7Cdo/331/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U. mieru 6, C. zast. Mgr. Pavlom Kissom, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice proti žalovanej: Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky, so sídlom Hlavná 110, Košice, IČO: 31 947 000 zast. JUDr. Marcelom Dolobáčom, PhD, advokátom so sídlom Žižkova 39, Košice, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 15Cpr/8/2016, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03. augusta 2021, sp.zn. 6CoPr/3/2021, takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd") potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie") č.k. 15Cpr/8/2016-1387 z 01. marca 2021 vo výroku o náhrade trov konania a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Predmetným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zo dňa 11.08.2016 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou trvá a vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania.

2. Odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania za vecne správny, keď súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keďže nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázal na to, že žalobca sa domáhal aplikácie § 257 CSP, a teda nepriznania náhrady trov konania žalovanej vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považoval, že žalovaná sa počas celého konania prebiehajúceho úspešne bránila sama prostredníctvom svojho právneho oddelenia, a až v závere konania sa nechalazastúpiť právnym zástupcom. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nevzhliadnutí dôvodov osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a zároveň uviedol, že iba samotná skutočnosť, že žalovaná sa mohla v spore brániť sama a nie prostredníctvom právneho zástupcu, nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj,,dovolateľ") dovolanie, ktorého prípustnosť odvodzoval z § 420 písm. f) CSP.

4. Dovolateľ poukázal na to, že počas takmer celej doby trvania sporu vystupoval za žalovanú štatutárny zástupca spolu s pracovníčkou právneho oddelenia. V závere sporu, v čase, keď veľká časť dôkazov bola už pred súdom vykonaná, žalovaná splnomocnila na toto konanie advokátsku kanceláriu, pričom do doby ustanovenia právneho zástupcu žalovaná produkovala kvalifikované písomné vyjadrenia. Súd mal tieto skutočnosti zohľadniť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe toho aplikovať § 257 CSP a nepriznať náhradu trov konania žalovanej. Dovolateľ mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom mi znemožnil, aby som uskutočnil mne patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď mal v tomto konkrétnom prípade použiť § 257 CSP a nepriznať nikomu náhradu trov konania.

5. Dovolateľ navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň navrhol dovolaciemu súdu, aby odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu dôvodiac, že v prípade ak súd na základe právoplatného uznesenia vyčísli trovy konania, tieto bude dovolateľ musieť zaplatiť, aj napriek tomu, že dovolací, resp. ústavný súd môže svojim rozhodnutím zrušiť uznesenie odvolacieho súdu a v takom prípade bude plnenie náhrady trov konania predčasné.

6. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie odmietnuť, resp. zamietnuť a žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania. Poukázal na to, že dovolateľ v dovolaní nevymedzil riadne dovolací dôvod, keď napáda nesprávne právne posúdenie veci, teda dovolací dôvod podľa § 421 CSP a nie procesný postup súdu. Podľa žalovanej v konaní neexistujú dovolateľom uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázala na to, že možnosť právneho zastúpenia žalovanej je jej ústavným právom a nemôže byť vykladané ako dôvod hodný osobitného zreteľa. Opačné rozhodnutie by malo charakter rozhodnutia popierajúceho právo na súdnu a inú ochranu podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. K návrhu na odklad vykonateľnosti poukázala na to, že dovolateľ nepreukázal opodstatnenosť tohto odkladu.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

8. Dovolateľ namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keď mal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikovať § 257 CSP.

9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu, v zásade nemožno právne kvalifikovať ako dovolací dôvod podľa 420 písm. f) CSP, pokiaľ nedosahujú intenzitu nepreskúmateľnosti, t.j. takú vadu, ktorá neumožňuje dovolaciemu súdu pochopiť spôsob, akým dospel súd nižšieho stupňa k svojmu záveru. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkovýstav.

11. Dovolateľ namietal nesprávnu aplikáciu práva, keď mal za to, že súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nesprávne aplikoval § 255 CSP aj napriek tomu, že mal aplikovať § 257 CSP vzhľadom na existujúce dôvody hodné osobitného zreteľa. Z uvedeného vyplýva, že dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci a nie nesprávny procesný postup súdu. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd nedôvodnosť aplikácie § 257 CSP odôvodnil ústavne konformným spôsobom, t.j. dostatočne a relevantne, umožňujúc dovolaciemu súdu pochopiť spôsob, akým dospel k svojmu záveru. Odvolací súd dostačujúco odôvodnil, prečo nepovažoval dôvody, ktoré uvádzal dovolateľ, za také výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane sporu, t.j. žalovanej.

12. Najvyšší súd v zmysle uvedeného odmietol dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP.

13. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie (4Cdo/108/2019, 9Cdo/72/2020).

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.