ nie sú v rozpore s princípmi spravodlivého procesu. Prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá ani samotná úvaha súdu, ktorou sa riadia súdy s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa.
23. Dovolací súd pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv matky v spojitosti s určením výšky výživného nezistil také nedostatky v postupe súdov, ktoré by odôvodňovali záver, že ich výklad a závery boli svojvoľné alebo neodôvodnené, resp. odôvodnenie rozhodnutia zmätočné. Skutočnosť, že matka sa vo vzťahu k priznanej výške výživného s názorom odvolacieho súdu nestotožnila, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o neodôvodnenosti alebo arbitrárnostinapadnutého rozhodnutia.
24. Matka ďalej namietla, že nebola zachovaná rovnosť strán v konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o konanie vo veciach maloletých upravené v CMP, zrejme mala na mysli čl. 4 CMP. Rovnosť pred súdom je výrazom rovnosti účastníkov civilného konania. Rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom znamenajú rovnaké postavenie účastníkov konania pri aplikácii hmotných aj procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči každému účastníkovi konania. Zásada rovnosti účastníkov v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd (PL. ÚS 43/95). O tom, ako v tom-ktorom prípade prebiehalo civilné konanie, usudzuje dovolací súd na podklade spisu (3Cdo/321/2015, 3Cdo/156/2016). Z obsahu spisu nevyplýva, že súdy porušili zásadu rovnosti účastníkov. Súd prvej inštancie i odvolací súd vytvorili obom procesným stranám rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany, pričom nielen z komunikácie súdov s procesnými stranami, zo zápisníc o pojednávaniach, ale tiež z obsahu spisu ako celku vyplýva, že súdy im vytvorili rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci a k priebehu konania. Z ničoho nemožno vyvodiť, že by narušili procesnú rovnosť účastníkov konania a že by niektorého z nich „procesne preferovali". Vzhľadom na námietky matky smerujúce najmä k nevyváženému procesu dokazovania dovolací súd pripomína, že súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov bez toho, aby z toho plynúce skutkové závery boli svojvoľné či ústavne neudržateľné, nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd dospel k záveru, že matka neopodstatnene namietala porušenie zásady rovnosti účastníkov konania.
25. Na základe vyššie uvedeného dovolatelia v prejednávanej veci nepreukázali opodstatnenosť porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP
26. Matka prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala zároveň z § 421 ods. 1 písm. a) CSP dôvodiac, že sa odvolací súd odklonil od rozhodnutí dovolacieho súdu poukazom na nevypočutie maloletej.
27. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP má určujúci význam vymedzenie právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, pri ktorej riešení sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Otázkou relevantnou môže byť len otázka právna, nie skutková. Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania, zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 432 až § 435 CSP.
28. Dovolací súd ustálil, že otázka vypočutia maloletej nie je otázkou právnou, ale skutkovou, pretože je naviazaná na proces dokazovania a preukazovania skutkového stavu, a teda matka nevymedzila právnu otázku relevantnú z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) CSP.
29. Na základe uvedeného, dovolací súd podľa § 449 ods. 1 CSP v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletou zrušil a podľa § 450 CSP vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolania otca a matky v časti, v ktorej vyvodzovali prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP odmietol podľa § 447 písm. f) CSP a v časti, v ktorej matka namietala nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.
30. K návrhu otca na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy dovolací súd na záver uvádza, že rozhodnutieo uvedenom nároku nepatrí do právomoci súdov vo veciach starostlivosti o maloletých.
31. Dovolací súd o trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 453 ods. 1 CSP spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto uznesenia (uplatnením pravidla pri neexistencii dôvodu na výnimku z neho).
32. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie (4Cdo/108/2019, 9Cdo/72/2020).
34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.