Najvyšší súd
7Cdo24/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloleté deti K. Š. nar. X. a K. nar. X., deti rodičov matky A.K., bývajúcej v P., a otca Š.K., bývajúceho v P., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOSŽ., bývajúcich u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, o pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností otca k maloletým deťom, vedenej na Okresnom súde Levice. pod sp. zn. 10 P 180/2008, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. apríla 2010 sp. zn. 25 CoP 4/2010, takto
r o z h o d o l:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Levice rozsudkom z 25. septembra 2008 č. k. 10 P 180/2008 – 19 pozastavil výkon rodičovských práv a povinností otca Š.K. nar. X. k mal. Š. nar. X. a K. nar. X.. Mal preukázané, že v danom prípade nastala skutočnosť predpokladaná zákonom, t. j. existencia závažnej prekážky brániacej otcovi maloletých detí vykonávať rodičovské práva a povinnosti a spočívajúcej v dlhodobo trvajúcom treste odňatia slobody ( § 38 ods. 1 Zákona o rodine ). Pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností je v záujme maloletých detí, ktoré boli svedkami násilníckého správania sa otca k matke a pre ich riadny psychický vývoj nie je vhodné, aby jeho spôsob života ( požívanie alkoholu, agresívne správanie ) považovali za prirodzený.
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 21. apríla 2010 sp. zn. 25 CoP 4/2010 na odvolanie otca maloletých detí rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. V plnom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania ( § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ).
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletých detí. Navrhol ho zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom krajského súdu tým, že rozhodol v jeho neprítomnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) pred tým, než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či otec maloletých detí podal dovolanie v zákonom určenej lehote.
Dovolací súd pri posudzovaní včasnosti podania dovolania otca maloletých detí vychádzal z ustanovenia § 240 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni, rovnako vychádzal z ustanovenia § 240 ods. 12 O. s. p., v zmysle ktorého zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. V zmysle § 57 ods. 2 O. s. p. platí, že lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Ako vyplýva z obsahu spisu, rozsudok Krajského súdu v Nitre z 21. apríla 2010 sp. zn. 25CoP4/2010 bol matke a otcovi maloletých detí doručovaný poštou a kolíznemu opatrovníkovi súdnym doručovateľom. Z doručeniek, ktoré sú pripojené k pokynu na doručenie tohto rozhodnutia ( čl. 69 spisu ) vyplýva, že právna zástupkyňa otca maloletých detí ( JUDr. M. S. ) prevzala rozhodnutie 10. júna 2010, matka maloletých detí 11. júna 2010 a kolízny opatrovník 10. júna 2010.
Doručením rozsudku odvolacieho súdu účastníkom konania nadobudlo toto rozhodnutie právoplatnosť ( § 159 ods. 1 O. s. p. ) 11. júna 2010. V nadväznosti na vyššie uvedené treba vychádzať z toho, že jednomesačná lehota zákonom vymedzená na podanie dovolania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) začala v danom prípade plynúť 11. júna 2010, kedy napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť, a jej koniec pripadol na 11. júla 2010 ( nedeľa ). So zreteľom na ustanovenie § 57 ods. 2 O. s. p. bol posledným dňom lehoty na podanie dovolania najbližší nasledujúci pracovný deň t. j. v danom prípade pondelok 12. júla 2010. Ak preto otec maloletých detí podal dovolanie na pošte dňa 16. augusta 2010, podal ho oneskorene.
Vzhľadom na to, Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. novembra 2010
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť. Hrčková Marta