7Cdo/3/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu J. P., bytom X., zastúpeného JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Vojtecha Spanyola 8343/1A, proti žalovanému H. G., bytom X., zastúpenému Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom so sídlom v Žiline, Veľká Okružná 39, o zakázanie zasahovania do pokojného stavu, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 6 C 245/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. júna 2017 sp. zn. 8 Co 77/2017, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 6 C 245/2014-85 zo dňa 16. septembra 2016 žalobný návrh v celom rozsahu zamietol, žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 5. augusta 2014 a doplnenou podaniami žalobcu zo dňa 21. novembra 2014 a zo dňa 14. mája 2015, sa žalobca proti žalovanému domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bolo žalovanému zakázané pohybovať sa vo vzdialenosti minimálne 10 metrov od pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. X., evidovaných na LV č. XXX ako parcely KNC č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 796 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2 a vstupovať na pozemky nachádzajúce sa v k. ú. X. evidované na LV č. XXX ako parcely KNC č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 311 m2 a XXXX - záhrady o výmere 563 m2; možno konštatovať, že žalobca sa proti žalovanému domáhal ochrany pred zásahmi žalovaného do jeho práva na obydlie (v dome súp. č. 1060, postavenom na parcele KNC č. XXXX/X, k. ú. X.) a pokojného užívania nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX k. ú. X. a súčasne práva na zdravie. Dodal, že žalobcom tvrdené konanie žalovaného malo spočívať v schválnostiach, verbálnych a fyzických útokoch, ktoré však žalobca nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 28. júna 2017 sp. zn. 8 Co 77/2017 naodvolanie žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vrátane výroku o trovách konania potvrdil (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“); žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Keďže aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP konštatoval správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkázal. Poukázal na ustanovenie § 154 CSP, podľa ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, t. j. najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. K odvolacím námietkam žalobcu o nepredvolaní a nevypočutí svedkov odvolací súd uviedol, že aj dôkaz - výsluch svedkov súd môže nariadiť len na návrh (§ 196 ods. 1 CSP). Okrem toho ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní (§ 197 ods. 1 CSP). Pokiaľ ide o nové dôkazy (vyžiadanie posudku na žalovaného zo škôl, ktoré navštevoval, výsluch svedkyne G. Y.), v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné nové skutočnosti a dôkazy (novoty), ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že vyššie uvedené dôkazy žalobca v konaní pred okresným súdom nenavrhol napriek poučeniam (č. l. 48 spisu - doručené dňa 4. júna 2015 a č. l. 63 spisu - doručené dňa 26. júla 2016). Prípustnosť je možná len za podmienok ustanovených v § 366 CSP (týkajú sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolateľ ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie). Dôkazy navrhnuté žalobcom v odvolacom konaní nie sú podľa odvolacieho súdu takýmito novotami, a preto na ne nemohol prihliadnuť.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca z dôvodov podľa § 420 f/ CSP, pretože odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal nesprávny postup prvoinštančného i odvolacieho súdu, ktoré po zmene dôkaznej situácie na pojednávaní 16. septembra 2016 mu vzhľadom na obranu žalovaného nedali možnosť produkovať ďalšie dôkazy na preukázanie obsahu a pravosti čestných vyhlásení svedkov ako súkromných listín, keď vo veci bolo rozhodnuté na predmetnom pojednávaní, na ktorom žalobca ospravedlnil svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti ako i s ukončením sporu. Žalobca v dovolaní ďalej namietal, že odvolací súd nepostupoval v súlade s § 366 písm. d/ CSP v spojení s § 384 ods. 3 CSP, keď vôbec nevyhodnotil listinný dôkaz, ktorým je vyrozumenie Okresnej prokuratúry Žilina č. 1 Pn 250/17/5511-8 z 22. mája 2017, ktoré žalobca doručil odvolaciemu súdu ešte pred jeho rozhodnutím; ide o nový dôkaz preukazujúci závažnosť konania žalovaného, ktorý nemohol byť žalobcom uplatnený pred súdom prvej inštancie. Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol podľa § 448 CSP ako nedôvodné.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP).

6. V danom prípade bolo dovolanie podané už za účinnosti nového civilného procesného kódexu. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom)ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).

7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V danom prípade žalobca v dovolaní namieta, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 420 písm. f/ CSP.

9. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

11. Podľa názoru žalobcu uvedeného v dovolaní k vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP došlo tým, že súd prvej inštancie mu po zmene dôkaznej situácie na pojednávaní 16. septembra 2016 nedal možnosť vzhľadom na obranu žalovaného, aby produkoval dôkazy na preukázanie obsahu a pravosti čestných vyhlásení ako i tým, že odvolací súd vôbec nevyhodnotil ním predložený listinný dôkaz, ktorým je vyrozumenie Okresnej prokuratúry Žilina č. 1 Pn 250/17/5511-8 z 22. mája 2017.

12. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

14. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súduposudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

15. Pri posudzovaní opodstatnenosti dovolacej argumentácie žalobcu dovolací súd považuje námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu prvoinštančného súdu spočívajúceho v neumožnení žalobcovi produkovať ďalšie dôkazy po zmene dôkaznej situácie na pojednávaní 16. septembra 2016, teda na pojednávaní, na ktorom žalobca ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s prejednaním i rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti, za irelevantnú, keďže postupom súdu prvej inštancie nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Žalobca bol opakovane riadne poučený, a to poučením v zmysle § 114 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) z 29. mája 2015, doručeným mu 4. júna 2015 a po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku poučením o procesných právach a povinnostiach doručeným mu 26. júla 2017, keď spolu s poučením mu bolo doručené i vyjadrenie žalovaného a predvolanie na termín pojednávania 16. septembra 2016. Žalobca svoju neúčasť na nariadenom termíne pojednávania ospravedlnil, súhlasil s prejednaním i rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Nedošlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania tým, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím nedal žalobcovi príležitosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného, keď žalobca súhlasil s prejednaním i rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti; žalobca mal navyše možnosť namietať rozhodnutie súdu prvej inštancie v riadnom opravnom prostriedku. Žalobca túto možnosť využil a uplatnil svoj vplyv na konanie podaním odvolania, v ktorom uviedol, z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Odvolací súd sa s jeho námietkami v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vyporiadal. Dovolací súd poukazuje na to, že v danej situácii žalobca už cestou riadneho opravného prostriedku dosiahol sledovaný účel, jeho tvrdenie o porušení práva na spravodlivý súdny proces nemá tak žiadne opodstatnenie (k tomu porovnaj m. m. R 39/1993).

16. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti procesných strán. Súd prvej inštancie vytvoril obom procesným stranám rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Žalobca v prvoinštančnom konaní okrem listinných dôkazov pripojených k žalobe žiadne dôkazy nepredložil, neuplatnil prostriedky procesného útoku či procesnej obrany. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy opakovane dospel k záveru, že nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nezakladá vadu zmätočnosti (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Nová právna úprava na samej podstate uvedeného nič nezmenila.

17. Dovolací súd opakovane zdôrazňuje, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (por. I. ÚS 97/97). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu teda nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. Treba tiež zdôrazniť, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol, ako žalobcom predložené dôkazy vyhodnotil.

18. Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že námietka žalobcu, že mu súd prvej inštancie neumožnil uskutočnenie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, je neopodstatnená.

19. Dovolací súd i druhú dovolaciu námietku žalobcu o nevyhodnotení listinného dôkazu - vyrozumenia Okresnej prokuratúry Žilina č. 1 Pn 250/17/5511-8 z 22. mája 2017 považuje za irelevantnú. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že listinný dôkaz - vyrozumenie Okresnej prokuratúry Žilina (č. l. 135) bolo doručené odvolaciemu súdu až 19. júna 2017, teda po uplynutí odvolacej lehoty.

20. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Dovolateľ sa teda mylne domnieva, že odvolací súd bol povinný prihliadať a vyhodnotiť vyššie popísaný listinný dôkaz, ktorý bol predložený síce pred rozhodnutím odvolaciehosúdu, ale po uplynutí odvolacej lehoty. Odvolací súd preto svojím postupom nezasiahol do práva žalobcu na spravodlivý proces a svojím postupom mu neznemožnil uskutočňovanie procesných oprávnení.

21. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.

22. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.