7Cdo/311/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého X. W., narodeného XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, so sídlom v Poprade, Hraničná 667/13, dieťa matky H.. S. W. R., V.., bytom Š., V.. G.. B. XXX/X, zastúpenej Mgr. Petrom Piatnikom, advokátom so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 29/69, a otca H.. I. W., bytom S., F. XX, o zmenu úpravy styku, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 15 P 166/2016, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. januára 2018 sp. zn. 21 CoP 29/2017 takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. januára 2018 sp. zn. 21 CoP 29/2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. júna 2017 č. k. 15 P 166/2016-84 zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad z 28. októbra 2015 č. k. 15 P 175/2015-19, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o úprave styku otca s maloletým tak, že otec maloletého je oprávnený stýkať sa s maloletým nasledovne: - každý nepárny týždeň v čase od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., - počas vianočných sviatkov každoročne od 27. decembra od 9.00 hod. do 30. decembra do 18.00 hod., - počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od soboty od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod., - počas letných prázdnin od 1. augusta od 9.00 hod. do 10. augusta do 18.00 hod. Otec si dieťa prevezme pred bytom matky a tam ho aj odovzdá. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Obaja rodičia sú povinní vzájomne sa informovať aspoň dva dni vopred, pokiaľ by k realizácii styku v uvedenom čase nemohlo dôjsť (výrok I.). Matka mal. dieťaťa H.. S. R., V.., je povinná pravidelne informovať otca o maloletom vždy k poslednému dňu v mesiaci (výrok II.). V prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol (výrok III.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie matky rozsudkom z 30. januára 2018 sp. zn. 21 CoP 29/2017 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. ako vecnesprávny potvrdil podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že požadovaná zmena rozsahu styku je v súlade so záujmom maloletého; súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove maloletého. Otec považuje súčasný styk za nedostatočný pre realizáciu svojho práva podieľať sa na výchove syna. Jeho argumenty pre rozsiahlejšiu úpravu styku považuje odvolací súd za pochopiteľné. O d odchodu matky zo spoločnej domácnosti sa možnosti otca podieľať sa na úplnej a vyváženej výchove syna stali obmedzenými. Zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matke nevzniklo právo autonómne rozhodovať o tom, v akom rozsahu sa dieťa bude stretávať s otcom alebo rodinou na jeho strane, a to bez ohľadu na jej subjektívne vnútorné presvedčenie, že tak koná v záujme maloletého. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Vhodne zvolená úprava styku s maloletým rozšírením styku je správna. Vytvára sa ňou dostatočný priestor pre realizáciu styku. Zo záverov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nevyplývajú žiadne závery, ktoré by neodôvodňovali zmenu rozsahu styku otca s dieťaťom vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav. Závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k zdravotnému stavu a cestovaniu maloletého na styk s otcom sú správne. Zdravotný stav maloletého dieťaťa dovoľuje maloletému cestovať; intervaly styku určené súdom prvej inštancie sú primerané aj vzhľadom k jeho problémom pri cestovaní. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o potrebe uloženia povinnosti matke informovať otca o základných veciach týkajúcich sa maloletého v súvislosti s jeho zdravotným stavom, aktivitami a podobne podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine za správny. Predmetný výrok bol zmenený len z dôvodu konkretizácie informácií, ktoré je matka povinná otcovi poskytnúť, keďže z obsahu vykonaných dôkazov nie je zrejmé, že by matka sama tieto informácie otcovi maloletého doposiaľ poskytovala.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala matka maloletého dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnila § 420 písm. f/ CSP, keďže podľa nej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z bodu 12 rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodovaní aj z odvolacej dupliky otca reagujúcej na odvolaciu repliku matky, ktorá však nebola zaslaná v zmysle § 110 CSP právnemu zástupcovi matky, ale priamo matke maloletého. Právny zástupca matky sa tak nemal možnosť oboznámiť so skutkovou a právnou argumentáciou protistrany, ktorá navyše k predmetnému vyjadreniu priložila nový dôkaz, na ktorý bolo potrebné reagovať. V tejto súvislosti matka poukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 13. januára 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa súd zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. Matka má za to, že odvolací súd tým, že opomenul zaslať vyjadrenie otca jej právnemu zástupcovi, porušil právo na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), čím je naplnená skutková podstata dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Na základe uvedeného matka navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k dovolaniu matky uviedol, že s poukazom na vek maloletého je potrebná zmena doposiaľ upraveného styku, čo je dôležité pre jeho ďalší citový vývoj, pričom je nevyhnutné akceptovať skutočnosť, že aj samotný maloletý má právo na kontakt s rodičom, ktorému nebol zverený do osobnej starostlivosti.

5. Otec sa k dovolaniu matky nevyjadril.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.

7. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Konanie v tejto veci je od 1. júla 2016 upravené v CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v ustanoveniach § 76 a § 77 obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak“, ak ide o prípustnosť dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých; prípustnosť dovolania matky bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP.

8. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný procesný kódex. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu [viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012.

9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo 208/2014).

10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

11. Matka v danom prípade vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Citované ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

13. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. V zmysle uvedeného ustanovenia jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania a vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť jej protistrane. Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s c ieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu avyjadriť sa pred ním. Požiadavka, aby procesné strany v konaní mali možnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa ku všetkým zhromaždeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje aj na odvolacie konanie.

14. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru odvolacieho súdu ide o podanie skutkovo a právne významné alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhá strana konania. Každá strana musí mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkami predloženými súdu na účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a vyjadriť sa k nim. Kontradiktórny spor znamená možnosť strany popierať (contra dicere) požiadavky a argumenty druhej strany a právo na to, aby boli vypočuté jej argumenty a návrhy (nález Ústavného s údu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/2016, III. ÚS 32/2015, I. ÚS 276/2016, I. ÚS 230/03, IV. ÚS 186/09, II. ÚS 18/2013). Požiadavka kontradiktórnosti konania sa v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva chápe čisto formálne. Z jej hľadiska v podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov predložených súdu (mutatis mutandis I. ÚS 230/03, II. ÚS 249/2012).

15. Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.

16. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru.

17. Podľa § 374 ods. 1 CSP súd prvej inštancie doručí odvolateľovi vyjadrenie k odvolaniu a umožní mu vyjadriť sa k nemu najneskôr v lehote desať dní od doručenia. K vyjadreniu odvolateľa podľa odseku 1 môže protistrana podať vyjadrenie v lehote desať dní od jej doručenia (§ 374 ods. 2 CSP). Podania podľa odsekov 1 a 2 doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom (§ 374 ods. 3 veta prvá CSP).

18. Povinnosťou súdu v kontradiktórnom spore je zabezpečiť formálne podmienky plnohodnotného výkonu základného práva na súdnu ochranu v súlade s predpismi upravujúcimi konanie pred súdom. Civilný sporový poriadok vychádza z koncepcie, podľa ktorej má odvolateľ v odvolacom konaní vždy k dispozícii odvolanie a odvolaciu repliku a jeho protistrana vyjadrenie k odvolaniu a odvolaciu dupliku. Z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť; nezáleží pritom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie.

19. Ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi (§ 110 ods. 1 prvá veta CSP). V danom prípade je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že splnomocnenie bolo zo strany matky udelené jej právnemu zástupcovi na celé konanie.

20. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že v odvolacom konaní predložil otec súdu svoje vyjadrenie z 15. novembra 2017 - odvolaciu dupliku (č. l. 127 spisu), právny zástupca matky ale nemal možnosť dozvedieť sa o tomto podaní otca a prípadne sa k nemu aj vyjadriť,lebo mu ho súd nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia právnemu zástupcovi matky došlo k porušeniu práva matky na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru a tým k procesnej vade zmätočnosti uvedenej v § 420 písm. f/ CSP.

21. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 420 písm. f/ CSP je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd preto rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 CSP).

22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania týkajúceho sa dovolania proti tomuto (zrušenému) rozsudku krajského súdu (453 ods. 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.