Najvyšší súd  

7 Cdo 279/2013

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. M. Š., bývajúceho v P., proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody,

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.   18 C 33/2006, o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. mája 2012, sp. zn. 6 Co 184/2011,

takto

  r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

  O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 10. marca 2011, č. k. 18 C 33/2006–196

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 96 365,- € titulom

náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu  

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 82/2001 podľa zákona č. 58/1969 Zb.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Žalovanému nepriznal náhradu trov

konania. V odôvodnení citoval ustanovenia § 18 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb. a § 3 ods. 1,

2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len“ zákon č. 514/2003 Z. z.„). Poukázal  

na zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody podľa citovaných ustanovení.  

Uviedol, že ak by súd pripustil, že neprerokovaním veci bez zbytočných prieťahov (podľa

nálezu ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 88/05) došlo k nesprávnemu úradnému postupu, aj v tom

prípade by bolo treba žalobu zamietnuť, pretože nie je daná príčinná súvislosť medzi vznikom

škody a nesprávnym úradným postupom. Z výpisu z obchodného registra totiž vyplýva, že

spoločnosť REPUBLIKA, a.s. bola vymazaná 25. augusta 2009 a vec pod sp. zn.   12 C 82/2001 bola právoplatne rozhodnutá 19. mája 2005 s vykonateľnosťou rozsudku  

23. mája 2005. Žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup zo strany súdov, ani príčinnú

súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, preto sa súd nezaoberal

ani výškou (uplatňovanej) škody. Upustil aj od ďalšieho navrhovaného dokazovania pre jeho

nadbytočnosť (pripojením exekučného spisu) z uvedených dôvodov. O trovách konania

rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 28. mája 2012, sp. zn.  

6 Co 184/2011 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.)

a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Napadnutý rozsudok preskúmal

v rozsahu odvolacích dôvodov bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Uviedol, že v spise

Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 12 C 82/01 je založený nález ÚS SR sp. zn. ÚS 88/05

z 12. októbra 2005, z ktorého vyplýva, že bolo porušené základné právo žalobcu  

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy Slovenskej

republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v tomto konaní. Ústavný súd konštatoval, že

okresný súd síce vykonával úkony, nebolo zistené neodôvodnené obdobie nekonania,

efektívnosť úkonov však nesmerovala k včasnému rozhodnutiu. V okolnostiach prípadu bolo

teda konanie okresného súdu podľa ústavného súdu neefektívne (str. 14 – 15 nálezu).

Odvolací súd považoval za nepochybné, že prieťahy v súdnom konaní sú nesprávnym

úradným postupom v zmysle § 18 zákona č. 58/1969 Zb. a § 19 zákona č. 514/2003 Z. z., ale

stotožnil sa so záverom prvostupňového súdu, že chýba príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom okresného súdu (vo veci sp. zn. 12 C 82/01) a vznikom škody. Nebolo

totiž preukázané, že by príčinou nemožnosti žalobcu vymôcť od spoločnosti REPUBLIKA,  

a. s. priznanú náhradu mzdy boli prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 82/01. Teda, ak

by sa aj toto   konanie (o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy) skončilo právoplatne skôr,

nebol daný žiadny podklad pre záver, že by táto spoločnosť bola schopná vyplatiť žalobcovi

náhradu mzdy, resp. že by ju vymohol v exekúcii. V konaní bola preukázaná len tá

skutočnosť, že rozsudok vo veci 12 C 82/01 nadobudol právoplatnosť 19. mája 2005

a vykonateľnosť 22. mája 2005 a spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra až  

25. augusta 2009 (po viac ako štyroch rokoch). Z toho vyplýva, že nebola preukázaná

existencia jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom štátu a to príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.

v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal, že postupom odvolacieho súdu

tým, že vec prejednal bez nariadenia pojednávania, mu bola odňatá možnosť konať  

pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Tvrdil, že došlo k vadám podľa § 237 O.s.p., konanie bolo

postihnuté inou vadou, rozhodnutie vychádzalo zo skutkových zistení, ktoré nemajú

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní a spočíva na nesprávnom posúdení veci

z dôvodov, ktoré v dovolaní rozviedol.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru,

že dovolanie žalobcu nie je prípustné.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa  

§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p.  

Dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci rozsudok

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého

by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa ustanovenia § 238 O.s.p. prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len  

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nepodanie   návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, o odňatie možnosti konať pred súdom a o rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo   nesprávne obsadeným súdom). Vady konania podľa ustanovenia  

§ 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. žalobca nenamietal a ich existenciu po preskúmaní veci nezistil

ani dovolací súd.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd sa

osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu bola

žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky

(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“).

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. ako

dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej

veci proti potvrdzujúcemu rozsudku) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa,

že v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie,

že konanie je takouto vadou postihnuté.

Žalobca namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým,

že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

V prejednávanej veci podal žalobca odvolanie 13. apríla 2011, o ktorom odvolací súd

rozhodol 28. mája 2012 pri zachovaní postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p.  

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2012 na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie

vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný

záujem.

V ostatných prípadoch možno o dovolaní rozhodnúť aj bez pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.).

Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania

podľa § 214   ods. 1 O.s.p. (krajský súd nepovažoval za potrebné dokazovanie dopĺňať ani

zopakovať, nejde o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie

pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem), odvolací súd v súlade s § 214 ods. 2

O.s.p. rozhodol o dovolaní žalobcu bez naradenia pojednávania. Postupom odvolacieho súdu,

plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom  

do 31. decembra 2012, sa žalobcovi neodňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ O.s.p.

Pokiaľ ide o vyhodnotenie vykonaného dokazovania, dovolací súd uvádza, že podľa  

§ 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania

najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných

dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe

nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (pre úplnosť treba uviesť, že

nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani

vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – pozri § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Aj

nesprávnosť   skutkových zistení   by mohla prípadne zakladať (len) tzv. inú vadu konania

majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (nie nedostatok, ktorý by v rozhodovacej

praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol považovaný za dôvod, ktorý zakladá

procesnú vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretože ním nie je znemožnená realizácia

procesných oprávnení účastníka konania). Vadu tejto povahy možno však namietať len

v procesne prípustnom dovolaní (čo nebol daný prípad).

Žalobca namietal aj inú (v dovolaní nešpecifikovanú) vadu konania a nesprávne

právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.).

Treba pritom uviesť, že tzv. iné vady   konania (t. j. procesné vady, ktoré na rozdiel  

od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladajú zmätočnosť rozhodnutia a ktorých základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní a dôsledkom nesprávne rozhodnutie súdu) sú síce relevantným

dovolacím dôvodom, samé osebe však prípustnosť dovolania nezakladajú. Pokiaľ nie sú

splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania (o aký prípad išlo v danej veci), nemožno

napadnuté rozhodnutie podrobiť preskúmaniu po vecnej a právnej stránke. Dovolanie je totiž

podľa Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorým

nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu, ale len tie, o ktorých to zákon

výslovne ustanovuje.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak  

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť  

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti by

mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne) použil

správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f / O.s.p.,

lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkom konania

neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (pozri napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,  

3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010). Preto

dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu dovolacieho konania) nemohol

preskúmavať rozhodnutia súdov nižších stupňov vo vzťahu k námietkam žalobcu  

z hľadiska správnosti ich právnych záverov.  

Ustanovenie § 241 ods. 2 O.s.p. taxatívne vypočítava dovolacie dôvody, pre ktoré

môže dovolateľ napadnúť dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolací dôvod

uvádzaný žalobcom - rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej

časti oporu vo vykonanom dokazovaní – bol   účinnosťou zákona č. 353/2003 Z. z.  

od 1. septembra 2003 z tohto ustanovenia vypustený. Preto na tento dovolací dôvod (použitý

žalobcom) už dovolací súd nemohol prihliadať.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno

vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody

prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/

O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal. Dovolací súd jej náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy tohto konania nevznikli (§ 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. júna 2014

  JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková