7Cdo/25/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu H.. K. K., J.., H., bytom C.Á. XX, XXX XX F., zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Tokár, spol. s r. o., so sídlom Werferova 1/2582, 040 11 Košice, IČO: 36 721 981, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján Tokár, proti žalovanému A.. K. V., bytom G. V. X, XXX XX F., zastúpenému JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 39 C 263/2013, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. novembra 2017 sp. zn. 2 Co 511/2016 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 16. februára 2018 sp. zn. 2 Co 511/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 15. decembra 2015 č. k. 39 C 263/2013 uložil žalovanému za neoprávnený zásah do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu povinnosť poskytnúť žalobcovi primerané zadosťučinenie tým, že sa do 7 dní od právoplatnosti rozsudku ospravedlní žalobcovi, a to zverejnením ospravedlnenia na žalovaným zvolanej tlačovej konferencii s názvom „Ospravedlnenie primátorovi Košíc“ v znení uvedenom vo výroku rozsudku. Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 3.000,- € a povinnosť nahradiť trovy konania v sume 632,99 €. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný svojimi výrokmi v podobe nepravdivých skutkových tvrdení a nepravdivého hodnotiaceho úsudku zasiahol do práva žalobcu na česť a ľudskú dôstojnosť, nakoľko sú objektívne spôsobilé vyvolať dojem, že žalobca, ako primátor mesta Košice, nekoná v záujme obyvateľov mesta Košice. Zároveň aj tvrdením, ktoré je neadekvátne, neprimerané, hanlivé a znevažujúce zároveň, sa podľa neho žalovaný snaží podsunúť verejnosti to, že žalobca trpí psychickou poruchou. Uviedol, že v miere prevyšujúcej mieru prípustnú v demokratickej spoločnosti zasiahol žalovaný do práva žalobcu na ochranu osobnosti, konkrétne do práva na česť, a to skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé a zároveň aj difamujúce, ako aj nepravdivými hodnotiacimi úsudkami, a tým bola v značnej miere znížená vážnosť žalobcu.Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť žalobcu v spoločnosti, treba podľa názoru súdu prvej inštancie vychádzať z následnej reakcie zásahom vyvolanej v rodinnom, pracovnom, či inom prostredí žalobcu. Konštatoval, že aj keď tvrdenia žalobcu o následkoch neoprávneného zásahu neboli ďalej dokladované, dospel k záveru, že vzhľadom na intenzitu zásahu, spoločenské postavenie žalovaného a spoločenské postavenie žalobcu, ako aj na to, že výroky boli prednesené nie v malom okruhu osôb a následne prezentované v masovokomunikačných prostriedkoch prístupných verejnosti, bola v značnej miere znížená česť a dôstojnosť žalobcu v spoločenských kruhoch, čo nepochybne musel aj subjektívne pociťovať. Súd prvej inštancie mal za nepochybné, že žalobca je osobou verejne činnou, avšak pokiaľ pri nepravdivých skutkových tvrdeniach a kritike boli použité výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky a vyrieknutých skutkových tvrdení, sú neprimerané a vyplýva z nich úmysel znevážiť či uraziť kritizovanú osobu (tzv. intenzívny exces). Uviedol, že vzhľadom na okolnosti prípadu a to, že výrokmi žalovaného bola v značnej miere znížená česť, vážnosť a dôstojnosť žalobcu, sa javí byť nepostačujúcim samotné ospravedlnenie, ale je dôvodné aj priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 OZ v takej výške, v akej si ju uplatnil sám žalobca. 2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 30. novembra 2017 spolu s opravným uznesením zo 16. februára 2018 sp. zn. 2Co 511/2016 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Mal za to, že odôvodnenie súdu prvej inštancie je dostatočné, nakoľko sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Súd prvej inštancie podľa neho jasne vysvetlil, že žalovaný v miere prevyšujúcej mieru prípustnosti v demokratickej spoločnosti zasiahol žalobcu v jeho práve na ochranu osobnosti, konkrétne právo na česť skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé a zároveň difamujúce. Rovnako tak aj nepravdivým hodnotiacim úsudkom, čím bola v značnej miere znížená vážnosť žalobcu, za ktoré výroky považoval výroky prednesené na tlačovej konferencii konanej dňa 30. januára 2013, ktoré v odôvodnení presne odcitoval. Konštatoval, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie jasne vyplýva, že ďalší výrok uvedený iba v tlačovej správe je prezentovaný žalobcom iba podporne vo vzťahu k výrokom uvedeným na tlačovej konferencii. Najmä z výroku, ale aj z jeho odôvodnenia je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie priznal iba za výroky prednesené na tlačovej konferencii. Súd prvej inštancie podľa neho správne zohľadnil výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého bolo preukázané, že výroky žalovaného neboli pravdivé a sú spôsobilé objektívne zasiahnuť do cti žalobcu, s čím sa stotožnil. Odvolací súd má za to, že pri rozhodovaní v danej veci súd prvej inštancie skúmal všetky relevantné otázky, t. j. kto zásah do práva na ochranu osobnosti vykonal, do koho osobnostnej sféry zasiahol, čoho sa zásah týkal, kde došlo k tomuto zásahu a ako boli informácie formulované. Dodal, že rovnako správne zohľadnil okrem iného aj tú skutočnosť, že stupeň dovolenej kritiky sa mení podľa charakteristiky adresáta a že hranice akceptovateľnosti kritiky sú nastavené najširšie u politikov, avšak dospel k správnemu záveru o tom, že namietaným konaním žalovaného došlo k zásahu, ktorý prevyšoval mieru prípustnú. Odvolací súd mal za to, že pre potrebu zvýšenej akceptovateľnosti kritiky u politikov sa vždy musí jednať o vecnú kritiku, teda o kritiku založenú na celkom alebo výrazne neskreslených faktoch, čo žalovaný v danom prípade nepreukázal, naopak bolo preukázané, že žalovaný vychádzal z nepravdivých a ničím nepodložených skutkových tvrdení. Za správny považuje odvolací súd aj záver o tom, že bolo nepostačujúce samotné ospravedlnenie a dôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy v žalobcom uplatnenej výške, ktorá je len symbolickou náhradou. 3. Proti uvedene´mu rozsudku odvolacieho su´du podal zˇalovany´ dovolanie z dôvodu, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 pi´sm. a/ CSP). Rozhodnutie odvolacieho su´du podľa neho spocˇi´va v nespra´vnom pra´vnom posu´deni´ veci, a to v nedostatocˇnom a nesprávnom zohlˇadnení postavenia zˇalobcu ako verejne´ho cˇinitelˇa a nedostatocˇnom zohlˇadneni´ povahy veci, v su´vislosti s ktorou sa zˇalovany´ vyjadroval. Rovnako namieta, že nie je prípustné, aby súd uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa za výroky, ktoré nie sú vo výroku rozhodnutia identifikované a ktoré mali neoprávnene zasiahnuť do práva žalobcu na ochranu osobnosti a nie je možné uložiť žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi za výroky, ktoré na mieste a v čase, v súvislosti s ktorými sa žalobca domáhal ochrany osobnosti, neuviedol. Odvolací súd podľa neho nesprávne právneposúdil aj nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch bez toho, aby bolo preukázané, že u žalobcu boli výnimočné dôvody na priznanie tejto formy ochrany osobnosti. Akcentoval na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré obsahujú test proporcionality a skutocˇnostˇ, zˇe oznacˇene´ krite´ria´ testu proporcionality súdy pri pra´ve na slobodu prejavu a pra´ve na ochranu osobnosti nepouzˇili. Nesprávnosť videl aj v miere ochrany, aká má byť poskytnutá vo veciach, ktoré sú predmetom verejného záujmu, ktorá vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), viď uznesenia sp. zn. 5 Cdo 202/2009, 4 Cdo 149/2009. Poukázal na to, že najvyšší súd tu považoval za prípustnú kritiku aj výrazy o zneužití funkcie, o tom, že určitá osoba klamala a zavádzala, že porušila morálne a etické pravidlá. Uviedol, zˇe súdy založili svoje rozhodnutie aj na hodnotení pravdivosti či nepravdivosti výroku žalovaného uvedeného nie na tlačovej konferencii dňa 30. januára 2013, ale v tlačovej správe, ktorú žalovaný vydal a v ktorej uviedol odhad tržieb súkromnej spoločnosti. Namietal aj určitosť a zrozumiteľnosť žalobného petitu a tým aj neurčitosť výroku, ktorým bolo žalovanému uložené ospravedlniť sa. Uviedol, že mu bolo uložené ospravedlniť sa bez toho, aby bolo uvedené, ktoré konkrétne informácie zasiahli do osobnostných práv žalobcu a bez toho, ktoré úsudky a hodnotiace výroky znevažovali osobu žalobcu. Žalovaný má za to, že nie je zrejmé, akými údajmi či výrokmi žalovaný zasiahol do práva žalobcu na ochranu osobnosti, čím považuje výrok súdu za nezrozumiteľný a nevykonateľný. Týmto sa podľa neho odvolací súd odklonil od ustálenej praxe najvyššieho súdu, viď uznesenie sp. zn. 3 Cdo 126/2011. Namietal aj nesprávnosť výroku o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy vzhľadom na rozhodnutie sp. zn. 5 Cdo 202/2009. V tomto smere poukázal na to, že súd nevykonal žiadne dokazovanie okrem výpovede žalobcu, z ktorého by bolo možné vyvodiť potrebu priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako primeraného prostriedku ochrany osobnostných práv žalobcu. Zˇiadal napadnute´ rozhodnutia zmenitˇ a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať zˇalovane´mu pra´vo na na´hradu trov cele´ho konania. 4. Žalobca vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť. 5. Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky (dˇalej aj „najvysˇsˇi´ su´d“) ako su´d dovolaci´ (§ 35 CSP) po zisteni´, zˇe dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastu´pena´ advoka´tom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnute´ rozhodnutie vydane´ (§ 424 CSP), bez nariadenia pojedna´vania (§ 443 CSP) dospel k za´veru, zˇe dovolanie treba odmietnutˇ. 6. V danom prípade bolo dovolanie podane´ za účinnosti nového civilného procesného kódexu. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitne´ postavenie. Dovolanie aj naďalej nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie bytˇ vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (vidˇ napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnene´ podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patri´ do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014). 7. Pra´vo na su´dnu ochranu nie je absolu´tne a v za´ujme zaistenia pra´vnej istoty a riadneho vy´konu spravodlivosti podlieha urcˇity´m obmedzeniam. Toto pra´vo, su´cˇastˇou ktore´ho je tiezˇ pra´vo domo^ctˇ sa na opravnom su´de na´pravy chy´b a nedostatkov v konani´ a rozhodovani´ su´du nizˇsˇej insˇtancie, sa v civilnom konani´ zarucˇuje len vtedy, ak su´ splnene´ vsˇetky procesne´ podmienky, za splnenia ktory´ch mo^zˇe su´d konatˇ a rozhodnu´tˇ o veci samej. Plati´ to pre vsˇetky sˇta´dia´ konania pred civilny´m su´dom, vra´tane dovolacieho konania (m. m. I. U´S 4/2011). Ota´zka posu´denia, cˇi su´, alebo nie su´ splnene´ podmienky, za ktory´ch sa mo^zˇe uskutocˇnitˇ dovolacie konanie, patri´ do vy ´lucˇnej pra´vomoci dovolacieho su´du (napr. rozhodnutia dovolacieho su´du sp. zn. 1 Cdo 54/2017, 2 Cdo 198/2017, 3 Cdo 42/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 8 Cdo 99/2017). 8. O vsˇetky´ch mimoriadnych opravny´ch prostriedkoch plati´, zˇe narusˇenie princi´pu pra´vnej istoty stra´n, ktory´ch pra´vna vec bola pra´voplatne skoncˇena´, musi´ bytˇ vyva´zˇene´ spri´sneny´mi podmienkami pri´pustnosti. Pra´vnu u´pravu dovolania, ktora´ stanovuje podmienky, za ktory´ch mo^zˇe bytˇ vy´nimocˇne prelomena´ za´va¨znostˇ uzˇ pra´voplatne´ho rozhodnutia, nemozˇno interpretovatˇ rozsˇiruju´co; namieste je sko^r resˇtrikti´vny vy´klad (napr. rozhodnutia dovolacieho su´du sp. zn. 1 Cdo 26/2017, 2 Cdo 154/2017, 3 Cdo 42/2017, 5 Cdo 12/2017, 7 Cdo 163/2017, 8 Cdo 73/2017). 9. Naznacˇenej mimoriadnej povahe dovolania zodpoveda´ aj pra´vna u´prava jeho pri´pustnosti. Vzmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho su´du dovolanie pri´pustne´, (len) ak to za´kon pripu ´sˇtˇa. To znamena´, zˇe ak za´kon vy´slovne neuva´dza, zˇe dovolanie je proti tomu-ktore´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du pri´pustne´, nemozˇno take´ rozhodnutie (u´spesˇne) napadnu´tˇ dovolani ´m. Rozhodnutia odvolacieho su´du, proti ktory´m je dovolanie pri´pustne´, su´ vymenovane´ v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 1 0. Zˇalovany´ vyvodzuje pri´pustnostˇ dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP. Podlˇa tohto ustanovenia je dovolanie pri´pustne´ proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, ktory´m sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie su´du prvej insˇtancie, ak rozhodnutie odvolacieho su´du za´viselo od vyriesˇenia pra´vnej ota´zky, a/ pri ktorej riesˇeni´ sa odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du, b/ ktora´ v rozhodovacej praxi dovolacieho su´du esˇte nebola vyriesˇena´ alebo c/ je dovolaci´m su´dom rozhodovana´ rozdielne. 11. Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 421 ods. l CSP mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe rozhodnutie spocˇi ´va v nespra´vnom pra´vnom posu´deni´ veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie pra´vne posu´denie veci, ktore´ poklada´ za nespra´vne, a uvedie, v cˇom spocˇi´va nespra´vnostˇ tohto pra´vneho posu´denia (§ 432 ods. 2 CSP). 12. Dovolaci´ su´d je dovolaci´mi do^vodmi viazany´ (§ 440 CSP). Dovolaci´m do^vodom je nespra ´vnostˇ vyty´kana´ v dovolani´ (porovnaj § 428 CSP). Pokialˇ nema´ dovolanie vykazovatˇ nedostatky, ktore´ v konecˇnom do^sledku vedu´ k jeho odmietnutiu podlˇa § 447 pi´sm. f/ CSP, je (procesnou) povinnostˇou dovolatelˇa vysvetlitˇ v dovolani´, z cˇoho vyvodzuje pri´pustnostˇ dovolania a oznacˇitˇ v dovolani´ na´lezˇity´m spo^sobom dovolaci´ do^vod. V do^sledku spomenutej viazanosti dovolaci´ su´d neprejedna´va dovolanie nad rozsah, ktory´ dovolatelˇ vymedzil v dovolani´ uplatneny´m dovolaci´m do^vodom. 13. Žalovaný´ podal dovolanie podlˇa § 421 ods. 1 pi´sm. a/ CSP nesu´hlasiac a polemizuju´c s pra ´vnymi za´vermi odvolacieho su´du a poukazuju´c pritom na na´lezy U´stavne´ho su´du Slovenskej republiky a rozhodnutia najvysˇsˇieho su´du sp. zn. 5 Cdo 202/2009 a 4 Cdo 149/2009. 14. V dovolani´, ktore´ho pri´pustnostˇ sa opiera o § 421 ods. 1 pi´sm. a/ CSP, by mal dovolatelˇ: a/ konkretizovatˇ pra´vnu ota´zku riesˇenu´ odvolaci´m su´dom a uviestˇ, ako ju riesˇil odvolaci´ su´d, b/ vysvetlitˇ (a oznacˇeni´m rozhodnutia najvysˇsˇieho su´du dolozˇitˇ), v cˇom sa riesˇenie pra´vnej ota´zky odvolaci´m su´dom odklonilo od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du, c/ uviestˇ, ako by mala bytˇ ta´to ota´zka spra´vne riesˇena´. Sama polemika dovolatelˇa s pra´vnymi na´zormi odvolacieho su´du, proste´ spochybnˇovanie spra´vnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolaci´ su´d pristupoval k riesˇeniu pra´vnej ota´zky vy´znamovo nezodpovedaju´ krite´riu uvedene´mu v § 421 ods. 1 pi´sm. a/ CSP (porovnaj rozhodnutia najvysˇsˇieho su´du sp. zn. 2 Cdo 203/2016, 2 Cdo 54/2018, 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 67/2017, 4 Cdo 95/2017, 7 Cdo 140/2017). 15. Len konkre´tne oznacˇenie pra´vnej ota´zky, ktoru´ podlˇa dovolatelˇa riesˇil odvolaci´ su´d nespra ´vne, umozˇnˇuje dovolaciemu su´du posu´ditˇ, cˇi ide skutocˇne o ota´zku, od ktorej za´viselo rozhodnutie odvolacieho su´du a cˇi sa pri jej riesˇeni´ odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du (§ 421 ods. 1 pi´sm. a/ CSP), alebo ktora´ v rozhodovacej praxi dovolacieho su ´du esˇte nebola vyriesˇena´ (§ 421 ods. 1 pi´sm. b/ CSP) alebo je dovolaci´m su´dom rozhodovana´ rozdielne (§ 421 ods. 1 pi´sm. c/ CSP). 16. Aby urcˇita´ ota´zka mohla bytˇ relevantna´ z hlˇadiska § 421 ods. 1 CSP, musi´ matˇ zretelˇne´ charakteristicke´ znaky. Predovsˇetky´m musi´ i´stˇ o ota´zku pra´vnu (teda v zˇiadnom pri´pade nie o skutkovu´ ota´zku). Zo za´konodarcom zvolenej formula´cie tohto ustanovenia vyply´va, zˇe ota´zkou riesˇenou odvolaci´m su´dom sa tu rozumie tak ota´zka hmotnopra´vna (ktora´ sa odvi´ja od interpreta ´cie napri´klad Obcˇianskeho za´konni´ka, Obchodne´ho za´konni´ka, Za´konni´ka pra´ce, Za´kona o rodine), ako aj procesnopra´vna (ktorej riesˇenie za´viselo na aplika´cii a interpreta´cii procesny´ch ustanoveni´). Musi´ i´stˇ o pra´vnu ota´zku, ktoru´ odvolaci´ su´d riesˇil a na jej vyriesˇeni´ zalozˇil rozhodnutie napadnute´ dovolani´m. Pra´vna ota´zka, na vyriesˇeni´ ktorej nespocˇi´valo rozhodnutie odvolacieho su´du (vyriesˇenie ktorej neviedlo k za´verom vyjadreny´m v rozhodnuti´ odvolacieho su ´du), i keby bola pri´padne v priebehu konania su´dmi posudzovana´, nemo^zˇe bytˇ povazˇovana´ za vy ´znamnu´ z hlˇadiska tohto ustanovenia. Ota´zka relevantna´ v zmysle § 421 ods. 1 CSP musi´ bytˇ procesnou stranou nastolena´ v dovolani´ (a to jasny´m, urcˇity´m a zrozumitelˇny´m spo^sobom). 17. Ak dovolatelˇ v dovolani´, pri´pustnostˇ ktore´ho vyvodzuje z § 421 ods. 1 pi´sm. a/ CSP, nevymedzi ´ pra´vnu ota´zku a neoznacˇi´ usta´lenu´ rozhodovaciu prax dovolacieho su´du, od ktorej sa podlˇa jehona´zoru odvolaci´ su´d odklonil, dovolaci´ su´d nemo^zˇe uskutocˇnitˇ merito´rny dovolaci´ prieskum, hranice ktore´ho nie su´ vymedzene´. V takom pri´pade nemo^zˇe svoje rozhodnutie zalozˇitˇ na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktoru´ ota´zku a ktory´ judika´t, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolatelˇ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantne´ho podkladu. Na druhej strane, ale v pri´pade absencie vymedzenia pra´vnej ota´zky a bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho su´du od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du, nemo^zˇe najvysˇsˇi´ su´d pristu ´pitˇ ani k posudzovaniu vsˇetky´ch procesnopra´vnych a hmotnopra´vnych ota´zok, ktore´ pred ni´m riesˇili prvoinsˇtancˇny´ a odvolaci´ su´d a v su´vislosti s ty´m „suplovatˇ“ aktivitu dovolatelˇa (advoka ´ta, ktory´ spi´sal dovolanie a zastupuje dovolatelˇa), z vlastnej iniciati´vy vyhlˇada´vatˇ vsˇetky rozhodnutia dovolacieho su´du, ty´kaju´ce sa danej problematiky a na´sledne posudzovatˇ, cˇi sa odvolaci ´ su´d odklonil od na´zorov v nich vyjadreny´ch; v opacˇnom pri´pade by dovolaci´ su´d uskutocˇnil procesne nepri´pustny´ bezbrehy´ dovolaci´ prieskum, priecˇiaci sa nielen (vsˇeobecne) novej koncepcii pra´vnej u´pravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkre´tne) u´cˇelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri Sˇtevcˇek M., Ficova´ S., Baricova´ J., Mesiarkinova´ S., Baja´nkova´ J., Tomasˇovicˇ M. a kol., Civilny´ sporovy´ poriadok, Komenta´r, Praha: C.H. BECK, str. 1382 a rozhodnutia najvysˇsˇieho su´du sp. zn. 1 Cdo 14/2018, 2 Cdo 167/2017, 3 Cdo 28/2017, 5 Cdo 13/2018, 7 Cdo 114/2018, 8 Cdo 78/2017). 18. Najvysˇsˇi´ su´d v ra´mci dovolacieho prieskumu, resˇpektuju´c vysˇsˇie uvedene´ vy´chodiska´, presku´mal pri´pustnostˇ dovolania zˇalovane´ho podlˇa § 421 ods. 1 pi´sm. a/ CSP. Podlˇa obsahu dovolania dovolatelˇ povazˇoval za nespra´vny pra´vny za´ver odvolacieho su´du ty´kaju´ci sa vyriesˇenia na´roku na ochranu osobnosti a na´hradu nemajetkovej ujmy (dˇalej aj „zˇalobny´ na´rok“) nepouzˇiti´m aj testu proporcionality a nedostatocˇny´m zohlˇadneni´m postavenia zˇalobcu ako verejne´ho cˇinitelˇa a povahy veci, v su´vislosti s ktorou sa zˇalovany´ vyjadroval aj na adresu zˇalobcu. V tejto su´vislosti dovolaci´ su´d uva´dza, zˇe i kedˇ dovolatelˇ dovolanie forma´lne odo^vodnˇuje nespra´vnostˇou pra ´vneho posu´denia veci odvolaci´m su´dom v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 pi´sm. a/ CSP, pra´vnu ota´zku za´sadne´ho vy´znamu nijako neformuluje. Z obsahu jeho dovolania mozˇno vyvoditˇ, zˇe nesu ´hlasi´ s logicky´mi u´vahami a skutkovy´mi za´vermi odvolacieho su´du a s vyhodnoteni´m zisteny´ch skutkovy´ch okolnosti´, ktore´ v konani´ vysˇli najavo a ktore´ v ra´mci za´sady volˇne´ho hodnotenia do^kazov odvolaci´ su´d viedli k prijatiu jeho rozhodnutia. Z uvedene´ho je tak zjavne´, zˇe dovolatelˇ v tomto pri´pade namieta nespra´vnostˇ skutkovy´ch zisteni´ a vyhodnotenia do^kazov odvolaci´m su´dom; ktorou nespra´vnostˇou vsˇak nie je mozˇne´ odo^vodnitˇ dovolanie, ktore´ho pri´pustnostˇ dovolatelˇ vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 pi´sm. a/ CSP. Ako bolo uzˇ vysˇsˇie uvedene´, len samotne´ spochybnˇovanie spra´vnosti skutkovy´ch zisteni´ a vyhodnotenia do^kazov su´dom, cˇi sama polemika s rozhodnuti´m odvolacieho su´du alebo proste´ spochybnˇovanie spra´vnosti jeho rozhodnutia, pri´padne kritika jeho pri´stupu zvolene´ho pri pra´vnom posudzovani´ zˇalobne´ho na´roku, vy´znamovo nezodpovedaju´ krite´riu uvedene´mu v § 421 ods. 1 CSP a § 432 ods. 2 CSP.

19. Dovolaci´ su´d si plne uvedomuje, zˇe by bolo v rozpore s princi´pmi spravodlive´ho procesu, pokialˇ by sa pri posudzovani´ dovolania uplatnˇoval pri´lisˇny´ formalizmus. V rozpore s ty´mito princi´pmi ale nie je pri´stup maju´ci na zreteli, zˇe ustanovenia CSP vyzˇaduju´ istu´ mieru forma´lneho a obsahove´ho vyjadrenia do^vodov, z ktory´ch procesna´ strana vyvodzuje pri´pustnostˇ svojho dovolania. Dovolanie zˇalovane´ho z hlˇadiska § 421 ods. 1 pi´sm. a/ CSP neobsahuje exaktne´ oznacˇenie pra´vnej ota´zky, od ktorej za´viselo rozhodnutie odvolacieho su´du a pri riesˇeni´ ktorej sa odvolaci´ su´d odklonil od usta ´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du. 20. Navyše so zreteľom na dovolaciu argumentáciu žalovaného k citovaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky najvyšší súd uvádza, zˇe v zmysle judika´tu R 71/2018 patria do pojmu „usta´lena´ rozhodovacia prax dovolacieho su´du“ predovsˇetky´m stanoviska´ alebo rozhodnutia najvysˇsˇieho su ´du, ktore´ su´ (ako judika´ty) publikovane´ v Zbierke stanovi´sk najvysˇsˇieho su´du a rozhodnuti´ su ´dov Slovenskej republiky. Su´cˇastˇou usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du je tiezˇ prax vyjadrena´ opakovane vo viacery´ch nepublikovany´ch rozhodnutiach najvysˇsˇieho su´du, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosialˇ nepublikovanom rozhodnuti´, pokialˇ niektore´ nesko^r vydane´ (nepublikovane´) rozhodnutia najvysˇsˇieho su´du na´zory obsiahnute´ v skorsˇom rozhodnuti´ nespochybnili, pri´padne tieto na´zory akceptovali a z hlˇadiska vecne´ho na ne nadviazali. Do usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnu´tˇ aj nadˇalejpouzˇitelˇne´, legislati´vnymi zmenami a neskorsˇou judikatu´rou neprekonane´ civilne´ rozhodnutia a stanoviska´ publikovane´ v Zbierkach su´dnych rozhodnuti´ a stanovi´sk vyda´vany´ch Najvysˇsˇi´mi su ´dmi CˇSSR a CˇSFR, dˇalej v Bulletine Najvysˇsˇieho su´du CˇSR a vo Vy´bere rozhodnuti´ a stanovi´sk Najvysˇsˇieho su´du SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviska´ a spra´vy o rozhodovani´ su´dov, ktore´ boli uverejnene´ v Zborni´koch najvysˇsˇi´ch su´dov cˇ. I, II. a IV vydany´ch SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Rovnako s prihliadnuti´m na argumenta´ciu dovolatelˇa je potrebne´ uviestˇ, zˇe pod pojem usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du nemozˇno zahrnu´tˇ rozhodnutia Najvysˇsˇieho su´du Cˇeskej republiky (2 Cdo 56/2017, 6 Cdo 79/2017, 3 Cdo 165/2018, 4 Cdo 7/2018). 21. K námietke neurčitosti výroku, ktorým bolo uložené žalovanému ospravedlniť sa žalobcovi bez toho, aby bolo uvedené, ktoré konkrétne informácie zasiahli do osobnostných práv žalobcu ani to, ktoré úsudky a hodnotiace výroky znevažovali osobu žalobcu, nie je dôvodná, nakoľko je vo výroku zrejmé, o ktoré výroky ide - tie, ktoré odzneli na tlačovej konferencii. V odôvodnení ku všetkým, ktoré boli namietané v žalobe sa vyjadril súd prvej inštancie a posúdil, ktoré z nich sú skutkovými tvrdeniami a ktoré hodnotiacimi úsudkami. Urcˇity´, zrozumitelˇny´ a vykonatelˇny´ vy´rok su´dneho rozhodnutia je jeho za´kladna´ obsahova´ na´lezˇitostˇ. Ukladana´ povinnostˇ, urcˇenie pra´va alebo pra´vneho vztˇahu musi´ bytˇ natolˇko urcˇite´, aby zo znenia vy´roku su´dneho rozhodnutia bolo jednoznacˇne zrejme´ ako su´d rozhodol. Pozˇiadavka urcˇitosti vy´roku su´dneho rozhodnutia u´zko su´visi´ s jeho materia´lnou vykonatelˇnostˇou, ktora´ je dana´ len vtedy ak su´ (okrem ine´ho) vo vy´roku su´dneho rozhodnutia presne, urcˇito a zrozumitelˇne vymedzene´ pra´va a povinnosti. Pri formula´cii vy´roku rozsudku musi´ su´d dbatˇ na to, aby vyjadroval z obsahove´ho hlˇadiska to, cˇoho sa zˇaluju´ca strana podanou zˇalobou doma´ha. Nevyhnutnou na´lezˇitostˇou vy´roku rozsudku musi´ bytˇ urcˇitostˇ ni´m ulozˇenej povinnosti, pretozˇe od nej sa odvi´ja vykonatelˇnostˇ rozhodnutia. Z hlˇadiska urcˇitosti, presnosti a zrozumitelˇnosti vy´roku je podstatné, cˇi povinnostˇ ni´m ulozˇena´ je dostatocˇne urcˇite a zrozumitelˇne vymedzena´. Podlˇa na´zoru dovolacieho su´du vy´rok predmetne´ho rozsudku súdu prvej inštancie take´to krite´ria´ spl´nˇa. Z jeho formula´cie je zrejme´, aku´ povinnostˇ ni´m súd prvej inštancie zˇalovane´mu ulozˇil. 22. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP. V odôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako aj s námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. Jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a s jeho skutkovými i právnymi závermi. Z uvedeného je teda celkom zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) náležitosti v zmysle § 393 CSP. Z obsahu odo^vodnenia dovolani´m napadnute´ho rozsudku odvolacieho su´du vyply´va, ako sa odvolaci´ su´d vysporiadal s ota´zkou urcˇitosti a vykonatelˇnosti vy ´roku rozsudku súdu prvej inštancie. 23. Žalovaný ďalej namieta nesprávne právne posúdenie otázky, že či je prípustné, aby súd uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa za informácie a za výroky, ktoré nie sú vo výroku rozhodnutia identifikované a ktoré mali neoprávnene zasiahnuť do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Argumentuje tiež nesprávnym právnym posúdením otázky možnosti uložiť žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi za výroky, ktoré na mieste a v čase, v súvislosti s ktorými sa žalobca domáhal ochrany, neuviedol. Poukázal na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, a to od uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 126/2011. K tejto námietke najvyšší súd uvádza, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie nerozhodol o povinnosti ospravedlniť sa za informácie a výroky, ktorými sa žalobca nedomáhal ochrany. V cit. rozhodnutí, od ktorého videl žalovaný odklon, najvyšší súd rozhodol o neurčitosti žalobného petitu a nevykonateľnosti predmetného rozsudku z dôvodu, že žalobca sa domáhal ochrany osobnosti vyplývajúcej z viacerých samostatných, časovo a vecne odlišných skutkových prípadov, ktorých konanie žalovaných malo vykazovať znaky neoprávneného zásahu do osobnostného práva a vpetite sa zameral iba na jeden zo za´sahov, za´rovenˇ vsˇak žalobca v tomto konaní za relevantny´ za´sah do jeho osobnosti považoval aj dˇalsˇie konania žalovaných a že sa mora´lnej a materia´lnej satisfakcie vocˇi nim nedoma´ha len za za´sah spo^sobeny´ sprostredkovani´m podkladovy´ch informa´cii´ slu ´žiacich pre novinovy´ cˇla´nok. Ide teda o odlišnú situáciu a v predmetnom spore sa žalobca domáha ochrany osobnosti len z jedného presne identifikovaného zásahu do svojej osobnosti, ktorým je tlačová konferencia ku koncepcii parkovania v meste F. z 30. januára 2013, ktorú zvolal poslanec zastupiteľstva mestskej časti mesta F., F., A.. K. V. (žalovaný). Na tejto tlačovej konferencii mal žalovaný zverejniť informácie, ktoré neboli založené na skutočnosti, ale na skreslených údajoch a ktorými mal zasiahnuť do jeho práva na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, keď v nich uvádzal nepravdivé tvrdenia a hanlivé hodnotiace úsudky. Odvolací súd sa teda od cit. rozhodnutia neodklonil. 24. Nesprávne právne posúdenie vidí žalovaný aj v posúdení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch bez toho, aby bolo preukázané, že u žalobcu boli výnimočné dôvody na priznanie tejto formy ochrany osobnosti. Poukazuje na odklon od rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 202/2019. Namieta, že odvolací súd nevykonal žiadne dokazovanie okrem výpovede žalobcu, z ktorej by bolo možné vyvodiť potrebu priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch. Najvyšší súd vo vzťahu k tejto dovolacej námietke poukazuje na to, že dovolanie smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, predmetom ktorého je výrok o peňažnom plnení neprevysˇuju´com desatˇna´sobok minima´lnej mzdy. Na danu´ vec sa teda vztˇahuje ustanovenie § 422 ods. 1 pi´sm. a/ CSP, ktore´ pri´pustnostˇ dovolania podlˇa § 421 ods. 1 CSP vylucˇuje. Na za´klade uplatnenia za´sady ratione valoris pri obmedzeni´ pri ´pustnosti dovolania plati´, zˇe dovolanie nie je pri´pustne´ vo veciach, ktory´ch predmetom je vy´lucˇne penˇazˇne´ plnenie v urcˇitej vy´sˇke. Tzv. majetkovy´ cenzus predstavuje obmedzenie pri´pustnosti dovolania pre pra´vne posu´denie (do^vody uvedene´ v § 421 ods. 1 CSP) na vy´sˇku sumy, ktora´ ma´ bytˇ predmetom dovolacieho konania. V predmetnom výroku je predmetom dovolacieho prieskumu suma 3.000 € s pri´slusˇenstvom, ide teda o tzv. bagatelˇny´ spor, pri ktorom je dovolaci´ prieskum v zmysle vysˇsˇie uvedene´ho nepri´pustny´. Pre u´plnostˇ dovolaci´ su´d podoty´ka, zˇe napriek tomu, zˇe v pri´pade nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide o satisfakciu v oblasti nemateria´lnych osobnostny´ch pra´v, jeho vyjadrenie penˇazˇny´m ekvivalentom spo^sobuje, zˇe ide o osobne´ pra´vo majetkovej povahy. Pre povahu na´roku je rozhoduju´ci jeho obsah a nie predmet ochrany. 25. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP ako dovolanie, v ktorom dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. 26. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.