UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci spôsobilosti na právne úkony F. V., narodenej D.., bývajúcej v A., zastúpenej opatrovníčkou T. Y., bývajúcou v Z. a navrhovateľky R. E., bývajúcej v T., o ustanovenie opatrovníka, za účasti prokurátora, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 18Ps/1/2015, o dovolaní navrhovateľky a X. V., bývajúcej v M. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 25. apríla 2016 sp. zn. 4CoP/18/2016, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací hore označeným uznesením potvrdil rozsudok Okresného súdu Prievidza (ďalej len „prvoinštančný súd“) z 11. decembra 2015 č. k. 18Ps/1/2015-87 (ktorým došlo k pozbaveniu F. V. spôsobilosti na právne úkony, k ustanoveniu jej opatrovníčky v osobe T. Y., k vymedzeniu oprávnení a povinností opatrovníčky a k uloženiu jej povinnosti predkladať súdu v polročných intervaloch správy o opatrovanej, k upusteniu od doručenia rozsudku Bernardíne Kišacovej a k rozhodnutiu o náhrade trov konania štátu) v napadnutej časti o ustanovení opatrovníka; i on (rovnako ako prvoinštančný súd) potom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Takéto uznesenie odvolacieho súdu napadli spoločným dovolaním navrhovateľka a X. V. (procesná opatrovníčka F. V. z konania predchádzajúceho vydaniu rozsudku prvoinštančného súdu); podaním z 11. novembra 2016, došlým prvoinštančnému súdu 16. deň rovnakého mesiaca i roka však oznámili, že sa vo veci opatrovníka dovolávať nebudú.
3. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“), ktorým bol (o. i.) zrušený Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení (ako právny predpis normujúci tiež procesnoprávny vzťah v prejednávanej veci v čase jeho vzniku - tu por. § 473 C. s. p.) a rovnakého dňa nadobudol účinnosť tiež Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z. z., ďalej len „C. m. p.“).
4. Podľa § 395 ods. 1 C. m. p. ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa Čl. 7 vety prvej C. m. p. úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
6. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 429 ods. 1 C. s. p. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
8. Podľa 446 C. s. p. ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví a podľa § 447 písm. e/ C. s. p. dovolací súd dovolanie odmietne, ak neboli splnené podmienky podľa § 429.
9. Civilný sporový poriadok už skôr existujúcu podmienku dovolacieho konania, spočívajúcu v povinnom zastúpení dovolateľa advokátom (tu por. ustanovenie § 241 ods. 1 vety druhej O. s. p.) doplnil ďalšou podmienkou, ktorou je to, aby aj dovolanie a tiež všetky ďalšie podania dovolateľa boli spísané advokátom. Zjavným účelom takejto úpravy je, aby v konaní o dovolaní (ako mimoriadnom opravnom prostriedku) s Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), povolaným o dovolaní rozhodovať, komunikovala osoba garantujúca patričnú odbornú úroveň všetkých podaní. Sankciou za nesplnenie podmienky je tu odmietnutie dovolania (bez zaoberania sa ním nielen vecne, ale aj z pohľadu skúmania, či toto je alebo nie je prípustným).
10. Okrem už uvedeného však musí byť zrejmé aj to, že spísanie si dovolania samotným účastníkom má za následok zaťaženie dovolacieho konania už pri jeho začatí vadou, ktorej odstraňovanie sa javí (mierne povedané) problematickým. Najmä po uplynutí lehoty na podanie dovolania sa tu totiž vynára len veľmi ťažko (ak vôbec) zodpovedateľná otázka, ako z dovolania spísaného inou osobou než advokátom (za predpokladu, že nejde o žiaden z prípadov podľa § 429 ods. 2 C. s. p.) urobiť dovolanie advokátom spísané (nielen podpísané, keďže samotný podpis k naplneniu účelu novej úpravy, priblíženého pod 9. zhora, prispieť nemôže). U nezastúpenia dovolateľa advokátom p o t o m i d e nepochybne o vadu odstrániteľnú. Ak sa však dovolateľ v reakcii na výzvu, požadujúcu odstránenie tejto vady, rozhodne v dovolacom konaní nepokračovať a dovolanie vziať späť (hoc aj podaním, z ktorého treba - tak ako aj v tentoraz prejednávanej veci - takýto úmysel vyvodiť len s prihliadnutím na jeho obsah), dovolací súd postupujúci podľa novej úpravy procesného práva bude logicky konfrontovaný s otázkou, č i za takejto situácie má mať prednosť dispozičný prejav vôle iniciátora dovolacieho konania, nasledovaný zastavením dovolacieho konania, alebo striktné trvanie na uplatnení pomerne kategorickej úpravy o forme všetkých podaní v dovolacom konaní a o následkoch nevyhovenia takejto úprave (kedy by aj dovolanie, na ktorom už nie je záujem trvať, malo byť odmietnuté pre nesplnenie podmienky spísania jeho samotného, resp. i jeho späťvzatia na to zákonom určenou osobou).
11. Podľa názoru najvyššieho súdu odporuje nielen procesnej ekonomike, ale i dobrým mravom a rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov (Čl. 1 a Čl. 3 ods. 2 C. m. p.), aby sa za stavu podania dovolania samým účastníkom trvalo na splnení podmienky povinného zastúpenia advokátom (resp. tiež spísania ním príslušného podania) aj vtedy, ak sa účastník rozhodne v dovolacom konaní nepokračovať. V takomto prípade totiž nielenže už nemôže prísť k naplneniu účelu povinného zastúpenia (ku komunikácii dovolacieho súdu s odborne zdatným osobou, reprezentujúcou dovolateľa), ale bezpodmienečné trvanie na zastúpení by pri jeho dovedení do dôsledkov viedlo k pomerne absurdným záverom, podľa ktorých I. účastník by si dovolanie (nech aj vadné) síce mohol spísať sám, následne by však už sám nemal možnosť s takýmto podaním disponovať (a mal b y tak menej práv než zástupca, ktorého si zvolí alebo by si len mohol zvoliť) a II. ten, kto podal dovolanie bez advokáta, by si aj v prípade rozmyslenia zámeru ďalej brojiť proti rozhodnutiu odvolacieho súdu musel advokáta obstarať len na to, aby nový zámer previedol do formy zodpovedajúcej procesnému právu (za takejto situácie inak bez ohľadu na to, že takto by mohlo byť učinené zadosť výlučne zákonnej požiadavke na spísanieadvokátom ďalšieho podania dovolateľa, nič by to však nebolo schopné urobiť s tým, že dovolanie takto spísané nebolo).
12. Vedený týmito úvahami preto najvyšší s úd dospel k záveru, podľa ktorého späťvzatie dovolania podaného samým účastníkom, urobené pred odstránením nedostatku zastúpenia účastníka advokátom, môže spísať a podpísať i sám účastník. Ak tak urobí, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.
13. Preto bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto uznesenia.
14. O trovách dovolacieho konania potom najvyšší súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 C. s. p. a § 52 C. m. p. Pravidlom v konaniach spadajúcich do režimu C. m. p. je totiž to, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a o žiaden prípad výnimky z pravidla (podľa § 53, § 54 alebo § 55 C. m. p.) tu nešlo.
15. Toto uznesenie prijal senát dovolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.