7Cdo/239/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: JUDr. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K K. F., V., právne zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: MVDr. E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, F. právne zastúpenému SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/72/2020, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 03. marca 2021 č.k. 12Co/9/2021-139, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu

Odôvodnenie

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd") uznesením č. k. 13C/72/2020-72 z 08. decembra 2020 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia ukladajúceho žalovanému zákaz predať, darovať, zameniť alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť alebo zaťažiť akýmkoľvek právom tretej osoby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXX k. ú. F. ako C-KN parcela č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X a stavba súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X a ukladajúceho súčasne spoločnostiam Z. V., a.s. a F. F., a.s. zákaz akýmkoľvek spôsobom nakladať s finančnými prostriedkami na špecifikovaných účtoch, ktoré vedú pre žalovaného. Okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu žalobcu, pretože neosvedčil, že žalovaný sa správa spôsobom, ktorým by mohol ohroziť budúcu exekúciu pohľadávky žalobcu a rovnako tak nemal okresný súd hodnoverne osvedčený ani nárok žalobcu vo veci samej. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal a zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 Eur.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalobcu uznesením z 03. marca2021 č.k. 12Co/9/2021-139 odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu v časti prvého výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zmenil tak, že žalovanému zakázal predať, darovať, zameniť alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť alebo zaťažiť akýmkoľvek právom tretej osoby, najmä vecným bremenom alebo nájomným právom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré sa nachádzajú v k. ú. F., obec F., okres P., zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom v P., katastrálnym odborom ako I. pozemok registra „C" parc. č. XXX/X o výmere 672 m2, druh pozemku: záhrada, II. pozemok registra „C" parc. č. XXX/X o výmere 346 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, C.. pozemok registra „C" parc. č. XXX/X o výmere 678 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, IV. pozemok registra „C" parc. č. XXX/X o výmere 914 m2, druh pozemku: záhrada, V. stavba súp. č. XXX postavená na pozemku registra „C" parc. č. XXX/X o výmere 346 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Up/42/2021. Krajský súd zároveň potvrdil uznesenie okresného súdu v časti I. výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu Slovenskej sporiteľni, a.s. a Tatrabanke, a.s. nakladať s finančnými prostriedkami na bankových účtoch žalovaného a uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania zrušil.

2.1 Odvolací súd mal na rozdiel od okresného súdu v dostatočnej miere osvedčenú tak dôvodnosť žalobcom uplatneného práva ako aj ohrozenie prípadnej exekúcie. S poukazom na § 333 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP") viazal odvolací súd nariadené neodkladné opatrenie na právoplatné skončenie sporu vo veci samej, ktorý bol v čase vydania napadnutého uznesenia odvolacieho súdu vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4Up/42/2021.

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj,,dovolateľ"), ktorého prípustnosť odvodzoval z § 420 písm. f) CSP. Dovolateľ k prípustnosti dovolania poukázal na procesnú situáciu, keď v danom prípade napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu má povahu veci samej, keďže pôvodné konanie vo veci samej vedené upomínacím súdom pod sp.zn. 7Up/1876/2020 bolo právoplatne zastavené dňa 09. decembra 2020. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 14. októbra 2020, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu dňa 08. decembra 2020. Odvolací súd napriek § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie. Novou skutočnosťou je nové konanie vo veci samej, ktoré začalo na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 08. januára 2021. V zmysle uvedeného na nové konanie vo veci samej vedené Okresným súdom Poprad pod sp.zn. 11C/13/2021 nebolo možné v tomto konaní prihliadať.

3.1 Dovolateľ k § 420 písm. f) CSP uviedol, že ho odvolací súd vyzval na vyjadrenie k podaniam žalobcu v lehote 3 dní, avšak neaplikoval § 9 ods. 2 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na základe čoho súdom stanovená lehota na vyjadrenie uplynula až dňa 03. marca 2021. Žalovaný emailom doručil odvolaciemu súdu dňa 03. marca 2021 vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, ktoré riadne doplnil prostredníctvom portálu eŽaloby dňa 05. marca 2021. Odvolací súd vydal napadnuté uznesenie dňa 03. marca 2021, pričom v ňom uviedol, že žalovaný sa nevyjadril. Odvolací súd svojím postupom odňal žalovanému zákonnú možnosť vyjadriť sa k podaniam žalobcu čím porušil § 329 ods. 1 CSP a jeho právo na vyjadrenie.

3.2 Dovolateľ ďalej poukázal na to, že tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd sa nesprávne vysporiadali s miestnou príslušnosťou, ktorú žalovaný namietol v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 03. marca 2021. Podľa názoru žalovaného vo veci konal nepríslušný súd.

3.3 Dovolateľ zároveň podal návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodov uvedených v dovolaní. Podľa dovolateľa v danom prípade existujú objektívne dôvody na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, pretože odvolací súd nepostupoval v zmysle zák. č. 62/2020 Z.z. a súčasne neposúdil včas žalovaným uplatnenú námietku miestnejpríslušnosti. V zmysle uvedeného je zrejmé, že neodložením vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu bude žalovaný nedôvodne a značne znevýhodňovaný a de facto nezákonne sankcionovaný.

3.4 Dovolateľ žiadal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že dovolací súd zmení I. výrok uznesenia okresného súdu č.k. 13C/72/2020-72 a konanie zastaví, prizná žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania a potvrdí III. výrok uznesenia okresného súdu. Žalovaný žiadal priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť, keďže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, resp. dovolateľom tvrdené procesné pochybenie odvolacieho súdu nie je takej intenzity, aby ním bol založený dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Žalobca mal za to, že návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia je nedôvodný. Žalobca zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c) CSP).

6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa, a teda ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie úspešne napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

7. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z § 420 písm. f) CSP. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedenej v § 420 písm. a) až f) CSP. Najvyšší súd v rozhodnutí, sp.zn. 3Cdo/236/2016, publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 19/2017, uviedol, že,,základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo." Rozhodnutie o neodkladnom opatrení, ktoré spĺňa kritérium prípustnosti dovolania „vo veci samej" a ktorým sa „konanie končí" v zmysle § 420 CSP, je také, ktoré konzumuje vec samú. Ide teda o rozhodnutia, u ktorých sa nepredpokladá, že budú po ich vydaní dotknuté meritórnym rozhodnutím vydaným v súvisiacej veci.

8. Dovolací súd v prvom rade skúmal, či napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v prejednávanej veci je rozhodnutím vo veci samej, prípadne konečným rozhodnutím, keďže iba takáto povaha rozhodnutia umožňuje dovolaciemu súdu preskúmať prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade prípustnosť podaného dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je daná.

9. Uznesenie, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu tak, že nariadil neodkladné opatrenie nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje alebo mení, alenapr. i rozhodnutie o neodkladnom opatrení, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/76/2016 a odbornú právnickú literatúru - Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol.: Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 458). Taká situácia môže nastať predovšetkým v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci o takýto prípad nejde, pretože bolo vydané počas trvania konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11C/13/2021 (predtým na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Up/42/2021), ktorého predmetom je zaplatenie sumy 200.000,- Eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 13. marca 2019. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, keďže v danom prípade naďalej prebieha konanie vo veci samej o zaplatenie sumy 200.000,- Eur. Zároveň dočasnosť a provizórnosť úpravy pomerov účastníkov v prejednávanej veci vyplýva priamo zo znenia výroku rozhodnutia odvolacieho súdu, keď bolo s nariadením zákazu predať, darovať, zameniť alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť alebo zaťažiť akýmkoľvek právom tretej osoby, najmä vecným bremenom alebo nájomným právom, nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného špecifikované v I. výroku napadnutého uznesenia odvolacieho súdu zároveň určené, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zaplatenie sumy 200.000,- Eur s príslušenstvom vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Up/42/2021.

10. K námietkam dovolateľa dovolací súd uvádza, že v zmysle § 329 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia a pre odvolací súd je pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ustanovenie § 329 ods. 2 CSP by malo význam v prípade, ak by dovolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu k čomu však v zmysle vyššie uvedeného nedošlo, keďže dovolací súd prioritne riešil prípustnosť dovolania.

11. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním žalovaného nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, dovolanie podané žalovaným proti tomuto rozhodnutiu nie je podľa § 420 písm. f) CSP procesne prípustné. Z tohto dôvodu dovolací súd dovolanie žalovaného ako procesne neprípustné odmietol (§ 447 písm. c) CSP). Vzhľadom na rozhodnutie dovolacieho súdu z procesných dôvodov, vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia dovolací súd neposudzoval.

12. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/144/2019, 4Cdo/108/2019, 9Cdo/72/2020).

14. Rozhodnutia o trovách dovolacieho konania najvyšší súd spravidla neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). V danom prípade súd uvádza, že žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.