UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ V.. G.M. Š.A., bytom J.Č., T.J.. U.. F.. J.. W. XXXX/XX, 2/ H.U. Ď.U., bytom P.É. V. XXX, 3/ Ľ.A. E.A., bytom P. V. XXX, 4/ Q.. P.A. S.A., bytom P. V. XXX, 5/ U.A. Ď.A., bytom P. V. XXX a 6/ U.M. Q.A., bytom G., Y. XXXX/XX, všetkých zastúpených spoločnosťou Mgr. VIKTÓRIA HELLENBART advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Lučenec, Martina Rázusa 146/23, v mene ktorej koná Mgr. Viktória Hellenbart, advokátka a konateľka, proti žalovaným 1/ X.R. W.R. a 2/ O.A. W.A., obaja ako neznámi vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 11 C 291/2015, o dovolaní žalobcov 1/ až 6/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. apríla 2019 sp. zn. 15 Co 89/2018, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaní nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 15. decembra 2017 č. k. 11 C 291/2015-118 určil že nehnuteľnosti v katastrálnom území a obci Q. S., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako EKN parcela č. XXX o výmere 1027 m2 orná pôda, EKN parcela č. XXXX o výmere 94 m2 záhrady, EKN parcela č. XXXX o výmere 209 m2 orná pôda, patria do dedičstva po poručiteľovi X. Ď., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Q. S., ktorý zomrel XX. XX. XXXX. Žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie zástupcu žalovaných rozsudkom z 24. apríla 2019 sp. zn. 15 Co 89/2018 rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku potvrdil, druhý výrok o trovách prvoinštančného konania zmenil tak, že žalobcom 1/ až 6/ náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovaným 1/ a 2/ nepriznal. Zároveň žalobcom 1/ až 6/ náhradu trovodvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ nepriznal. Odvolací súd zmenil rozhodnutie o trovách konania, pretože Slovenský pozemkový fond v konaní vystupuje iba ako zástupca neznámych vlastníkov, teda nemôže byť zaviazaný na plnenie trov konania žalobcom a tak bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 257 CSP pre výnimočnosť prípadu, ale aj so zreteľom na špecifickú právnu úpravu, v ktorej je možné vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu vo výroku o náhrade trov konania podali dovolanie žalobcovia 1/ až 6/, v ktorom namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v súvislosti s možnosťou zaviazať Slovenský pozemkový fond ako zástupcu neznámych vlastníkov zo zákona na náhradu trov konania.
4. Zástupca žalovaných navrhol dovolanie žalobcov odmietnuť.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonom stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, len ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne podanie dovolania nepripúšťa, nemožno rozhodnutie odvolacieho súdu úspešne napadnúť dovolaním; rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
7. Žalobcovia, vychádzajúc z obsahu dovolania (§ 124 CSP), vyvodili prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Zároveň však z odseku 2 citovaného ustanovenia vyplýva, že dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP.
8. Dovolaním napadnutým uznesením odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o trovách konania (§ 357 písm. m/ CSP).
9. Dovolací súd poznamenáva, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky zastáva názor, že podľa CSP nie je prípustné dovolanie proti uzneseniu o trovách konania (porovnaj bod 27. jeho uznesenia z 8. februára 2017 sp. zn. I. ÚS 56/2017).
10. Na základe uvedeného najvyšší súd dovolanie žalobcov 1/ až 6/ odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.
11. Pokiaľ zástupca žalovaných poukázal na možné zmeškanie lehoty na podanie dovolania zo strany žalobcov dovolací súd dodáva, že odvolací súd nepostupoval správne, keď namiesto toho, aby rozhodol opravným uznesením, vydal opätovne rozsudok v „opravenom znení“ a ten sa nanovo doručoval. Žalobcovia tento nedostatok napádaného rozhodnutia správne identifikovali ako tzv. pisársku chybu, ktorá mala byť odvolacím súdom napravená formou opravného uznesenia (§ 224 druhá veta CSP). V takomto prípade by žalobcovia mohli podať dovolanie proti opravnému uzneseniu len v rozsahu vykonanej opravy v lehote dvoch mesiacov od doručenia opravného uznesenia. Napriek uvedenému zistený nesprávny postup odvolacieho súdu (neodstránenie pisárskej vady formou opravného uznesenia, pozn.) nemôže byť strane - žalobcom dávaný na príťaž, najmä ak na chybu sami poukázali. Opačný postup by bol zásadným obmedzením procesných práv strany sporu. Preto posudzovaný opravný prostriedok považoval najvyšší súd za včas doručený.
12. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.