7 Cdo 27/2010

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného JUDr. F. J, Csc.,

advokáta v T., proti povinnému Okresnému súdu Trenčín, so sídlom v Trenčíne, Piaristická

27, pre vymoženie 545,68 €, vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn.

5 Er41/2010, EX 541/2009, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne z 31. mája 2010 sp. zn. 17 CoE 94/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením z 22. februára 2010 č. k. 5 Er 41/2010,   EX 541/2009 -13 žiadosť súdneho exekútora ( JUDr. O. R., B. ) o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol ( § 44 Exekučného poriadku ). Uviedol, že exekučným titulom je v danom prípade uznesenie Okresného súdu Trenčín z 20. novembra 2008 č. k. 3 T

150/2007 – 105, právoplatné 6. decembra 2008. Týmto bola obhajcovi ( oprávnenému )

priznaná odmena za zastupovanie obvineného ( § 553 ods. 2 Trestného poriadku ), ktorá

mala byť po právoplatnosti uznesenia učtárňou súdu vyplatená na jeho účet. Z citovaného

zákonného   ustanovenia § 553 ods. 2 Trestného poriadku jednoznačne vyplýva, že obhajca,

ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu   a náhradu podľa tarify

určenej osobitným predpisom, ak zákon neustanovuje inak. Teda obhajca nemá nárok na

odmenu voči konkrétnemu súdu, ktorý odmenu iba   priznáva a vypláca. Potom   existuje

rozpor žiadosti o udelenie poverenia s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom,

pretože   v žiadosti o udelenie poverenia a v návrhu na vykonanie exekúcie   sú   nesprávne

označení obaja účastníci exekučného konania. U oprávneného ( JUDr. F. J.   Csc. ) chýba identifikačný údaj pridelený advokátskou komorou a Okresný súd Trenčín je povinným

v rozpore s Trestným poriadkom.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávneného uznesením z 31. mája 2010 sp. zn.  

17 CoE 94/2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnil

s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého   v predmetnej veci existuje rozpor

žiadosti o udelenie poverenia   s návrhom na vykonanie exekúcie   a exekučným titulom

z dôvodu, že v žiadosti o udelenie poverenia   a v návrhu na vykonanie exekúcie je ako

povinný uvedený Okresný súd Trenčín. Z exekučného titulu, ako aj z   ustanovenia § 553

Trestného poriadku pritom   vyplýva, že obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má

nárok na odmenu   a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom, ak zákon

neustanovuje inak, voči štátu. Aj keď uvedený exekučný titul vydal Okresný súd Trenčín,

ktorý upravil učtáreň súdu, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia poukázala priznanú sumu

ustanovenému obhajcovi, z citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, že trovy trestného

konania zásadne znáša štát a nie konkrétny súd, ktorý odmenu v mene   štátu iba priznáva

a vypláca. Exekúciu ani nie je možné viesť proti súdu, ktorý je rozpočtovou organizáciou,

ktorej výdavky sa hradia zo štátneho rozpočtu, pričom prostriedky poskytnuté zo štátneho

rozpočtu, ako aj hnuteľný a nehnuteľný majetok nadobudnutý z týchto prostriedkov, nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov. Za nesprávny ale považoval

záver prvostupňového súdu, podľa ktorého   existuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia

s návrhom a s exekučným titulom aj z dôvodu, že oprávnený bol v návrhu nesprávne

označený, pretože mu chýbal identifikačný údaj   ( číslo pridelené advokátskou komorou ).

Takýto údaj Exekučný poriadok ( § 39 ) pre návrh na vykonanie exekúcie nevyžaduje.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie oprávnený. Navrhol ho ( ako

aj uznesenie súdu prvého stupňa ) zrušiť a vec vrátiť   okresnému súdu na ďalšie konanie.

Namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom   ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom

okresného súdu,ktorý bol v rozpore   s ustanovením § 43 O. s. p. a § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku. Pokiaľ bol toho názoru, že v žiadosti o udelenie poverenia a v návrhu na

vykonanie exekúcie sú nesprávne označení účastníci exekučného   konania, mal   vyzvať

súdneho exekútora na odstránenie týchto vád, čo neurobil a žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie   zamietol. Odvolací súd mal na túto   vadu prvostupňového   konania

prihliadnuť z úradnej povinnosti ( ex offo ). Napadnuté   uznesenie však   ako vecne správne

potvrdil.

Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,

že dovolanie podal účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s p. ) s právnickým vzdelaním ( § 241

ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) skúmal

najskôr, či je takýto opravný prostriedok prípustný a dospel k záveru, že dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa   ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).

V danej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu je prípustné, a/ ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/

odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev ( § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. )   na zaujatie stanoviska, dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ( § 239 ods. 1 O. s. p. ). Dovolanie je tiež prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/

odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na

zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia   alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné  

( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky ( § 239 ods. 2 O. s. p. ).

  V danom prípade je napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, v ktorom

odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania, teda uznesenie, ktoré nespadá pod žiadnu

z uvedených možností. Možno preto vyvodiť, že podľa § 239 ods. 1, 2, O. s. p. dovolanie nie

je prípustné.

  Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 O. s. p. ) skúmať, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v   § 237 O. s. p.   neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ § 237 O. s. p. ( t. j. či

ide o prípady nedostatku právomoci súdov, spôsobilosti účastníka konania, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku právoplatne rozhodnutej   veci alebo už prv začatého konania, návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať len na

takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Vady konania v zmysle § 237 písm.

a/ až e/ a g/ O. s. p. oprávnený nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

So zreteľom na oprávneným tvrdenú vadu konania zameral sa dovolací súd osobitne

na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa ustanovenia   § 237 písm. f/  

O. s. p. t. j., či postupom súdu došlo k odňatiu mu možnosti konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti účastníka konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) treba

rozumieť taký   chybný   procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia

jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany práv

a právom chránených záujmov.

Odňatie možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p.) oprávnený vyvodzoval

z postupu súdu, ktorý   v rozpore s ustanovením § 43 O. s. p. a § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bez toho,   aby predtým   súdneho   exekútora   vyzval na odstránenie vád tejto žiadosti

spočívajúcich v nesprávnom označení účastníkov exekučného konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi  

( JUDr. O. R. ) 21. 10. 2009 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému Okresnému súdu

Trenčín na základe rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn.   3T 150/2007,

ktorým mu bola priznaná náhrada za poskytnutie právnych služieb vo výške 545,68 €. Súdny

exekútor na základe   tohto návrhu požiadal Okresný súd Trenčín ( Krajský súd v Trenčíne

uznesením z 8. 12. 2009 z dôvodu   vylúčenia sudcov tohto súdu z prejednávania

a rozhodovania veci prikázal vec Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou ) o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie podľa   § 44 ods. 1 v spojení   s   § 45 ods. 1 Exekučného

poriadku ), ktorú súd zamietol.  

Právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť

súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ( pozri nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky   z 13. júla 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000 ). K porušeniu tohto práva

môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené

zákonom stanovené podmienky. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa totiž oprávnenému v konečnom dôsledku odopiera právo

na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná odmietnutiu spravodlivosti ( nevyhnutným

dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie je zastavenie exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ).

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom

najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu ( § 45 ) a požiada ho

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ( účinného do 31. mája 2010 ) súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na

vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť   o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Exekučné konanie sa začína na návrh dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh

na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia na jej vykonanie ( § 36 ods. 2 Exekučného poriadku ). Vydaniu poverenia

predchádza náležité preskúmanie exekučného titulu, ako aj žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie   exekučným   súdom.   Po ich

preskúmaní môžu v súlade s citovaným ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vzniknúť v zásade dve situácie. Prvou je, že exekučný súd nezistí žiaden rozpor   žiadosti,

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, v ktorom prípade je povinný v určenej lehote

poveriť exekútora vykonaním exekúcie. Druhou je situácia, že súd zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. V takom prípade žiadosť o udelenie poverenia

zamietne.

V danej veci   vznikla situácia, keď súd zistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia

a návrhu   na vykonanie exekúcie, v označení povinného ( Okresný súd Trenčín )

s exekučným titulom ( uznesením Okresného súdu Trenčín z 20. 11. 2008 č. k. 3 T 150/2007,

právoplatným   a vykonateľným 6. 12. 2008 ), ktorým bola oprávnenému (   ustanovenému

obhajcovi obvineného v trestnej veci ) priznaná odmena podľa ustanovenia   § 553 ods. 2

Trestného poriadku. Podľa tohto ustanovenia ustanovený obhajca,   má nárok na odmenu   a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom voči štátu, ( ak zákon neustanovuje inak

jeho nárok však nesmeruje voči konkrétnemu súdu - Okresnému súdu Trenčín, preto treba

vyvodiť, že bol nesprávne označený za povinného. Z uvedeného potom vyplýva, že

zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie   v súlade s § 44 ods. 2

posledná veta Exekučného poriadku, nedošlo k odňatiu možnosti oprávnenému   konať pred

súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Navyše, správne odvolací súd poukázal na skutočnosť, že

exekúciu nie je možné viesť proti súdu, ktorý je rozpočtovou organizáciou, ktorej výdavky sa

hradia zo štátneho rozpočtu ( § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách

verejnej správy a doplnení niektorých zákonov ), pričom prostriedky poskytnuté zo štátneho

rozpočtu, ako aj hnuteľný a nehnuteľný majetok obstaraný z týchto prostriedkov,

nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov ( napr. Exekučný poriadok ).  

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danej veci je

dovolanie oprávneného v zmysle § 239 O. s. p. procesne neprípustné a že jeho prípustnosť

dovolania nemožno vyvodiť ani z § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej   republiky preto

jeho   dovolanie podľa   § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, odmietol.

Oprávnený nebol v dovolacom konaní úspešný a povinnému náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd nepriznal, pretože mu žiadne trovy tohto konania nevznikli

( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ).

Toto rozhodnutie   prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. mája 2011

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

Za správnosť :   predsedníčka senátu

Hrčková Marta