7Cdo/251/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5 C 97/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. októbra 2012 sp. zn. 23 NcC 351/2012, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 11. októbra 2012 sp. zn. 23 NcC 351/2012 spojil na spoločné konanie konania o námietkach zaujatosti vedených na odvolacom súde a rozhodol o vylúčení sudkyne Okresného súdu v Žiari nad Hronom (ďalej aj „súd prvého stupňa“) Mgr. Mileny Fegyesovej z prejednávania a rozhodovania vecí vedených pod sp. zn. 12C/88/2012, 5C/138/2012, 12C/99/2012, 12C/154/2012, 12C/132/2012, 4C/110/2012, 5C/101/2012, 12C/142/2012, 5C/100/2012, 12C/141/2012, 5C/99/2012, 5C/98/2012, 5C/97/2012, 12C/123/2012, 5C/96/2012, 12C/122/2012, 12C/133/2012 a 4C/104/2012 a v ostatných veciach uvedených v záhlaví svojho uznesenia ju nevylúčil. Sudkyňu súdu prvého stupňa JUDr. Jarmilu Kasanovú vylúčil z prejednávania a rozhodovania vecí vedených pod sp.zn. 5C/107/2012, 7C/70/2012, 7C/46/2012, 5C/103/2012, 7C/76/2012, 4C/109/20012, 4C/108/2012, 12C/140/2012, 5C/90/2012, 5C/88/2012, 12C/127/2012, v ostatných veciach uvedených v záhlaví svojho uznesenia ju nevylúčil. Sudcu súdu prvého stupňa JUDr. Ivana Spurného vylúčil z prejednávania a rozhodovania vecí vedených pod sp. zn. 5C/139/2012, 7C/51/2012, 7C/45/2012, v ostatných veciach uvedených v záhlaví svojho uznesenia ho nevylúčil. Sudcu súdu prvého stupňa JUDr. Vojtecha Ševčíka vylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 7C/61/2012, v ostatných veciach uvedených v záhlaví svojho uznesenia ho nevylúčil. Sudcusúdu prvého stupňa JUDr. Igora Valentu vylúčil z prejednávania a rozhodovania vecí vedených pod sp.zn. 7C/54/2012, 7C/52/2012, 6C/153/2012, 5C/108/2012 a 12C/153/2012, v ostatných veciach uvedených v záhlaví svojho uznesenia ho nevylúčil. Sudcov súdu prvého stupňa JUDr. Ľuboša Baka, JUDr. Andreu Gindlovú, JUDr. Kamilu Haverlovú, JUDr. Petra Lukáča, Mgr. Zlaticu Spurnú a JUDr. Miroslava Toma nevylúčil z prejednávania a rozhodovania žiadnych veciach uvedených v záhlaví svojho uznesenia.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie z dôvodu, že rozhodoval vylúčený sudca (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 237 písm. g/ O.s.p.). Uviedla, že žiaden zo sudcov súdu prvého stupňa sa vzhľadom na dané okolnosti prípadu nemôže javiť v očiach strán ako nezávislý, pričom môžu vzniknúť dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti vo veci. Nemôže podľa žalobkyne byť v súlade s ústavnou zásadou nezávislého a nestranného súdu, ak by spor o náhradu škody, resp. ujmy rozhodoval ten súd, ktorý sám mal svojím konaním žalovanú škodu spôsobiť. Žalobkyňa navrhuje zrušiť uznesenie odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne bol podaný v zákonom určenej lehote. Vychádzal pritom z ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni a ďalej z ustanovenia § 240 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť; lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. Vzal tiež na zreteľ § 57 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého sa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosťou 28. marca 2013 (28. marca 2013 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne), odkedy začala žalobkyni plynúť mesačná lehota na podanie dovolania. Pretože právoplatnosť je skutočnosťou určujúcou začiatok jednomesačnej lehoty na podanie dovolania v zmysle citovaného ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., pripadol koniec tejto lehoty na deň 28. apríla 2013 (nedeľa), ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom právoplatnosti. Vzhľadom na to, že koniec lehoty pripadol na nedeľu, bol v zmysle cit. ustanovenia § 57 ods. 2 O.s.p. posledným dňom lehoty na podanie dovolania pondelok 29. apríla 2013.

Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu podala poštou 20. februára 2014. So zreteľom na to bolo dovolanie žalobkyne podané oneskorene.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd oneskorene podané dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods.1 písm. a/ O.s.p. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 243b O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.