7 Cdo 30/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   v   dedičskej veci po J. Š., zomrelom X., naposledy bytom D. vedenej na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 14 D 670/2005, o dovolaní dediča Ing. Ľ. Š. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 29. mája 2009, sp. zn. 19 CoD 7/2009 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a.

Dedičke Gabriele Tomášovej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza uznesením z 8. januára 2009, č. k. 14 D 670/2005 - 93 určil všeobecnú cenu majetku po poručiteľovi J.Š., výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva a v zmysle § 175q písm. d/ O. s. p. rozhodol, že Ing. Ľ. Š.. nadobudol nehnuteľnosti v k. ú. R. s povinnosťou vyplatiť ostatných dedičov. Súd zároveň určil odmenu súdnemu komisárovi, ktorú boli povinní zaplatiť dedičia tak, ako bolo uvedené vo výroku uznesenia.

Na odvolanie dedičov Krajský súd v Trenčíne uznesením z 29. mája 2009, č. k. 19 CoD 7/2009 – 117 potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne, keď mal za to, že dedič, ktorému bolo nadobudnutie dedičstva potvrdené, má najlepšie predpoklady na obhospodarovanie zdedených nehnuteľností.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dedič Ing. Ľ. Š. dovolanie (č. l. 128), v ktorom (po jeho doplnení) sa domáhal nového rozhodnutia o dedičstve po J.Š. tak, aby boli v konaní prededené všetky nehnuteľnosti, ktoré patrili poručiteľovi.

K podanému dovolaniu sa písomne vyjadrila dedička G. T., zastúpená právnou zástupkyňou, a žiadala, aby najvyšší súdu dovolanie zamietol ako neprípustné a priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia v sume 149,23 euro.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) pred tým, než by sa napadnutým rozhodnutím krajského súdu zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote.

Z   ustanovenia § 240 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že účastník môže podať dovolanie   do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota   od doručenia opravného uznesenia.

Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde (§ 240 ods. 2 O. s. p.).

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne   na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 57 ods. 2 O. s. p.). Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O. s. p.).

Citované ustanovenie § 240 ods. 1 O. s. p. stanovuje objektívnu procesnú lehotu   na podanie dovolania, a to jeden mesiac od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Ide o zákonnú lehotu, ktorej začiatok plynutia je stanovený objektívne pre všetkých účastníkov konania, bez ohľadu na ich vôľu. Aby lehota bola zachovaná, je potrebné podať dovolanie   na súde, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni; podanie dovolania na súde odvolacom alebo dovolacom je však pre zachovanie lehoty rovnako postačujúce. Dovolacia lehota je tiež zachovaná, ak je dovolanie spísané do zápisnice na nepríslušnom súde, alebo ak sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Ide o lehotu, ktorá nemôže byť súdom predĺžená a odpustenie jej zmeškania je vylúčené výslovným znením zákona (§ 240 ods. 2 veta prvá O. s. p.).

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 29. mája 2009, č. k. 19 CoD 7/2009 – 117 nadobudlo právoplatnosť 12. októbra 2009 (posledné doručenie vykonané dedičovi B. Š.)

Jednomesačná lehota vymedzená zákonom na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) začala v   danom prípade plynúť 13. októbra 2009 a uplynula s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 2 O. s. p. 13. novembra 2009 (pracovný deň).

Preto, pokiaľ dedič podal dovolanie osobne 18. novembra 2009 (č. l. 128), dovolanie bolo podané oneskorene.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že navrhovateľka, ktorej by podľa výsledku konania právo na náhradu trov tohto konania vzniklo, návrh na rozhodnutie o trovách nepodala.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. decembra 2010

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

  predsedníčka senátu Za správnosť: Marta Hrčková