7Cdo/225/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci spore žalobkyne U. H., bývajúcej v I., D. I. XXXX/XX, proti žalovanej I. N., bývajúcej v Y. nad U. XXX, zastúpenej JUDr. Dašenou Gombíkovou, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 76, Martin, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 8C/117/2010, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. septembra 2015, sp. zn. 9Co/529/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni a znalcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1.Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie") uznesením č. k. 8C/117/2010 -248 z 5. februára 2014 priznal znalcovi Ing. N., znalcovi z odboru lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov, znaleckú odmenu vo výške 131,21 eur a upravil učtáreň Okresného súdu Martin, aby po právoplatnosti uznesenia znalcovi vyplatila znaleckú odmenu vo výške 131,21 eur, a to sumu 65,61 eur zo zálohy zloženej žalobkyňou dňa 13.9.2010 pod pol. reg. S XX/XX, č. účtovného dokladu XXXXXX a sumu 65,60 eur zo zálohy zloženej žalovanou dňa 6.7.2011 pod pol. reg. S XX/XX, č. účtovného dokladu XXXXXX, keď prvoinštančný súd zistil, že priznaná odmena je v súlade s § 139 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako aj s príslušnými ustanoveniami zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len,,zákon č. 382/2004 Z. z.) a vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. (ďalej len,,vyhláška").

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovanej uznesením z 30. septembra 2015 sp. zn. 9Co/529/2015 - 425 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaná nenamietala konkrétne položky, ktoré boli znalcovi priznané, ale napádala kvalitu znaleckého posudku. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalec znalecké úlohy splnil. Znalecké úkony, za ktoré bola znalcovi priznaná odmena sú vykonané štandardnea časová špecifikácia zodpovedá rozsahu znaleckej úlohy a jednotlivých otázok, na ktoré mal znalec vo svojich záveroch znaleckého posudku odpovedať. Ak súd prvej inštancie priznal znalcovi znalcovské, podľa odvolacieho súdu to zodpovedá tomu, že znalecký posudok je posudkom vypracovaným odborne, preto znalcom vypočítaná a súdom priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov za vypracovanie znaleckého posudku plní i tieto pozitíva znaleckého dokazovania a vystihuje tiež objektívnosť a primeranosť znalcovského v zmysle zásad uvedených vo vyhláške.

3. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu žalovaná napadla dovolaním, ktorého prípustnosť odvodzovala z § 237 písm. f/, g/ a § 242 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku. Dovolateľka argumentovala tým, že hoci odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne uvádza, že v odvolaní napádala kvalitu znaleckého posudku, potom sa už ale s týmto zistením nevysporiadal. Sudca zamietol jej návrh na výsluch znalca a znalecký posudok vykazuje nedostatky zásadného charakteru, keďže neumožňuje preskúmať jeho obsah, ani overiť odôvodnenosť postupov znalca. V znaleckom posudku použité číselné údaje sú bez listín preukazujúcich ich správnosť a zdroj, preto sú nepreskúmateľné. Znalec riadne nesplnil všetky úlohy uložené mu súdom prvej inštancie. Dovolateľka argumentovala i tým, že s poukazom na vyjadrenie Útvaru hlavného architekta Mesta Martin č. A./XXX/XXXX-Val/XX zo dňa 18.3.2013 mal znalec zistiť, že časť parcely je zahrnutý do územného plánu obce, na ktorej je možná výstavba rekreačných objektov a táto časť je stavebným pozemkom, teda na stanovenie všeobecnej hodnoty tejto časti pozemku ako znalec z odboru lesníctvo nie je kompetentný, pre zistenie výmery ostávajúcej časti parcely, ktorá patrí do lesného pozemku, znalec mal použiť grafické prekrytie katastrálnej mapy s mapou ÚPN-SÚ. Podľa názoru dovolateľky je takýto spôsob zisťovania výmery nepresný a v dôsledku uvedenej nepresnosti je aj stanovenie všeobecnej hodnoty lesného pozemku nepresné. Odôvodnenosť takéhoto konštatovania priamo potvrdzuje aj v tomto súdnom konaní vyhotovený znalecký posudok znalca Ing. K., ktorý po zistení, že len časť pozemku parc. č. XXXX/X je určená na zastavanie, ktorá ale nie je presne zameraná, tento pozemok neohodnotil, resp. napokon ohodnotil len pozemok na inej parcele. Dovolateľka potom poukázala na to, že podľa súdu postupoval znalec Ing. K. správne, keď po zistení, že len časť pozemku je určená na zastavanie, tento pozemok neohodnotil a správne podľa súdu postupoval aj Ing. H., hoci za obdobnej situácie postupoval odlišne, keď chýbajúce presné zameranie nahradil grafickým prekrytím katastrálnej mapy s mapou ÚPN-SÚJ. Namietla, že v znaleckom posudku sa znalec nevysporiadal so zistením z obhliadky, že les sa nachádza aj mimo lesného pozemku parc. KN - C č... Znalcom stanovená všeobecná hodnota lesného pozemku je podľa zistení dovolateľky nízka, keď už len drevná hmota nachádzajúca sa na pozemku má podstatne vyššiu cenu. K dovolaciemu dôvodu podľa § 237 písm. g/ Občianskeho súdneho poriadku dovolateľka pripomenula, že pokiaľ každá vec má byť pridelená na rozhodnutie náhodným výberom, potom je v prípade jej štyroch podaných odvolaní nepravdepodobné, že každá z týchto vecí mala byť náhodným výberom pridelená na rozhodnutie vydané dňa 30. septembra 2015 tomu istému sudcovi odvolacieho súdu. Do rámca skutočností spochybňujúcich nestrannosť súdu z objektívneho hľadiska patria aj prípady, keď vo veci koná sudca, ktorý podľa rozvrhu práce nie je zákonným sudcom. Na základe týchto dôvodov žiadala uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej poukázala, že dňa 23.1.2014 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa súd zaoberal námietkami dovolateľky k znaleckým posudkom Ing. K. a Ing. H.. Komplexné vyjadrenia znalcov k námietkam dovolateľky a k jej odvolaniu k priznaniu znaleckej odmeny sú súčasťou spisu. Taktiež sa súd zaoberal námietkami vznesenými dovolateľkou po vypracovaní znaleckého posudku Ing. Y., ktorá na ne odpovedala v odpovedi z 15.6.2015, pričom jej znalecký posudok potvrdzuje, že sporná parcela je poľnohospodárskou pôdou. List vlastníctva a údaje v ňom sú záväzným dokumentom, na čo poukázal aj znalec Ing. K. a daná skutočnosť bola ozrejmená aj dovolateľke na obhliadke pozemku. Ku dňu vyjadrenia nebola na Okresný pozemkový úrad Martin doručená žiadosť sporových strán na zmenu charakteru poľnohospodárskeho pozemku. K záverom, že sa jedná o poľnohospodársku pôdu, dospel aj znalec Ing. K., z odboru stavebníctvo, a preto nebol kompetentný oceniť celý pozemok. Ak si znalec najprv obzrie pozemok a oboznámi sa so skutočným stavom pozemku, a potom sa oboznámi so spisom, nenarúša jeho spôsobilosť a kompetentnosť daný pozemok oceniť. Žalobkyňa mala za to, že dovolanie je neopodstatnené.

5. Znalec vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že znalecký posudok nevykazuje nedostatky zásadnéhocharakteru, je preskúmateľný a je možné overiť odôvodnenosť postupov znalca. V znaleckom posudku je uvedené z čoho znalec vychádzal, aké podklady boli použité, sú v ňom uvedené zistenia a závery znalca a je v ňom špecifikovaný postup a právny predpis, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti, pričom znalec si riadne splnil všetky úlohy podľa uznesenia. So súdnym spisom sa znalec oboznámil na súde prvej inštancie dňa 3.7.2013 a následne dňa 4.7.2013 mu boli poskytnuté fotokópie požadovaných dokladov zo súdneho spisu. Po ich preštudovaní zistil, že okraj parcely je zahrnutý do územného plánu obce, na ktorej je možná výstavba rekreačných objektov, teda táto časť parcely je stavebným pozemkom, na základe čoho nebol na stanovenie všeobecnej hodnoty tejto časti pozemku ako znalec z odboru lesníctvo kompetentný, čo bezodkladne oznámil listom zo dňa 8.7.2013 súdu prvej inštancie. Všeobecnú hodnotu lesného pozemku určil znalec len na časti parcely, ktorá je lesným pozemkom, a to v zmysle vyhlášky. Nakoľko sa v súdnom spise nenachádzala žiadna listina, resp. informácia o výmerách jednotlivých časti parcely musel výmeru získať iným dostupným spôsobom. Strany boli oboznámené, že časť parcely je lesným pozemkom a ostávajúca časť je stavebným pozemkom, pričom žiadna z nich nenavrhla presné vytýčenie jednotlivých časti pozemku, vypracovanie geometrického plánu a ani iný spôsob zistenia výmery. Na základe uvedeného považoval dovolanie za neopodstatnené.

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

8. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu, ktorým dovolateľ prejavuje vôľu, aby bol uskutočnený dovolací prieskum.

9. Dovolanie podané do 30. júna 2016, v prípade ktorého podľa vtedy účinnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania [napríklad vzhľadom na nesplnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „OSP")] ani pre odmietnutie dovolania [z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 243c OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ až d/ OSP (napríklad preto, lebo dovolanie bolo podané oneskorene alebo neoprávnenou osobou)] vyvolalo procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

10. Tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy bol daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok nemali (porovnaj tiež I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03). 11. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 9., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. PL. ÚS 36/1995].

12. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 OSP). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 OSP a proti uzneseniu § 239 OSP. Dovolanie bolo ale prípustné proti každému rozhodnutiu, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 OSP.

13. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ale nesmeruje proti uzneseniu majúcemu znaky uvedené v § 239 ods. 1 a 2 OSP. Uznesenie o znalcovskom bolo zaradené medzi uznesenia, v prípade ktorých predchádzajúca právna úprava výslovne uvádzala, že dovolanie proti nim je neprípustné (viď § 239 ods. 3 OSP).

14. Prípustnosť dovolania proti napadnutému uzneseniu je potom založená iba § 237 ods. 1 v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta OSP (zákonná povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 OSP), o ktoré ustanovenie, vo vzťahu k jeho písm. f/ a g/ dovolateľka opiera podané dovolanie.

15. Dovolací súd v súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku si je vedomý, že podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ale nedáva podklad pre tvrdenie dovolateľky, že nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie obsahuje primerané vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie, pričom treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť uznesenia odvolacieho súdu s potvrdzovaným uznesením vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Z odôvodnenia rozhodnutí nižších súdov, chápaných v ich organickej jednote ako celok (I. ÚS 259/2018), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. Nižšie súdy pri posúdení nároku znalca na priznanie znalcovského vychádzali zo splnenia zákonných podmienok vyplývajúcich z aplikovaných zákonných ustanovení. Odvolací súd sa v napadnutom uznesení vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalovanej. Zdôraznil, že žalovaná odvolaním napádala výlučne len nesprávnosť znaleckého posudku a nesplnenie úloh znalca podľa uznesenia prvoinštančného súdu, ktorým bol znalec ustanovený do konania. Pritom vyzdvihol, že z hľadiska popísaných kritérií pri rozhodovaní o znalcovskom, z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalec znalecké úlohy splnil a znalecké úkony, za ktoré bola znalcovi priznaná odmena sú vykonané štandardne, keď aj časová špecifikácia zodpovedá rozsahu znaleckej úlohy, pričom žalovaná v tomto smere nevytýkala žiadne konkrétne nedostatky. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05 ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07 ). Za vadu zmätočnosti v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP v žiadnom prípade nemožnopovažovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom.

16. Dovolací súd v súvislosti so zmätočnostnou vadou podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP dopĺňa, že žalovaná námietku nesprávnosti záverov znaleckého posudku ako jedného z viacerých dôkazných prostriedkov vykonávaných súdom v konaní vo veci samej, neprípustne prenáša do oponovania nesprávnosťou rozhodovania o znaleckej odmene za vyhotovenie znaleckého posudku napadnutým uznesením.

17. So zreteľom na tvrdenie dovolateľky ohľadne nedostatkov týkajúcich sa zákonného sudcu, ktorý mal prejednať jej odvolanie na odvolacom súde sa dovolací súd ďalej zameral na posúdenie, či v konaní nedošlo k namietanej procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. g/ OSP. Dovolateľka v tejto súvislosti namietala, že ak má byť vec pridelená na rozhodnutie náhodným výberom, potom je v prípade jej štyroch podaných odvolaní nepravdepodobné, že každá z týchto vecí mala byť náhodným výberom pridelená na rozhodnutie vydané dňa 30. septembra 2015 tomu istému sudcovi odvolacieho súdu.

18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch") zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

19. Podľa § 49 písm. a/ zákona o súdoch predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov v oblasti výkonu súdnictva najmä rozvrhom práce.

20. Podľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

21. Podľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.

22. Podľa Všeobecných pravidiel určenia zákonného sudcu rozvrhu práce Krajského súdu Žilina platného v auguste a septembri 2015 (v čase predloženia spisu s opravnými prostriedkami žalovanej odvolaciemu súdu a rozhodnutia vo veci odvolacím súdom), ktorými sú upravené pravidlá určovania zákonného sudcu: „Všetky veci, ktoré napadnú do občianskoprávneho, obchodnoprávneho, trestnoprávneho alebo správneho kolégia krajského súdu od 1. januára 2015, sa prideľujú senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou aplikácie v elektronickej podateľni Krajského súdu v Žiline, Orolská 3, 010 01 Žilina, v súlade s § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak z týchto pravidiel nevyplýva niečo iné.".

23. Podľa písm. i/ veta prvá týchto pravidiel: „V prípade, že v rámci jedného predloženého spisu je potrebné rozhodnúť o opravných prostriedkoch proti viacerým rozhodnutiam súdu prvého stupňa, pridelia sa takéto veci do toho istého súdneho oddelenia.". 24. Množstvo sporov súd rozhoduje v senáte zloženom zo sudcov (daný prípad). V takom prípade sa pojem „zákonný sudca" nesmie vysvetľovať doslovne, ale extenzívne. Zákonným sudcom je každý sudca pridelený do daného senátu (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/213/2020).

2 5. Odvolanie žalovanej bolo predložené Krajskému súdu v Žiline dňa 19. augusta 2015, spolu s ostatnými odvolaniami, ktoré podala žalovaná aj proti ďalším uzneseniam súdu prvej inštancie sp. zn. 8C/117/2010 - 339 zo dňa 4. februára 2015, 8C/117/2010-244 zo dňa 5. februára 2014, 8C/117/2010-397 zo dňa 16. apríla 2014. Veci na krajskom súde boli aplikáciou (technickými a programovými prostriedkami MS SR) náhodným výberom pridelené a zapísané do nápadu senátu 9Co pod sp. zn. 9Co/529/2015. Krajský súd v Žiline v senáte 9Co pracoval v zložení predsedov senátu JUDr. Ján Burik, JUDr. Jana Kotrčová, JUDr. Ladislav Mejstrík. Z uvedeného je potom zrejmé, že v danom čase t. j. i v čase rozhodovania o danom odvolaní žalovanej predseda senátu JUDr. Ján Burik ako člen senátu 9Co, do ktorého súdneho oddelenia boli náhodným výberom pridelené všetky odvolania žalovanej proti viacerým rozhodnutiam súdu prvej inštancie, rozhodol vo veci v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Žiline na rok 2015, predovšetkým s súlade s jeho písm. i/ (pozri bod 23) a v súlade s § 51 ods. 1 zákona o súdoch.

26. Ak dovolateľka vyvodzovala vadu nesprávne obsadeného súdu tým, že v danej právnej veci rozhodoval nezákonný sudca, dovolací súd uvádza, že namietané nezakladá procesnú vadu podľa § 237 ods. 1 písm. g/ OSP.

27. Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 a/ až e/ OSP netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

28. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. 29. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.