7Cdo/235/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne R. C., trvale bytom v U., zastúpenej splnomocnenkyňou Hudzík & Partners s. r. o., so sídlom v Poprade, Mnoheľova č. 830/15, v menej ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Ján Hudzík, proti žalovaným 1/ M. C., trvale bytom v Q., 2/ N. C., trvale bytom tamtiež a 3/ Československá obchodná banka, a. s., s o sídlom v Bratislave, Michalská č. 18, o neplatnosť zmluvy, vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 13C/230/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. januára 2016 sp. zn. 23Co/14/2015, takto

rozhodol:

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 3/ náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej inštancie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) hore označeným uznesením odmietol ako oneskorené odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad (ďalej len „prvoinštančný súd“) zo 16. septembra 2014 č. k. 13C/230/2012-186 (ktorým prvoinštančný súd zamietol žalobu a žalovaným nepriznal náhradu trov konania).

2. Takéto uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním zo 4. apríla 2016, podaným osobne na prvoinštančnom súde rovnaký deň, toto však následne ďalším podaním z 1. decembra 2016, taktiež podaným na prvoinštančnom súde toho istého dňa, vzala v celom rozsahu späť.

3. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“), ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení (ako právny predpis normujúci tiež procesnoprávny vzťah v prejednávanej veci v čase jeho vzniku - tu por. § 473 C. s. p.).

4. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa § 446 rovnakého zákona ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.

5. Vzhľadom na späťvzatie dovolania dovolateľkou preto dovolací súd dovolacie konanie (po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 443, časti vety pred bodkočiarkou C. s. p.) zastavil.

6. O trovách dovolacieho konania potom rozhodol podľa § 256 ods. 1 C. s. p. (sčasti a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 C. s. p.) a § 453 ods. 1 rovnakého zákona. Zastavenie dovolacieho konania tu totiž späťvzatím dovolania zavinila žalobkyňa a preto bolo namieste priznanie náhrady trov konania jej procesným súperom (žalovaným), z tých ale u žalovaných 1/ a 2/ možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žiadnemu z nich v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli a preto sa ani vo vzťahu k nim nemohol uplatniť dvojfázový mechanizmus rozhodovania o trovách podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p., zverujúci súdu končiacemu konanie rozhodovanie o nároku na náhradu trov a súdu prvej inštancie určenie výšky trov, resp. aj určenie platobného miesta náhrady (k tomuto tiež por. najmä odsek 10. uznesenia najvyššieho súdu z 25. januára 2017 sp. zn. 6 Cdo 5/2017). Naopak žalovanej 3/ v dovolacom konaní vznikli trovy prinajmenšom n a poštovnom (v súvislosti s jej vyjadrením sa k dovolaniu) a v tomto prípade preto rozhodnutie o jej nároku na náhradu malo opodstatnenie, pričom dovolací súd tu tzv. náhradový výrok formuloval v súlade s tými svojimi závermi, podľa ktorých práve súčasťou rozhodovania o nároku (a nie o určení výšky) musí byť aj určenie osoby z rozhodnutia oprávnenej, povinnej a tiež uloženie povinnosti (tu por. napr. uznesenia najvyššieho súdu z 23. marca 2017 sp. zn. 6 Cdo 222/2016, zo 4. apríla 2017 sp. zn. 7 Cdo 123/2016 alebo zo 7. júna 2017 sp. zn. 7 Cdo 174/2016).

7. Toto rozhodnutie prijal senát dovolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.