7Cdo/30/2020

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Brňáka a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Martiny Valentovej, v spore žalobkyne Slovenskej republiky, za ktorú koná Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, zastúpenej JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 538/1, proti žalovanému Mestu Medzilaborce, so sídlom v Medzilaborciach, Mierová 326/4, zastúpenému JUDr. Jozefom Bujdošom, advokátom so sídlom v Stropkove, Hlinky 262/6, o zaplatenie 170.100 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 18C/129/2014, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. apríla 2019 sp. zn. 3Co/76/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 22. novembra 2017 č. k. 18C/129/2014-225 zamietol žalobu a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. 1.1. V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 20. decembra 2011 strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bližšie označeným nehnuteľnostiam. Podľa bodu 1.3. zmluvy predávajúca (žalobkyňa) predala a kupujúci (žalovaný) kúpil do vlastníctva predmet kúpy za účelom jeho využívania na poskytovanie všeobecne prospešných služieb - zriadenie bytov pre sociálne slabšie rodiny. Znalec ohodnotil predmet kúpy sumou 189.000 € (bod 2.1 zmluvy). Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 18.900 €, t. j. 10% z ceny určenej znaleckým posudkom. Podľa bodu 3.1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že predmet kúpy bude kupujúci využívať na dohodnutý účel najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak kupujúci nedodrží dohodnutý účel alebo zmení dohodnutý účel v rozpore s podmienkami podľa § 8a ods. 6 písm. c) zákona č. 278/1993 Z. z., kúpna zmluva sa od začiatku zrušuje. V tomto prípade je predávajúci povinný podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností. Dňa 22. júla 2013 predal žalovaný predmetné nehnuteľnosti za účelom zriadenia bytov pre sociálne slabšie rodinyspoločnosti GMT projekt, spol. s r.o. za sumu 182.000 €. Dňa 23. októbra 2014 predmetné nehnuteľnosti predala spoločnosť GMT projekt, spol. s r.o. žalovanému za sumu 1.017.209,60 €. 1.2. Prvostupňový súd právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1 a 2, § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 8a ods. 6 písm. c), § 11 ods. 3, 4 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“). Vecne uviedol, že žalovaný síce porušil zákonnú a zmluvnú podmienku (predal nehnuteľnosť, ktorú mal vo svojom mene využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb - zriadenie bytov pre sociálne slabšie rodiny), ale nebol preukázaný nárok žalobkyne na vyplatenie rozdielu medzi trhovou a kúpnou cenou nehnuteľností. V prípade nedodržania dohodnutého účelu alebo zmeny bola žalobkyňa oprávnená podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností, avšak zo žiadnych zmluvných ani zákonných ustanovení nevyplýval žalobkyni nárok na vyplatenie rozdielu medzi trhovou a kúpnou cenou sporných nehnuteľností. 1.3. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že nemôže požadovať zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, keďže tretia osoba dobromyseľne nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, súd prvej inštancie uviedol, že počas konania došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z tretej osoby na žalovaného, teda žalobkyňa mala procesne reagovať na zmenu skutkového stavu zmenou žaloby - namiesto vyplatenia rozdielu v kúpnej cene sa mala domáhať určenia vlastníckeho práva, čo však žalobkyňa neurobila. Prvostupňový súd uzavrel, že k porušeniu zmluvných podmienok síce došlo, pretože žalovaný nevyužíval nehnuteľný majetok na stanovený účel vo svojom mene v súlade so zákonom o správe majetku štátu, čím porušil podmienky zmluvy; oprávnenie žalobkyne na zaplatenie rozdielu medzi trhovou a kúpnou cenou však žalobkyňa nepreukázala. Zmluva neobsahovala uvedené právo a toto nevyplývalo ani zo samotného zákona.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 25. apríla 2019 sp. zn. 3Co/76/2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 2.1. Odvolací súd po odcitovaní ustanovení § 11 ods. 3 a 4, § 8a ods. 6 písm. c/ zákona o správe majetku štátu a § 35 ods. 2 a 3 OZ uviedol, že dohodnutým účelom pri prevode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy č. 1/2011, uzatvorenej medzi stranami sporu, bolo využívanie predmetnej nehnuteľnosti na poskytovanie všeobecne prospešných služieb - zriadenia bytov pre sociálne slabšie rodiny. Odvolací súd mal za preukázané, že ani v čase prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na spoločnosť GMT projekt spol. s r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 22. júla 2013 nedošlo k porušeniu dojednaného účelu, a to využívania nehnuteľnosti na zriadenie bytov pre sociálne slabšie rodiny, nakoľko z čl. I, bod 3 predmetnej zmluvy vyplýva, že žalovaný predal nehnuteľnosť spoločnosti GMT projekt spol. s r.o. za účelom jej využívania na poskytovanie všeobecne prospešných služieb, a to zriadenia bytov pre sociálne slabšie rodiny, pričom tento účel bol bližšie špecifikovaný ako zabezpečenie kolaudácie nehnuteľnosti ako bytového domu s bytovými jednotkami spĺňajúcimi podmienky uvedené v zákone č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Žalovaný spolu s kúpnou zmluvou so spoločnosťou GMT projekt, spol. s r.o. uzatvoril súčasne aj zmluvu o uzatvorení budúcich kúpnych zmlúv. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že predmet prevodu bol od jeho prvotného predaja žalobkyňou žalovanému dňa 20. decembra 2011 využívaný výlučne za účelom zriadenia bytov pre sociálne slabšie rodiny. 2.2. Na uvedenom nezmenila nič ani skutočnosť, že žalovaný túto nehnuteľnosť predal tretej osobe, keďže aj táto bola povinná nehnuteľnosť užívať za účelom prestavby nehnuteľnosti z administratívnej budovy na budovu s bytovými jednotkami a jej následnej kolaudácie. Po uskutočnení uvedených úkonov bola spoločnosť GMT projekt spol. s r.o. povinná previesť vlastnícke právo na žalovaného. Na základe uvedeného odvolací súd nemal za preukázané nedodržanie dohodnutého účelu v kúpnej zmluve č. 1/2011 medzi zmluvnými stranami. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 35 ods. 2 a 3 OZ, ktoré upravuje výklad právnych úkonov. Podľa poslednej vety ods. 3 uvedeného ustanovenia je nevyhnutné prihliadať na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chrániť dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. V predmetnom prípade mal odvolací súd za preukázanú dobromyseľnosť žalovaného, ktorý všetkými právnymi úkonmi týkajúcimi sa predmetnej nehnuteľnosti sledoval jediný cieľ, ktorým bola prestavba nehnuteľnosti z administratívnej budovy na bytové jednotky pre sociálne slabšie rodiny, pričom uvedený účel vyplýval zo zmluvy ako podmienka pre predaj nehnuteľnosti za zvýhodnenú cenu.Odvolací súd výkladom predmetnej zmluvy dospel k záveru, že nie je spravodlivé konštatovať, že žalovaný porušil účel zmluvy, ak nehnuteľnosť predal tretej osobe za účelom jej prestavby na účel, ktorý od neho požadovala žalobkyňa, za podmienok, ak uzavrel zároveň aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v zmysle ktorej po kolaudácii nehnuteľnosti ako bytových jednotiek, ktoré spĺňajú zmluvné podmienky, zaviazal tretiu osobu povinnosťou previesť vlastnícke právo na žalovaného, ktorý následne bude byty využívať na účel dohodnutý so žalobkyňou. 2.3. Pokiaľ prvostupňový súd konštatoval, že žalovaný porušil zmluvné podmienky tým, že účel dojednaný v zmluve nevykonával vo vlastnom mene, ale túto nehnuteľnosť previedol na tretiu osobu, uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za účel zmluvy, nakoľko pod pojmom účel je nevyhnutné chápať cieľ, na ktorý má byť zameraná určitá činnosť, pričom v tomto prípade malo ísť o verejne prospešnú službu, a to zriadenie bytov pre sociálne slabšie rodiny. Uvedený účel bol zabezpečený aj po prevode nehnuteľnosti na tretiu osobu. Iba nedodržanie dohodnutého účelu, prípadne zmena účelu v rozpore s podmienkami podľa § 8a ods. 6 písm. c/ zákona o správe majetku štátu, ktoré odkazujú na podmienky podľa § 11 ods. 4 predmetného zákona, kde zákon špecifikuje päťročné obdobie, po ktoré musí byť dodržaný dohodnutý účel, spôsobuje zrušenie kúpnej zmluvy od počiatku. Z kúpnej zmluvy č. 1/2011 z 20. decembra 2011 nevyplýva podmienka žalobkyne ako predávajúcej, aby žalovaný vo vlastnom mene uvedenú nehnuteľnosť využíval na dohodnutý účel. Z bodu 3.1. predmetnej zmluvy vyplýva, že kupujúci bude využívať predmet kúpy na dohodnutý účel najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva a ak nedodrží dohodnutý účel alebo ho zmení v rozpore s podmienkami podľa § 8a ods. 6 písm. c/ zákona o správe majetku štátu, kúpna zmluva sa od začiatku zrušuje. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu dohodnutého účelu, nakoľko prevod majetku na tretiu osobu bol vykonaný výlučne za účelom jeho prestavby z administratívnej budovy na bytové jednotky slúžiace pre sociálne slabšie rodiny a následnej kolaudácie tejto nehnuteľnosti, nedošlo ani k zrušeniu zmluvy ex lege podľa § 11 ods. 4 zákona o správe majetku štátu. 2.4. Záverom odvolací súd poukázal na ustanovenie čl. 5 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa predala predmetnú nehnuteľnosť za účelom zriadenia bytov pre sociálne slabšie rodiny, pričom žalovaný ako aj tretia osoba, na ktorú bolo prevedené vlastnícke právo, uvedený účel dodržiavali, administratívna budova bola prerobená na bytové jednotky, táto budova bola skolaudovaná a následne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. októbra 2014 prešlo vlastnícke právo z tretej osoby na žalovaného. Zo správania žalovaného je zrejmé, že tento dohodnutý účel dodržal. Dojednaný účel, za akým došlo k predaju nehnuteľnosti, nebol preukázateľne porušený; došlo k prevodu vlastníckeho práva na tretí subjekt za účelom vykonania prestavby a kolaudácie budovy, aby bola spôsobilá naplniť dohodnutý účel.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnila § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Žalobkyňa vymedzila relevantnú právnu otázku, doteraz neriešenú odvolacím súdom, takto: „Či žalovaný... po nadobudnutí nehnuteľnej veci štátu... podľa § 8a ods. 6 písm. c) zák. č. 278/1993 Z.z.... dodržal účel kúpnej zmluvy v prípade, ak nehnuteľnú vec, pred uplynutím lehoty podľa § 11 ods. 4 zák. č. 278/1993 Z. z.... previedol, bez vedomia predávajúceho, na tretiu osobu, ktorá sa zaviazala nehnuteľnú vec využívať na účel, pôvodne dohodnutý v kúpnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným?“ V ďalšom žalobkyňa reprodukovala odôvodnenia nižších súdov a právne zvýrazňovala predovšetkým okolnosť, že žalovaný nevyužíval získaný majetok štátu vo vlastnom mene, v krátkej dobe predal nehnuteľnosť tretej osobe už za všeobecnú hodnotu, čím sa obohatil na úkor štátu o žalovanú sumu. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne zotrval na dôvodoch nižších súdov a navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolanie zamietol. V podstatnom uviedol, že v čase nadobudnutia nehnuteľnosti táto nebola spôsobilá na bývanie, pričom v čase rozhodovania súdov je (už) vlastníkom tejto nehnuteľnosti a poskytuje celkom 48 nájomných bytov pre sociálne slabšie rodiny.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je procesne prípustné, nie však dôvodné.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

7. Žalobkyňa v dovolaní uviedla, že prípustnosť jej dovolania vyplýva z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

8. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (nie skutkovú) hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil svoje rozhodnutie. Otázka relevantná podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť procesnou stranou vymedzená v dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. 9. V danom prípade žalobkyňa v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom zadefinovala relevantnú právnu otázku (bod 3), ktorá nebola dosiaľ dovolacím súdom vyriešená. Prípustnosť jej dovolania preto vyplýva z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Žalobkyňa v podstatnom vytýkala odvolaciemu súdu, že nesprávne interpretoval na vec sa vzťahujúce hmotnoprávne ustanovenie § 8a ods. 6 písm. c/ a § 11 ods. 4 zákona o správe majetku štátu tvrdiac, že žalovaný tým, že pred uplynutím lehoty 5 rokov previedol nehnuteľnosť na tretiu osobu, nedodržal účel kúpnej zmluvy z 20. decembra 2011.

10. Podľa § 11 ods. 3 zákona o správe majetku štátu prevod vlastníctva nehnuteľných vecí štátu musí byť vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu podľa § 8a ods. 5, s výnimkou podľa § 8a ods. 8 a 9. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca výnimočne previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu na účely výchovy a vzdelávania, poskytovania sociálnych služieb alebo zdravotnej starostlivosti za podmienok uvedených v § 8a ods. 6 písm. e). Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj na účely diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj obci alebo vyššiemu územnému celku za podmienky, že obec alebo vyšší územný celok bude tento nehnuteľný majetok využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb. 10.1. Podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona pri prevode nehnuteľného majetku štátu podľa § 8a ods. 6 písm. c) alebo písm. e) je kupujúci povinný dodržať dohodnutý účel najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak kupujúci nedodrží dohodnutý účel alebo ak zmení dohodnutý účel v rozpore s podmienkami podľa § 8a ods. 6 písm. c) alebo písm. e), kúpna zmluva sa od začiatku zrušuje. V tomto prípade je správca povinný podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností. 10.2. Podľa § 8a ods. 6 písm. c) citovaného zákona správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie pri prevode nehnuteľnej veci štátu do vlastníctva obce alebo mestskej časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mestskej časti mesta Košice (ďalej len „obec“) za podmienky, že obec bude tento nehnuteľný majetok vo svojom mene využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb a že obec dodrží podmienky uvedené v § 11 ods. 4;to platí aj pri prevode nehnuteľnej veci štátu do vlastníctva vyššieho územného celku.

11. Odvolací súd vo vzťahu k nastolenej otázke žalobkyňou (bod 3) v podstatnom uviedol, že dohodnutým účelom pri prevode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy z 20. decembra 2011 bolo využívanie predmetnej nehnuteľnosti na poskytovanie všeobecne prospešných služieb - zriadenia bytov pre sociálne slabšie rodiny. V čase ďalšieho (dočasného, pozn.) prevodu vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti na tretí subjekt (spoločnosť GMT projekt spol. s r.o.)podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu dojednaného účelu, nakoľko účelom tohto (ďalšieho) prevodu bolo (iba) zrekonštruovanie administratívnej budovy na bytový dom a zabezpečenie kolaudácie predmetnej nehnuteľnosti ako bytového domu. Po uskutočnení uvedených úkonov bola spoločnosť GMT projekt spol. s r.o. povinná previesť vlastníckeho právo na žalovaného, k čomu aj došlo. Predmet prevodu bol preto od jeho prvotného predaja žalobkyňou žalovanému využívaný výlučne za účelom zriadenia bytov pre sociálne slabšie rodiny. V tejto súvislosti odvolací súd akcentoval princíp spravodlivosti a dobromyseľnosť žalovaného (§ 35 ods. 2 a 3 OZ), ktorý všetkými právnymi úkonmi týkajúcimi sa predmetnej nehnuteľnosti sledoval jediný cieľ, ktorým bola prestavba nehnuteľnosti z administratívnej budovy na bytové jednotky pre sociálne slabšie rodiny, pričom uvedený účel vyplýval zo zmluvy ako podmienka pre predaj nehnuteľnosti za zvýhodnenú cenu. V neposlednom rade odvolací súd s poukazom na čl. 5 CSP konštatoval, že žalobkyňa predala predmetnú nehnuteľnosť za účelom zriadenia bytov pre sociálne slabšie rodiny, pričom žalovaný ako aj tretia osoba, na ktorú bolo prevedené vlastnícke právo, uvedený účel dodržiavali, administratívna budova bola prerobená na bytové jednotky, táto budova bola skolaudovaná a následne na základe kúpnej zmluvy z 23. októbra 2014 prešlo vlastnícke právo z tretej osoby opätovne na žalovaného. Zo správania žalovaného je teda zrejmé, že tento dohodnutý účel dodržal. Dojednaný účel, za akým došlo k predaju nehnuteľnosti, nebol preukázateľne porušený, pretože k prevodu vlastníckeho práva na tretí subjekt došlo za účelom vykonania prestavby a kolaudácie budovy, aby bola spôsobilá naplniť dohodnutý účel.

12. Vyslovený právny názor odvolacieho súdu pri jeho interpretácii na vec sa vzťahujúcich zákonných hmotnoprávnych (§ 11 ods. 3 a 4 a § 8a ods. 6 písm. c/ zákona o správe majetku štátu) a procesných ustanovení (čl. 5 CSP), ako aj zmluvných ustanovení (čl. I, bod 1.3, čl. III, bod 3.1 zmluvy z 20. decembra 2011 a čl. I, bod 3 zmluvy z 22. júla 2013) považuje dovolací súd za právne a hodnotovo korektný. Podľa názoru dovolacieho súdu žalobkyňou prezentovaný výklad posudzovanej právnej otázky je neprípustne formalistický, nezohľadňujúci reálie daného prípadu. Skutočnosti tiež odporuje tvrdenie žalobkyne, že tretia osoba za zaviazala nehnuteľnosť využívať na účel pôvodne dohodnutý medzi sporovými stranami (pozri bod 3). Bez ohľadu na možnú protirečivosť a tým aj nedostatočnú určitosť obsahu bodu 1.3 kúpnej zmluvy z 20. decembra 2011 (poskytovanie služby c/a zriadenie bytov) - tvoriaceho „účel užívania predmetu kúpy“ - je zrejmé, že primárnym účelom zákonnej úpravy umožňujúcej výhodnejšie získanie prebytočného majetku štátu obcou bolo, že tento majetok bude obec využívať určitú dobu (minimálne 5 rokov) na poskytovanie všeobecne prospešných služieb (byty pre sociálne slabších). Uvedený účel (poskytovanie bývania sociálne slabším) bolo možné splniť až potom, ako žalovaným získaná administratívna nehnuteľnosť sa prestavia na byty. Aj keď zo strany žalovaného bolo možné zabezpečiť prestavanie získanej nehnuteľnosti na byty inak ako (dočasnou) zmenou vlastníctva tejto nehnuteľnosti, samotná táto okolnosť - pri zachovaní základného zákonného a zmluvného účelu (poskytovanie sociálnej služby), ktorý bol dodržaný - nemôže už po konvalidácii vadného stavu ex lege spôsobiť zánik kúpnej zmluvy v zmysle § 11 ods. 4 zákona o správe majetku štátu resp. odobranie finančného zvýhodnenia obci (žalovanému).

13. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobkyne podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP neopodstatnene smeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd preto jej nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.

14. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v dovolacom konaní plný úspech, preto mu proti neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.