7Cdo/246/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne H.. G. F., bývajúcej v L., Š. Č.. X/XXXX, proti žalovanej Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, so sídlom v Bratislave, Vajanského nábrežie č. 3, o 60.000,- €, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9 C 29/2016, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2017 sp. zn. 7 Co 252/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava I. (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 8. marca 2017 č. k. 9 C 29/2016 - 74 zamietol sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému vyššou súdnou úradníčkou dňa 6. decembra 2016 č. k. 9 C 29/2016-63, ktorým nepriznala žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že dostatočne nepreukázala opodstatnenosť svojej žiadosti, ani skutočnosť, že spĺňa zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa jej názoru žalobkyňa mala možnosť získať financie na zaplatenie súdneho poplatku (20,- €) bez toho, aby sa ocitla v hmotnej núdzi alebo ohrozila platením tohto súdneho poplatku osoby výživou na ňu odkázané.

2. Súd prvej inštancie zamietnutie sťažnosti právne odôvodnil § 248, § 249, § 250, § 245, § 254 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 2 ods. 2 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vecne tým, že sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím vydaným vyššou súdnou úradníčkou a považoval ho za vecne správne a riadne odôvodnené. Poukázal na to, že žalobkyňa neuviedla v sťažnosti žiadne nové skutočnosti, ktoré by zdôvodňovali jej objektívnu nemožnosť zaplatiť súdne poplatky a nepreukázala, že by hradenie súdnych poplatkov v konaní aj vzhľadom na výšku súdneho poplatku vážne ohrozilo jej existenciu alebo osobu na ňu odkázanú. Vyhodnotil, že v danom prípade nejde o zákonné osobné oslobodenie od platenia súdneho poplatku podľa § 2 ods. 2 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb., nakoľko nebolo preukázané, ženárok žalobkyne bol spôsobený trestným činom.

3. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31. októbra 2017 č. k. 7 Co 252/2017 - 89 odmietol odvolanie žalobkyne proti zamietnutiu sťažnosti pre neprípustnosť. Skonštatoval, že uznesenie, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré vydala vyššia súdna úradníčka, obsahovalo správne poučenie o možnosti podať voči uzneseniu sťažnosť, čo žalobkyňa využila a súd o jej sťažnosti rozhodol uznesením vydaným zákonnou sudkyňou. Zároveň ju súd prvej inštancie správne poučil, že proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Nakoľko napadnuté uznesenie nepatrí medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je prípustné odvolanie (§ 357 CSP), odvolanie žalobkyne odmietol v zmysle § 386 písm. c) CSP.

4. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa podanie, ktoré nazvala „odvolanie“, doručené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 15. januára 2018, v ktorom namietala nesprávnosť poučenia v rozhodnutí odvolacieho súdu o možnosti podať dovolanie len proti rozhodnutiu vo veci samej, keďže sa pritom v jej konaní žiadne pojednávanie neuskutočnilo. Namieta postup súdu, ktorý ju šikanóznym výkonom práva nútil vysvetľovať čoho sa domáha, hoci je právničkou s dlhoročnou právnickou praxou a praxou aj z vlastných súdnych konaní. V danej veci namieta platenie súdnych poplatkov, a to vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery a tiež argumentuje tým, že by to bolo v príkrom rozpore s jej uvažovaním. K podaniu pripojila svoj životopis. Následným podaním, doručeným Krajskému súdu v Bratislave 27. júla 2017 doplnila svoje podanie o ďalšie nesúhlasné argumenty s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktoré založila najmä na princípe denegatio justitiae. Na výzvu súdu následne doplnila svoje podania o podanie doručené súdu prvej inštancie s označením „dovolanie“, doručené 24. augusta 2018, v ktorom uplatňuje dovolacie dôvody podľa § 420 písm. a), d) a f) CSP a namieta v ňom doterajší postup súdov, ktorý spôsobil prieťahy v konaní, preto žiada riadne preverenie skutkového stavu vo veci samej - podvodu v správe domu a usmerňuje Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby jej podanie považoval za dovolanie v zmysle poučenia odvolacieho súdu. K doplneniu podania priložila diplom o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa v odbore právo, osvedčenie o štátnej skúške a životopis.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, ktorá spĺňa náležitosti právnického vzdelania v zmysle § 429 ods. 2 písm. a) CSP, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je prípustné.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

7. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. a), d) a f) CSP.

8. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

10. V prípade, že dovolateľka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP, dovolací súdskúma, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľky o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení.

11. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľkou namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

12. V danom prípade je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí sťažnosti voči nepriznaniu oslobodenia od súdneho poplatku. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím o veci samej (o veci vymedzenej žalobou). Nie je ani rozhodnutím, ktorým konanie končí; aj po rozhodnutí o súdnom poplatku za odvolanie a po nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku pokračuje civilné sporové konanie ďalej.

13. Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je podľa § 420 písm. a), d) ani f) CSP procesne prípustné, lebo smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nie je uvedené v tomto ustanovení.

14. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne ako procesne neprípustné podľa § 447 písm. c/ CSP odmietol. Z uvedeného dôvodu potom nebolo možné zaoberať sa ani ďalšími argumentami dovolateľky, vyplývajúcimi z jej podaní, nakoľko tieto by podliehali prieskumu dovolacieho súdu len v prípade, ak by dovolanie dovolateľky bolo prípustné, čo však nie je tento prípad.

15. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.