UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Ing. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX, G. proti žalovanej: Slovenská živnostenská komora, so sídlom Dolné Rudiny č. 3, Žilina, IČO: 36 145 581 zast. Hronček & Partners, s. r. o., AK so sídlom Kálov 1, Žilina za účasti intervenienta: Ing. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXXX/XX, R. zast. JUDr. Ing. Peter Slávik, PhD., advokát so sídlom Břeclavská 3, Malacky, o určenie neplatnosti uznesení prijatých na zasadnutí Slovenskej živnostenskej komory dňa 06.02.2015, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C/18/2018, o dovolaní intervenienta proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. januára 2018 sp.zn. 30S/98/2016, takto
rozhodol:
Dovolanie odmieta.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom č.k. 18S/1/2015-1335 zo dňa 04. novembra 2016 I. výrokom zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania, určil, že uznesenia spisových značiek uvedených v II., III. a V. výroku sú neplatné, uznesenia spisových značiek uvedené v IV. výroku sú platné, návrh na určenie, že žalobca bol v období od 16.05.2014 do 18.11.2015 predsedom žalovanej zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 60 %.
2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd") uznesením zo dňa 23. januára 2018 sp.zn. 30S/98/2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že žalovaná je zastúpená štatutárnym orgánom Mgr. W. M., ktorá udelila plnú moc advokátskej kancelárii JUDr. C., s. r. o., a teda ak súd prvej inštancie konal so žalovanou zastúpenou ako štatutárnym orgánom Ing. M. A. a JUDr. S. ako advokátkou, odňal žalovanej procesné práva na obranu voči žalobe, na základe čoho bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Týmto procesným postupom súd prvejinštancie konal so žalovanou, ktorá nebola riadne zastúpená štatutárnym orgánom, a teda ani právnym zástupcom, ktorého by si štatutárny orgán zvolil na zastupovanie vo veci, čím došlo k vade procesnej podmienky. Ďalším dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku bola zistená podstatná chyba konania, ktorá spočívala v nesplnení procesných podmienok na strane súdu, keď vec bola na súde prvej inštancie nesprávne zapísaná do súdneho registra „S", v dôsledku čoho vo veci nerozhodol zákonný sudca.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal intervenient (ďalej len,,dovolateľ") dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. d) a f) CSP. Dovolateľ namietol porušenie procesných podmienok konania a porušenie princípu právnej istoty. Obe strany sporu, prítomné na pojednávaní súdu prvej inštancie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa vzdali práva podať odvolanie. Dovolateľ ďalej poukázal na to, že odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, keď však v konaní vystupovali ako strany sporu žalobca zastúpený Mgr. U. a žalovaná zastúpená JUDr. S.. Odvolací súd mal teda odvolanie odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou a zároveň ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Pokiaľ Mgr. M. tvrdila, že je jediným zástupcom oprávneným konať v mene žalovanej mohla a mala povinnosť takýto úkon procesného útoku, resp. obrany uplatniť pred súdom prvej inštancie, na základe čoho odvolací súd nesprávne poukazoval na § 366 písm. a) CSP. Dovolateľ namietol na nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, nakoľko odôvodnenie je zmätočné a nedáva komplexný prehľad o úvahách, ktorými sa odvolací súd pri svojom rozhodnutí spravoval. Napadnuté uznesenie nebolo doručené zástupcovi žalovanej, t.j. intervenientovi, s ktorým konal súd prvej inštancie, a teda odvolací súd ho bez právneho dôvodu „vylúčil" z konania bez toho, aby mu umožnil sa k veci vyjadriť. Dovolateľ namietol porušenie zásady odňatia veci zákonnému sudcovi poukazom na nesprávne tvrdenie odvolacieho súdu, že spor mal byť zapísaný do registra „C". 3.1 Dovolateľ žiadal, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, priznal mu náhradu trov konania a zároveň navrhol odložiť právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia bez uvedenia dôvodov hodných osobitného zreteľa.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.
5. Podľa § 425 CSP dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvorí nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP.
6. Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
7. Podľa § 84 CSP ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.
8. V zmysle § 425 CSP je intervenient oprávnený podať dovolanie len v tom prípade, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo. Vychádzajúc z § 84 CSP intervenient tvorí so stranou nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 CSP vtedy, ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný. Záväznosť rozsudku upravuje CSP v § 228 ods. 1, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Uvedené ustanovenie tak odkazuje na určité výnimky, kedy sa záväznosť rozsudku nevzťahuje len na strany konania ale aj na iné subjekty, ktorými môže byť aj intervenient. Jedná sa napríklad o situáciu uvedenú v § 228 ods. 2 CSP, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnostiam alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Ďalšie takéto situácie vyplývajú z osobitných predpisov ako napr. zo zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého rozsudok o určení popretejpohľadávky je záväzný voči všetkým účastníkom konkurzného konania, či z Obchodného zákonníka, podľa ktorého rozsudok o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti je záväzný pre každého a z ďalších ustanovení. O taký prípad sa však nejedná v prejednávanej veci. V danom prípade intervenient netvorí so žalovanou procesné spoločenstvo, nakoľko nedisponujú žiadnymi spoločnými právami alebo povinnosťami. Intervenient konal pred súdom prvej inštancie za žalovanú, keď odvolací súd ho nepovažoval za osobu oprávnenú za žalovanú konať.
9. Z obsahu spisu nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by na základe osobitného predpisu zakladali záväznosť rozsudku pre intervenienta a teda, ktoré by zakladali medzi ním a žalovanou nerozlučné spoločenstvo. Z toho dôvodu intervenient nebol osobou oprávnenou na podanie dovolania a dovolací súd preto jeho dovolanie ako podané neoprávnenou osobou podľa § 447 písm. b) CSP odmietol.
10. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/144/2019, 4Cdo/108/2019, 9Cdo/72/2020).
12. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3) veta druhá CSP).
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.