UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: I. C., narodený XX. K. XXXX, D., G. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Klimekom, Prešov, Sládkovičova 8, proti žalovaným: 1/ Pozemkové spoločenstvo Orkucany, Sabinov, Jarkova 52, 2/ W.. E. C., narodeným XX. V. XXXX, G., I. XX a 3/ I. G., narodeným X. C. XXXX, D., C. D. X, žalovaní 2/ a 3/ zastúpení spoločnosťou Vojčík & Partners, s. r. o., Košice, Rázusova 28, IČO: 36 866 563, o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 13C/102/2013-231 zo dňa 26. novembra 2019, v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, zo dňa 16. júna 2019 č. k. 5Co/33/2020-273, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. júna 2019 č. k. 5Co/33/2020-273 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej „odvolací súd“) potvrdil v poradí druhý rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 26. novembra 2019, č. k. 13C/102/2013-231 (ďalej „súd prvej inštancie“), ktorým zamietol žalobu žalobcu o určenie neplatnosti členskej schôdze žalovaného 1/, konanej dňa 12. decembra 2012. Súčasne rozhodol, že žalovaní 2/ a 3/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania prvostupňového konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ náhradu trov prvostupňového konania stranám nepriznal. Odvolací súd priznal žalovanému 1/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 2/ a 3/ odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 17. apríla 2013 domáhal, aby súd podľa ustanovenia § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „OSP“), určil, že opakovaná členská schôdza Pozemkového spoločenstva Orkucany so sídlom Sabinov, ul. Jarkova č. 52 (žalovaného v 1/ ), konaná dňa 12. decembra 2012, nebola uznášaniaschopná a uznesenie na nej prijaté je vo všetkých bodoch neplatné. Tvrdil, že Obvodný lesný úrad v Prešove rozhodnutím zo dňa 22. marca 2013 prerušil konanie vo veci návrhov na vykonanie zmien v registri pozemkových spoločenstiev, a to ako návrhu zo dňa 26. novembra 2012 tak z 1. februára 2013. Vzhľadom na to žalobca ako člen spoločenstva a členvýboru spoločenstva má naliehavý právny záujem na určení, že členská schôdza nebola uznášaniaschopná, keďže žalovaný 2/ a3/ ako podali na Obvodný lesný úrad v Prešove návrh na vykonanie zmien v registri pozemkových spoločenstiev, kde žalovaný 1/ je zapísaný ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou.
3. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 21. novembra 2017 žalobu zamietol. Odvolací súd na odvolanie žalobcu uznesením zo dňa 2. júla 2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom.
4. Odvolací súd v bode 15. uviedol, že : „Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 137 písm. d) CSP zároveň vyvodil, že žaloba o určenie, že opakovaná členská schôdza žalovaného v 1/ konaná dňa 12. decembra 2012 nebola uznášaniaschopná a uznesenie na nej prijaté je vo všetkých bodoch neplatné, nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, preto je a contrario neprípustná. Ani s týmto názorom súdu prvej inštancie odvolací súd nesúhlasil. V tejto súvislosti poukazuje na zákon č. 181/1995 Z. z., ktorý bol účinný v čase konania opakovanej členskej schôdze na jeho ust. § 19 ods. 4, z ktorého vyplýva, že prehlasovaní členovia spoločenstva v otázkach, na ktoré sa vyžaduje súhlas 2/3-inovej väčšiny všetkých hlasov môžu dať návrh na súd, aby vo veci rozhodol. Zákon č. 181/1995 Z. z. iste takýmto osobitným zákonom je. Otázkou či však boli alebo neboli splnené podmienky na podanie žaloby sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Zrejme z dôvodu tak ako to tvrdí žalobca vo svojom odvolaní, že sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal meritom žaloby“.
5. Ďalej odvolací súd v bode 17. uviedol, že : „ K ďalšej odvolacej námietke žalobcu, že v konaní vystupovali všetky dotknuté osoby na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, že ako žalobcovia alebo žalovaní mali byť, všetci členovia pozemkového spoločenstva, a preto žalobu s poukazom na ust. § 78 ods. 2 CSP zamietol, lebo rozsudok v zmysle subjektívnej záväznosti podľa ust. § 228 ods. 1 CSP by nebol záväzný pre všetkých keď súd prvej inštancie poukázal na ust. § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka a žalovaný v 2. rade v odvolaní na ust. § 139 Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza, že podľa jeho názoru, stranami sporu v danej veci o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia tak v zmysle zákona č. 181/1995 Z. z. alebo zákona č. 97/2013 Z. z. majú byť len prehlasovaní členovia a samotné pozemkové spoločenstvo, ktoré je pasívne vecne legitimované. Samozrejme iba v prípade pokiaľ bolo platne založené. Čo sa týka označenia žalovaných v 2. a 3. rade, teda E. C. a I. G. k tomu odvolací súd nad rámec odvolacích námietok i konštatovania súdu prvej inštancie uvádza, že zo späťvzatia návrhu na zápis zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev Pozemkového spoločenstva Orkucany podaného dňa 11. marca 2013 - odpoveď (č. l. 175 spisu) vyplýva, že Okresný úrad Prešov Pozemkový aj lesný odbor Masarykova 10, 080 01 Prešov, v oznámení adresovanom pozemkovému spoločenstvu Orkucany, Jarková 52, 083 01 Sabinov uvádza, že návrh na zmeny do registra pozemkových spoločenstiev podali dňa 11. marca 2013 žalovaní v 2. a 3. rade nakoľko uznesenia zo zhromaždenia bolo na Okresnom súde napadnuté žalobou o neplatnosť (konanie vedené pod sp. zn. 13C/102/2013) považuje OU PO, PLO uvedenú skutočnosť za predbežnú otázku o ktorej si nemôže urobiť úsudok sám, ale bude viazaný právnym názorom súdu. Preto rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Prešove odboru lesného hospodárstva a poľovníctva č. 2013/109-2/Fi z 22. marca 2013 bolo konanie vo veci zmeny údajov v registri pozemkových spoločenstiev prerušené. Žiadosť predmetom ktorej je späťvzatie návrhu podali I. M. a I. C. za pozemkové spoločenstvo Orkucany. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva jednoznačný záver, že žiadosť žiadateľov o späťvzatie podania smeruje voči podaniu, návrhu na zápis zmeny údajov v registri pozemkových spoločenstiev z 11. marca 2013, ktoré žiadatelia nepodali, preto ho ani nemôžu vziať späť (podal ju W.. E. C. a I. G., pozn. odvolacieho súdu). Z uvedeného vyplýva, že nezodpovedá skutočnosti ani tvrdenie súdu prvej inštancie, že konanie o prerušení konania sa týka iba zápisu zmien do registra pozemkových spoločenstiev vo veciach podaných návrhov na zápis zmeny do registra zo dňa 26. novembra 2012 a 01. februára 2013“. V bode 18. odvolací súd konštatoval, že : „Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie sa otázkami nastolenými žalobcom v žalobe a v priebehu konania v potrebnom rozsahu nevysporiadal. Odvolací súd zistil okolnosti, ktoré spochybňujú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie“.
6. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní konštatoval, že z obsahu žaloby nepochybne zrejmé, že žalobcasa domáha určenia, že opakovaná členská schôdza Pozemkového spoločenstva Orkucany, konaná dňa 12. decembra 2012, nebola uznášaniaschopná a uznesenie na nej prijaté je vo všetkých bodoch neplatné, a nie aby súd v zmysle ust. § 19 ods.4 zák. č. 181/1995 Z. z. rozhodol v otázke (vo veci), ktorá bola predmetom hlasovania. Aby mohlo ísť o žalobu podľa tohto ustanovenia, predmetom tohto konania a rozhodovania súdu by teda malo byť (konštitutívne) rozhodnutie súdu v dôležitej otázke, ktorá bola predmetom hlasovania (teda jej riešenie) a v ktorej bol žalobca (žalobcovia) prehlasovaný, a nie len deklaratórne posúdenie uznášaniaschopnosti a (ne)platnosti hlasovania, ktoré žalobca žiada v danom prípade. Je zrejmé, že ide o určenie právnej skutočnosti (t. j. skutočností; s ktorou zákon spája právne následky - najmä absenciu rozhodnutím členskej schôdze deklarovaných práv a povinností) podľa § 137 písm. d) CSP. Možnosť žalobou požadovať takéto určenie v civilnom sporovom konaní (tak ako je to napr. pri možnosti domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 131 Obchodného zákonníka) však nevyplýva zo žiadneho (osobitného) predpisu, táto žaloba je teda v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP a contrario neprípustná, a preto ju zamietol. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ustanovenie § 137 písm. d) CSP je z gramatického hľadiska je úplne jednoznačné, a v spojení s § 3 CSP (s poukazom na oprávnenie správneho orgánu posudzovať právne skutočnosti v rámci predbežných otázok samostatne) a článkom 2 ods. 2 Ústavy SR absolútne vylučuje požadované rozhodnutie súdu (bez možnosti jeho uváženia).
7. Záverom súd prvej inštancie uviedol (č. l. 243), že z uznesenia, ktoré je predmetom tohto konania (podľa jeho písomného vyhotovenia predloženého žalobcom na č. l. 26 spisu), pritom vyplýva, že sa týka, okrem strán sporu, aj viacerých ďalších v ňom uvedených fyzických osôb - označených za členov výboru, dozornej rady, komisií, a cez prerokované body vlastne všetkých členov pozemkového spoločenstva. Toto konanie, ktoré sa týka určenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze pozemkového spoločenstva, sa tak vo svojej podstate dotýka práv a povinností všetkých týchto osôb (najmä toho kto je z pohľadu ich vzťahov oprávnený zvolávať členskú schôdzu, riadiť a zastupovať pozemkové spoločenstvo), a preto, podobne ako pri akomkoľvek inom záväznom posudzovaní viacstranného právneho vzťahu, musia byť účastníkom (zúčastnenou stranou) tohto konania všetky tieto dotknuté osoby (tzv. nútené procesné spoločenstvo podľa § 78 ods. 1 CSP). Je tomu tak preto, aby jednak neboli ukrátení na svojich právach, a mohli sa k veci vyjadriť, a najmä preto, aby rozsudok mohol byť pre nich záväzný a mal vôbec význam (rozsudok totiž v zmysle § 228 ods. 1 CSP - okrem osobitne ustanovených výnimiek, práve tak ako je to napr. pri osobitným predpisom ustanovenej možnosti domáhať sa určenia neplatnosti valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka - zaväzuje len strany konania). Z povahy veci je teda z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo, inak musí byť žaloba zamietnutá. „V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak by žalobca namiesto núteného procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt, prípadne nie všetkých nútených spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá." Napokon, vo vzťahu k neprípustnosti tejto žaloby (v súvislosti s nedostatkom naliehavého právneho záujmu), má súd stále za to, že, aj keby bola podaná s účasťou všetkých dotknutých osôb (či už na strane žalobcov alebo žalovaných), nastolené otázky má prejednávať obvodný lesný úrad, ktorých ich v zmysle ust. § 40 zák. č. 71/1967 Zb. môže posudzovať ako otázky predbežné, a preto ani z tohto pohľadu právny záujem na požadovanom určení súdom by nemohol byť naliehavý.
8. Odvolací súd uviedol, že je zrejmé, že súd prvej inštancie pochybil, keď žalobu neposudzoval podľa príslušných ustanovení OSP a žalobu zamietol pre neprípustnosť s odkazom na § 137 písm. d) CSP. Konštatoval, v predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia, že členská schôdza nebola uznášaniaschopná a uznesenie na nej prijaté je vo všetkých bodoch neplatné. Odvolací súd mal za to, že so zreteľom na zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, konkrétne na ustanovenie § 19 ods. 4 nebolo potrebné skúmať danosť naliehavého právneho záujmu, ale iba to, či určenie právnej skutočnosti, v danej veci neplatnosti uznesenia opakovanej členskej schôdze konanej v Sabinove dňa 12. decembra 2012, vyplýva z osobitného predpisu. V predmetnom prípade išlo o určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, v zmysle ktorého: „Prehlasovaní členovia spoločenstva v otázkach, na ktoré savyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov, môžu dať návrh na súd, aby vo veci rozhodol." Pokiaľ ide o závery súdu prvej inštancie, že žalobca sa domáhal určenia, že opakovaná členská schôdza Pozemkového spoločenstva Orkucany, konaná dňa 12. decembra 2012, nebola uznášaniaschopná a uznesenie na nej prijaté je vo všetkých bodoch neplatne a nie, aby súd v zmysle ust. § 19 ods. 4 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách rozhodol v otázke (vo veci), ktorá bola predmetom hlasovania, S ohľadom na uvedené je zrejmé, že v predmetnom konaní sa nejedná ani o jeden prípad uvedený v ust. § 19 ods. 3 a 4 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Z dikcie zákona jasne vyplýva, kedy prehlasovaní členovia môžu podať žalobu na súd a domáhať sa neplatnosti uznesenia, pričom daný prípad kritéria stanovené zákonom nespĺňa. Žalobcovia teda nie sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby. Odvolací súd poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009 z ktorého vyplýva, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
9. Nad rámec uvedeného v bodoch 32., 33. a 34. odvolací súd uviedol, že : „že žalobca sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 17. apríla 2013 domáhal určenia neplatnosti uznesenia opakovanej členskej schôdze, ktorá sa konala dňa 12. decembra 2012. So zreteľom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že žaloba bola podaná aj po uplynutí trojmesačnej lehoty. Pozemkové spoločenstvo je špecifickou právnickou osobou, ktorá sa zriaďuje podľa osobitného zákona - zákona č. 181/1995 Z. z. a ako taká má spôsobilosť mať práva a povinnosti. V ust. § 14 ods. 9 zákona č. 181/1995 Z. z. nie je uvedená lehota, v ktorej môžu prehlasovaní členovia dať návrh na súd, aby vo veci rozhodol, preto je potrebné použiť ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako obsahovo najbližšie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva lehota 3 mesiacov, ktorá je primeraná z hľadiska riadneho fungovania spoločenstva. Trojročná lehota na podanie žaloby by znefunkčnila činnosť spoločenstva, lebo pri podaní žaloby v posledný deň premlčacej lehoty a s pripočítaním dĺžky konania na súde by nutne došlo k vzniku ďalších právnych vzťahov, z ktorých niektoré by boli už nezvratné. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil“.
10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. Namietal právne závery odvolacieho súdu. Oba súdy vo veci postupovali tak, že nesprávnym procesným postupom, žalobcovi ako strane znemožnili, aby uskutočňoval jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces - § 420 písm. f) CSP, čo je prípustný dôvod na podanie dovolania. Namietal, že odvolací súd sa nie celkom stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale svoje rozhodnutie vyjadril v dôvodoch v bodoch 28.až 34.Vprvom rade konštatoval, že neboli splnené podmienky pre podanie žaloby podľa ust. § 19 ods. 3 a 4 zák. č. 181/1995 o pozemkových spoločenstvách. Vec už bola pred napadnutým rozhodnutím dva krát na odvolacom súde, a teda stačilo pri prvom túto otázku postaviť a žalobca by sa adekvátne vyjadril, resp. by zvolil iný procesný postup. Postup odvolacieho súdu považuje za nepredvídateľný a svojím spôsobom aj mal dopad aj na neprimeranú dĺžku konania. Ďalej v bodoch 32. a 33. odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil nepodaním žaloby v lehote 3 mesiacov od konania členskej schôdze. Toto bolo zrejmé už pri rozhodovaní odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania ako aj pri rozhodovaní o odvolaní proti rozsudku zo dňa 21. novembra 2017. Na záver uviedol, že o ba súdy celkom opomenuli vo svojich dôvodoch to čo bolo namietané už v žalobe, a to konanie vo vecí 21Cb/322/2012, kde ešte pred prvým rozsudkom v tejto veci bol vydaný dňa 19. decembra 2013, kde súd žalobe s rovnakým výrokom ako v tomto konaní v celom rozsahu vyhovel a priznal aj úspešnému žalobcovi náhradu trov konania. V jeho dôvodoch konštatoval že valné zhromaždenie 14. novembra 2012 nebolo uznášania schopné pre nedostatočný počet členov, ktorí by mali nadpolovičnú väčšinu hlasov t. j. 82. Poukazuje na str. 3 a 4 jeho dôvodov. Súd v tomto rozhodnutí videl naliehavý záujem na podanej určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c) OSP. Tak ako v tomto prípade tak aj v napadanej veci súdy sa mali touto otázkou zaoberať a skúmať, či boli podmienky pre vôbec konanie takej schôdze a či by na nej prijaté uznesenia mohli byť platné. Z citovaných ustanovení zákona o pozemkovýchspoločenstvách vyplýva, že ide o nulitné úkony. Okresný úrad -lesný odbor neposudzuje listiny, ktoré predložia členovia spoločenstva a tak, aby nastal stav, že by bol zapísaný stav spoločenstva v rozpore so zákonom. Oba súdy nereagovali na dôkaz pripojený k žalobe, keďže Obvodný lesný úrad Prešove rozhodnutím z 22. marca 2013 prerušil konanie o zápise zmien návrhov z 26. novembra 2012 a z 1. februára 2013 a urobil odkaz na súdne konanie. Záverom namietal, že v danej veci preto nemožno aplikovať ustanovenie § 19 ods. 4. Zák. č. 181/1995 Z. z. keďže on nebol prehlasovaný, lebo on sa ani hlasovania nezúčastnil, lebo nešlo o hlasovanie, kde je potrebná 2/3-tinová väčšina (§ 18 od. 2 písm. a), h), i) zákona). A práve túto skutočnosť odvolací súd použil na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa touto otázkou ani nezaoberal. Prijatie uznesení na členskej schôdzi je potrebné posudzovať aj s ohľadom na ustanovenie § 39 Obč. zák. kde neplatný je každý úkon, ktorý obsahom alebo účelom odporuje zákonu.
11. Na základe uvedeného má za to, že dovolanie je dôvodné, a preto žiadal, aby dovolací súd vydal uznesenie tak, že Najvyšší súd SR zrušuje rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 16. júna 2022 č. k. 5Co/33/2020 v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13C/102/2013 a vec vracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dovolací súd priznáva žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania.
12. Žalovaný 1/ Pozemkové spoločenstvo Okrucany vo vyjadrení zo dňa 14. novembra 2022 sa stotožnil s dovolaním žalobcu a aj s dovolacím návrhom, aby Najvyšší súd SR zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že dňa 12. decembra 2012 sa konalo valné zhromaždenie žalovaného v 1. rade. Valné zhromaždenie bolo zvolané v zmysle vtedy platného a účinného zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že na začiatku tohto valného zhromaždenia došlo k zmareniu jej priebehu žalovaným 2/, predsedajúci konanie tohto valného zhromaždenia prerušil a pokračovanie v zasadnutí členov pozemkového spoločenstva presunul na iný termín. Následne došlo k odchodu časti členov pozemkového spoločenstva zo zasadnutia valného zhromaždenia majúc za to, že to sa zákonným spôsobom ukončilo (prerušilo). Týmto v podstate došlo aj k nemožnosti pokračovať ďalej v rokovaní a v prijímaní rozhodnutí, keďže zostávajúci členovia pozemkového spoločenstva reprezentovali menšinu podielov z celkového počtu podielov (hlasov) pozemkového spoločenstva. Ak žalovaní 2/ a 3/ prípadne ďalší členovia pozemkového spoločenstva mali za to, že predsedajúci nemal právo na takýto postup, mohli sa neplatnosti odročenia (prerušenia) valného zhromaždenia domáhať na súde, resp. inom príslušnom orgáne. Namiesto toho, nerešpektujúc predsedajúceho a ani ostatných členov, ktorí odišli, pokračovali v ďalšom rokovaní, to označili v rozpore so zákonom ako „opakovaná členská schôdza", pričom nedisponovali dostatočným počtom hlasov, ktoré v zmysle zákona č. 181/1995 Z. z. boli potrebné na uznášanie sa a na platné prijímanie uznesení (rozhodnutí). Okresný súd v novom konaní bez toho, aby vykonal podstatné dokazovanie vo veci, vydal v poradí druhý rozsudok dňa 26. novembra 2019 pod sp. zn. 13C/102/2013-231, kde opätovne zotrval na svojich predošlých tvrdeniach, pričom sa neriadil názormi a právnymi závermi odvolacieho súdu, ktoré boli pre súd prvého stupňa právne záväzné. Po odvolaní sa žalobcu vo veci opätovne konal krajský súd, ktorý svojím rozsudkom sp. zn. 5Co/33/2020-273 zo dňa 16. júna 2022 potvrdil v poradí druhý rozsudok okresného súdu v danej právnej veci. Krajsky súd potvrdil rozsudok okresného súdu, a to aj napriek tomu, že súd prvého stupňa sa neriadil právnymi názormi odvolacieho súdu v zmysle uznesenia krajského súdu sp. zn. 5Co/103/2018-206 zo dňa 02. júla 2019 a aj napriek tomu, že sám krajsky súd v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia sa na viacerých miestach nestotožnil s postupom a závermi súdu prvého stupňa.
13. Podľa názoru žalovaného 1/ sa žalobca domáhal toho, aby súd určil, že opakovaná členská schôdza (valné zhromaždenie) žalovaného 1/ a na nej prijaté uznesenia sú neplatné, keďže tohto valného zhromaždenia sa nezúčastnil dostatočný počet členov pozemkového spoločenstva a toto valné zhromaždenie nebolo uznášaniaschopná. Skutkový stav je zrejmý pre všetky strany sporu, aj pre orgán verejnej moci na úseku pozemkových spoločenstiev, že predmetná členská schôdza nebola uznášaniaschopná, t. j. uznesenia na nej prijaté sú absolútne ex lege neplatné, no konajúce súdy túto skutočnosť opomínajú. Skutočnosť, že menšina členov pozemkového spoločenstva, resp. časť členovpozemkového spoločenstva reprezentujúca menšinu podielov na spoločnej nehnuteľnosti nemôže, a navyše bez vedomia výboru pozemkového spoločenstva a predsedu pozemkového spoločenstva, prijímať rozhodnutia v podobe uznesení a tak zaväzovať väčšinu členov pozemkového spoločenstva, resp. členov pozemkového spoločenstva reprezentujúcu väčšinu podielov na spoločnej nehnuteľnosti a i samotné vedenie pozemkového spoločenstva vec dostať do polohy, že žalobca nepodal žalobu správne.
1 4. V závere vyjadrenia uviedol, že tvrdenia krajského súdu v bodoch 31. až 33. v dovolaním napadnutom rozsudku krajského súdu považuje žalovaný 1/ za jednak v rozpore s tými tvrdeniami, ktoré prezentoval krajský súd v prvotnom svojom uznesení a taktiež v rozpore s platnou právnou úpravou. Namietal, že odvodzovať lehotu na podanie žaloby podľa § 19 ods. 4 zákona č. 181/1995 Z.z. ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka je neprípustné. Zákon č. 181/1995 Z. z. a Obchodný zákonník sú dva rôzne spolu takmer (až na výnimky) nesúvisiace právne predpisy, pričom takto odvodzovať lehotu v neprospech žalobcu sa javí aj ako účelové. Aktívna procesná legitimácia na podanie žaloby je jedna z prvých podmienok vedenia konania, ktorú skúma súd ex offo od začiatku súdneho konania.
15. Žalovaný 2/ a 3/ v zastúpení advokátom vo vyjadrení zo dňa 14. novembra 2022 k dovolaniu žalobcu uviedli, že poukazujú na podstatné náležitosti dovolania, ktoré sú podľa ustanovenia § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach aj údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu dovolanie smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Najmä poukazovali na skutočnosť, že napriek tomu, že žalobca uviedol, proti ktorému rozhodnutiu dovolanie smeruje, z textu dovolania nie je zrejmé v akom rozsahu sa rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. júna 2022, č. k. 5Co/33/2020-273 napáda. Žalovaný 2/ a 3/ majú preto za to, že pre uvedený nedostatok, t. j. nenaplnenie zákonom predpísaných náležitostí dovolania, dovolací súd nemôže skúmať prípustnosť a dôvodnosť dovolania a je tu dôvod na odmietnutie dovolania v súlade s § 447 písm. d) CSP pre nedostatok jeho náležitostí. Pokiaľ by súd napriek skutočnostiam uvedeným v predchádzajúcom bode dospel k záveru, že dovolanie napĺňa zákonom požadované podstatné náležitosti žalovaní 2/ a 3/ majú zato, že žalobcom uvedený dovolacích dôvod nebol naplnený a navrhovali, aby najvyšší súd dovolanie ako nedôvodné zamietol.
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že žalobca dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. Dovolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 449 ods.1 CSP zrušil a podľa § 450 CSP vec vrátil odvolaciemu súd na ďalšie konanie.
Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP
1 7. Podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
18. Dovolací súd hodnotí rozhodnutie ako prekvapivé pre absenciu prejednania žaloby na pojednávaní a vykonania dokazovania k obsahu žaloby v štádiu odvolacieho konania v právnom režime podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/ 1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, keďže odvolací súd napriek zásadne odlišnému vyhodnoteniu žaloby oproti súdu prvej inštancie (podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP), nevykonal pojednávanie za účasti sporových strán, ale vo veci uskutočnil iba verené vyhlásenie rozsudku (zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 16. júna 2022, č. l. 271). Tým došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu na strane žalobcu podľa § 420 písm. f) CSP.
19. S poukazom na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 7. augusta 2018 sp. zn. II. ÚS 570/2017 s. 27: „...o tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak vyšší súd založí svojerozhodnutie vo veci na iných, zásadne odlišných právnych záveroch ako nižší súd, pričom zároveň strane konania neumožní vyjadriť sa k týmto iným (odlišným) právnym záverom, teda keď strana nemá možnosť právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov nižšieho súdu nejavili ako významné (II. ÚS 407/2016). Mutatis mutandis o prekvapivom rozhodnutí možno hovoriť aj za situácie, keď sa aplikuje autoritatívny výklad novej právnej úpravy, ktorý nebol predvídateľný a ktorý vedie k odňatiu práva na súdnu ochranu...“.
20. Dovolací súd zistil, že odvolací súd správne uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobu bolo potrebné zamietnuť pre jej neprípustnosť s odkazom na ust. § 137 písm. d) CSP. Žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“). Problematiku aplikácie ustanovenia § 80 písm. c) OSP na predmet konania komplexne odôvodnil odvolací súd v bodoch 13. až 18.
21. Odlišné vyhodnotenie prípustnosti žaloby však vyžadovalo vykonanie dokazovania na pojednávaní za účasti sporových strán.
22. Dovolací súd poukazuje na to, že obsah skutočností, určenia ktorých sa žalobca môže domáhať v právnom režime podľa § 80 písm. c) OSP je podstatne širší ako v prípade žalôb podávaných už v právom režime podľa § 137 písm. d) CSP. Žaloba žalobcu v právom režime ustanovenia § 80 písm. c) OSP nie je obmedzená naliehavým právnym záujmom vyplývajúcim len z ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 181/1995 Z. z., ale umožňuje preskúmať i žaloby členov pozemkového spoločenstva, ktorí neboli prehlasovaní, prípadne neboli riadne pozvaní na členskú schôdzu a tvrdia rozpor so stanovami pozemkového spoločenstva prípade rozpor so zmluvou o založení pozemkového spoločenstva. Dovolací súd vychádzal z ústavne konformného výkladu čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s článkom 46 ods.1 Ústavy SR. Záver odvolacieho súdu v bode 31., že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby je predčasný.
23. Pokiaľ ide o doplňujúce závery odvolacieho súdu v bodoch 32. a 33. týkajúce sa 3-mesačnej lehoty na uplatnenie nároku na vyslovenie neplatnosti členskej schôdze, tie neboli predmetom preskúmavania súdom prvej inštancie a napĺňajú znaky prekvapivého rozhodnutia v zmysle bodu 19. odôvodnenia. Dovolací súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. novembra 2009 sp. zn. 2Sžo/11/2009, s. 5, posledný odsek podľa ktorého : „Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského súdu udáva, že zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v platnom znení neupravuje bližšie spôsob zvolávania valného zhromaždenia, neustanovuje ani lehotu, v akej sa má zvolať a neupravuje ani ďalšie procesné postupy okolo vnútro - spoločenského života takýchto spoločenstiev. Taktiež považuje za správny názor žalovaného ako i krajského súdu, že v danom prípade nie je možné nijakým spôsobom použiť analógiu k Obchodnému zákonníku“. Vzhľadom na uvedené analogická aplikácia 3- mesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je prípustná. Rozhodnutie bolo publikované systéme ASPI č. JUD41754SK.
24. Dovolací súd konštatuje, že konanie členskej schôdze a uznesenia prijaté členskou schôdzou pozemkového spoločenstva sú spôsobilé byť právnymi skutočnosťami určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP za predpokladu, že právna ochrana opomenutých členov pozemkového spoločenstva nebola pokrytá osobitnou právnou úpravou. Keďže ide o prejav vôle orgánu pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, pasívne legitimovaným subjektom je pozemkové spoločenstvo a nie jeho jednotliví členovia, ktorí sa zhromaždili na členskej schôdzi. S touto otázkou súvisí aj pasívna legitimácia a otázka neexistencie nerozlučného spoločenstva na strane žalovaného, keďže ide o pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou.
25. V právnom režime podľa § 80 písm. c) OSP, ktorý bol účinný v čase začatia konania právna ochrana vyplývajúca z ustanovenia § 80 písm. c) CSP bola podstatne širšia, pretože sa vzťahovala aj na ochranu, ktorú výslovne zákon neustanovoval, za predpokladu, že tu bol naliehavý právny záujem. Bolo teda možné rozhodnúť o tom, či tu právny vzťah je alebo nie je, a to bez ohľadu na to, či tento vzťah mal konštitutívny alebo deklaratórny charakter, a to aj s použitím analógie. Premetom ďalšieho konaniaje posúdenie procesných otázok súladu opakovanej členskej schôdze so zmluvou o založení pozemkového spoločenstva a stanovami žalovaného 1/.
26. Je potrebné zdôrazniť, že explicitná právna ochrana členov pozemkového spoločenstva v zmysle § 19 ods.4 zákona č. 181/1995 Z. z. sa vzťahovala iba na prehlasovaných členov pozemkového spoločenstva v taxatívne vymedzených otázkach a vôbec sa nezmieňovala o prípadných procesných nedostatkoch členskej schôdze pozemkového spoločenstva, ktoré svojou závažnosťou mohli vyvolávať nulitnosť právnych vzťahov takto vzniknutých.
27. Dovolací súd konštatuje, že zúženie súdnej ochrany súdom prvej inštancie, vzniknutej za účinnosti ustanovenia § 80 písm. c) CSP je spôsobilé vyvolať stav denegatia iustitie. Žalobca v dovolaní tvrdil, že v danej veci nemožno aplikovať ustanovenie § 19 ods. 4. zák. č. 181/1995 Z. z., keďže on nebol, prehlasovaný, lebo sa ani hlasovania nezúčastnil, keďže opakovaná schôdza nebola riadne zvolaná a prítomní a rozišli. V tejto časti ide o už o skutkové okolnosti, ktoré budú zistené v ďalšom konaní na základe vykonaného dokazovania na základe aktivity a argumentácie sporových strán.
28. Záverom dovolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 1. októbra 2018 sp. zn. 1 KO/56/2017, ktoré sa týkalo obdobného skutkového stavu ( al v režime zákona č. 97/2013 Z. z.) opísané v bode 1. nasledovne: „Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Trenčíne dňa 19. októbra 2017, označenou ako žaloba „o neplatnosť zápisnice z mimoriadneho zhromaždenia žalovaného v naliehavom právnom záujme žalobcu“ domáhal, aby okresný súd určil, že zápisnica z mimoriadneho zhromaždenia žalovaného Združenia lesných pozemkov a pasienkov Opatovce, pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, spísaná vo veci priebehu mimoriadneho zhromaždenia konaného dňa 23. septembra 2017 v kultúrnom dome Opatovce, je neplatná v celom rozsahu vrátane uznesení prijatých na tomto zhromaždení...“ Kompetenčný senát v bode 20. odôvodnenia konštatoval, že: „.... na prejednanie a rozhodovanie o nároku, ktorým žalobca domáha sa vyslovenia neplatnosti zápisnice z mimoriadneho zhromaždenia žalovaného v naliehavom právnom záujme žalobcu“ je vecne príslušný civilný súd v zmysle § 4 CSP“.
29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.