UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, B. zast. splnomocnenou zástupkyňou Mgr. N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, B., o zaplatenie 4.683,39 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 11Csp/87/2017, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. februára 2021, č.k. 9CoCsp/51/2020-380, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. februára 2021, č.k. 9CoCsp/51/2020-380 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 25. februára 2021, č.k. 9CoCsp/51/2020-380 Krajský súd v Žiline (ďalej ako „odvolací súd") potvrdil rozsudok Okresného súdu Námestovo (ďalej ako „súd prvej inštancie") č.k. 11Csp/87/2017-308 zo dňa 11. septembra 2019 vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách konania, vo zvyšnej časti odvolaním nenapadnutej ponechal rozsudok nedotknutý a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 210,32 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 16.06.2017 do zaplatenia, žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
2. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie mal preukázané, že strany konania dňa 09.05.2012 uzatvorili úverovú zmluvu, ktorú vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že neobsahovala obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predmetná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou má povahu spotrebiteľskej zmluvy a právny vzťah účastníkov zmluvy sa spravuje zák. č. 129/2010 Z. z. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy bol v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase jej uzatvorenia údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento údaj nemožno odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dníod uzatvorenia zmluvy a počtu splátok, ale spotrebiteľ musí už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácii presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva uvedenú obligatórnu náležitosť neobsahovala. Na uvedenom právnom závere nič nemení ani tvrdenie žalobkyne, keď ohľadom doby trvania úveru a termínu konečnej splatnosti úveru poukazovala na bod 5.3 zmluvy.
3. Odvolací súd sa nestotožnil s výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., že toto ustanovenie vyžaduje, aby v splátke mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Vychádzajúc z účelu a zmyslu § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. odvolací súd dospel k záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky, nakoľko pokiaľ § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne interpretovať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj,,dovolateľka") dovolanie, ktorého prípustnosť odvodzovala z § 421 písm. b) CSP.
5. Dovolateľka za právnu otázku riešenú odvolacím súdom považovala,,otázku vyžadovania uvedenia konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere za účelom splnenia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z." Právna otázka, od vyriešenia ktorej záviselo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu mala byť podľa názoru dovolateľky zodpovedaná takto:,,Nie je potrebné, aby zmluva za účelom splnenia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č 129/2010 Z.z. obsahovala konkrétny dátum konečnej splatností úveru, ale táto obligatórna náležitosť je splnená aj vtedy, keď zmluva obsahuje konkrétne úverové parametre ako objektívne zistiteľné kritériá, z ktorých je nepochybne možné určiť termín konečnej splatnosti."
6. K splneniu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. dovolateľka uviedla, že pri rozhodovaní súd nevzal do úvahy bod 5.3. zmluvy, ktorý stanovuje termín konečnej splatnosti úveru a v spojení s § 122 OZ je možné určiť termín konečnej splatnosti konkrétnym časovým okamihom. Dovolateľka poukázala na to, že záver súdu, že termín konečnej splatnosti úveru musí byť určený dátumovo, nevyplýva z textu zák. č. 129/2010 Z.z., dôvodovej správy k nemu ani zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008. Zo znenia § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti musí byt' definovaná konkrétnym dátumom. Dobu trvania zmluvy a konečnú splatnosť úveru je možné celkom jednoznačne vyvodiť aj zo Základných parametrov úveru uvedených v bode 5.2. zmluvy, kde je uvedený termín splatnosti 1. Anuitnej splátky, v bode 5.1. a 5.3, v ktorých je uvedený údaj o počte anuitných splátok a údaj o tom, že periodicita anuitných splátok je mesačná a teda vzhľadom na uvedené parametre je kombinácia týchto údajov dostatočným určením doby konečnej splatnosti úveru.
7. Dovolateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu zamietnutia žaloby a rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby a vec vrátil na ďalšie konanie. Dovolateľka žiadala priznať náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania.
8. Žalovaná vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedla, že považuje rozsudok odvolacieho súdu v rozhodnutí o dátume konečnej platnosti za správny.
9. Dovolateľka vo vyjadrení k dovolaniu zotrvala na podanom dovolaní.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s §429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
11. Dovolateľka za právnu otázku označila,,otázku vyžadovania uvedenia konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere za účelom splnenia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z."
12. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
13. Dovolateľka v dovolaní uviedla, že prípustnosť jej dovolania vyplýva z § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolateľka podala dovolanie dňa 19. mája 2021, pričom následne bola predmetná právna otázka dovolacím súdom riešená. K tomu dovolací súd poznamenáva, že pri rozhodovaní je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti jej riešenia táto otázka spadá. Prípustnosť podaného dovolania teda dovolací súd posudzuje vždy autonómne podľa jeho obsahu (8Cdo/54/2018, I. ÚS 51/2020), keďže povinnou náležitosťou dovolania v prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa § 432 CSP nie je uvedenie toho, v čom dovolateľ vidí prípustnosť podaného dovolania. Vec prejednávajúci senát vychádzajúc z uvedeného a zohľadňujúc vlastnú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, prípustnosť predmetného dovolania posudzoval z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľkou vymedzenej právnej otázky, ktorá je v praxi dovolacieho súdu riešená.
14. Keďže dovolateľkou nastolená právna otázka bola rozhodujúca pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, dovolací súd skúmal či opodstatnene vytýka, že pri riešení tejto otázky zo strany odvolacieho súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
15. V rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/69/2020 zo dňa 30. novembra 2021, týkajúcom sa podobnej skutkovej a právnej problematiky najvyšší súd dospel k záveru, že,,25. Eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2018, ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2018 nemožno od dodávateľov (veriteľov) žiadať, aby v nich uvádzali presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádzalo tento pojem („termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru"), je za použitia eurokonformného výkladu práva možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len vyjadruje požiadavku na uvedenie „dĺžky, či doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere". 26. Podľa názoru dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, tak ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. c) Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica"). 27. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je nutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dokonca v podobe konkrétneho dátumu. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie v o vzťahu k u každej náležitosti (t. j. k d o b e trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) osobitne, ale len vyjadruje požiadavku na uvedenie „doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere" v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c) Smernice. 29.1. Správnosť vyššie uvedených záverov dovolacieho súdutýkajúcich sa eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 (v znení v dobe uzavretia zmluvy, aktuálne ustanovenie § 9 ods. 2 písm. d)) potvrdzuje nielen samotné znenie účinného zákona č. 279/2017 Z. z., ale a j jeho dôvodová správa, v ktorej s a uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v Rozsudku a zabezpečenie súladu so Smernicou. V zmysle Rozsudku zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice, a to vzhľadom k tomu, že touto Smernicou sa zabezpečuje úplná harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov (v článku 22 ods. 1 smernice je uvedené, že,,členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice") Zmluva o spotrebiteľskom úvere môže obsahovať aj prípadné iné zmluvné podmienky zakotvené v čl. 10 ods. 2 písm. u) Smernice, avšak tieto podmienky musia byť individuálne dohodnuté so spotrebiteľom v rámci ich úverového zmluvného vzťahu, ako to vyplýva z bodu 57. Rozsudku. Ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. u) Smernice by sa nemalo podľa bodu 58. Rozsudku vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Ak by predmetné ustanovenie bolo ponechané v zákone č. 129/2010 Z. z., Slovenská republika by išla nad rámec podmienok stanovených Smernicou. Súčasne zákon neobmedzuje veriteľa v tom, aby nad rámec zákona dohodol so spotrebiteľom doplnenie ustanovení, ktoré pomáhajú spotrebiteľovi pochopiť rozsah jeho záväzku. V záujme každého veriteľa, ktorého zámerom je zodpovedné podnikanie a poskytovanie spotrebiteľských úverov, je poskytnutie čo najkomplexnejšieho rozsahu informácií."
16. Dovolací súd zo spisu zistil, že na základe úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX. uzatvorenej stranami sporu 09. mája 2012 bol žalobkyňou žalovanej poskytnutý bezúčelový úver vo výške 6.800,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 14,9 %, s ročnou percentuálnom mierou nákladov (RPMN) 16,78 %, priemernou hodnotou RPMN 12,45 % a celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom vo výške 13.314,- eur, s mesačnou splátkou 108,96 eur, splatnou v 11. deň v kalendárnom mesiaci. Klient sa zaväzuje, že celý úver s príslušenstvom bude uhradený do 120 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy, pričom banka vykoná poslednú splátku v deň uvedený v bode 5.2. (v 11. deň kalendárneho mesiaca) posledného mesiaca tejto lehoty.
17. Dovolací súd má za to, že priamo v texte predmetnej úverovej zmluvy v rámci bodov 5 je podľa dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne definovaný termín splatnosti 1. splátky a rovnako je z tohto bodu zrejmý aj dátum konečnej splatnosti úveru, t. j. poslednej úverovej splátky, a to aj pre priemerného spotrebiteľa, t.j. 120 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy.
18. V zmysle vyššie uvedeného teda eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení v dobe uzavretia zmluvy umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné uvedenie požadovaných informácií vo vzťahu ku každej náležitosti (t. j. k dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) osobitne, ale len vyjadruje požiadavku na uvedenie „doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere" v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c) Smernice, v zmysle ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o úvere.
19. Z uvedených dôvodov dovolací súd konštatuje opodstatnenosť námietky dovolateľky, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení v takej otázke (splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), ktorá bola podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je/nie je bezúročný (§ 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z.), na základe čoho dovolací súd uzatvára, že dovolanie je v zmysle § 421 ods. l písm. b) nielen prípustné, ale tiež dôvodné.
20. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Dovolací súd podľa týchto ustanovení zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil naďalšie konanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
21. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.