UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Home Credit Slovakia, a. s., so s ídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, proti žalovanej A. A., trvale bytom v S., o 1 215 € s príslušenstvom, vedenom Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7C/325/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. júna 2016 sp. zn. 3Co/909/2014, 3Co/910/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej tiež len „odvolací súd“) hore označeným rozsudkom potvrdil I. rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ a spolu s odvolacím súdom tiež len „nižšie súdy“) z 18. júna 2014 č. k. 7C/325/2013-62 a II. uznesenie súdu prvej inštancie z 18. júna 2014 č. k. 7C/325/2013-69. Rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť do 15 dní žalobkyni sumu 1 200 € a na bližšie neoznačený účet právnej zástupkyne žalobkyne, zastupujúcej túto pred nižšími súdmi (tzv. advokátskej obchodnej spoločnosti ERASMUS LEGAL, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Justičná 9) „trovy“ (správne „náhradu trov“) konania pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku v sume 72,50 € a trov právneho zastúpenia v sume 249,14 € a v časti o zaplatenie 15 € konanie zastavil; uznesením potom žalovanej nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
2. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie s návrhom na zrušenie rozsudku a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa dovolací návrh nepodala.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku - zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z., ďalej len „C. s. p.“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), bez pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkouC. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
5. Dovolateľ musí byť podľa § 429 ods. 1 C. s. p. v dovolacom konaní zastúpený advokátom a zároveň platí, že dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť advokátom aj spísané. Táto povinnosť neplatí len ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
6. Z práve odcitovaných ustanovení vyplýva, že právna úprava civilného sporového konania účinná od 1. júla 2016 naďalej (obdobne ako skôr - do 30. júna 2016 vrátane - platný a účinný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) vyžaduje, aby bol dovolateľ (okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje § 429 ods. 2 C. s. p.) zastúpený advokátom a na rozdiel od skoršej právnej úpravy (navyše) požaduje, aby aj podané dovolanie a ďalšie podania dovolateľa v dovolacom konaní boli spísané advokátom.
7. Postup súdu prvej inštancie v prípade nesplnenia osobitnej podmienky uvedenej v ustanovení § 429 ods. 1 C. s. p. upravuje § 436 ods. 1 C. s. p. Ak má dovolanie v tomto smere vady a dovolateľ nebol riadne o vyššie uvedenej povinnosti poučený v odvolacom konaní (o aký nedostatok poučenia ide z povahy veci u všetkých rozhodnutí odvolacích súdov vydaných ešte pred 1. júlom 2016, akým je aj to v tentoraz prejednávanej veci), súd prvej inštancie vyzve dovolateľa n a odstránenie v ád a pouč í h o o následkoch v prípade ich neodstránenia.
8. Z obsahu spisu predloženého najvyššiemu súdu s dovolaním žalovanej vyplýva, že dovolateľka preukázateľne nemá právnické vzdelanie a nejde tu ani o žiaden z prípadov predpokladaných ustanovením § 429 ods. 2 C. s. p. (vyjmúc principiálne možné, v tomto prípade ale taktiež nepreukázané zastupovanie žalovanej ako spotrebiteľky v spotrebiteľskom spore podľa § 291 ods. 1 C. s. p.). Prvoinštančný súd preto uznesením z 23. novembra 2016 č. k. 7C/325/2013-124 a opakovane aj uznesením z 21. augusta 2017 č. k. 7C/325/2013-184 vyzval dovolateľku na doplnenie jej dovolania predovšetkým o preukázanie existencie jej zastúpenia advokátom (to inak za spornej možnosti odstránenia vady spočívajúcej v spísaní si dovolania samou stranou sporu nedisponujúcou predpísaným vzdelaním - pozn. najvyššieho súdu), pričom zároveň bola poučená aj o následkoch neodstránenia vád. Dovolateľka v posledný d eň súdom stanovenej lehoty požiadala (opakovane) o predĺženie lehoty na doplnenie dovolania z dôvodu, že požiadala Centrum právnej pomoci v Košiciach o pridelenie právneho zástupcu vo veci podania dovolania, k predmetnej žiadosti však nepripojila kópiu žiadosti adresovanej Centru právnej pomoci ani žiadnym iným spôsobom túto skutočnosť nepreukázala. Súd prvej inštancie preto uznesením z 25. októbra 2017 č. k. 7C/325/2013-191 opakovanú žiadosť žalovanej o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov dovolania (druhýkrát) zamietol.
9. Vzhľadom k tomu, že dovolateľka nie je v dovolacom konaní zastúpená tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 429 ods. 1 C. s. p., nie je splnená ani podmienka podľa § 429 ods. 2 písm. a/ alebo písm. c/ C. s. p. a dovolateľka bola o povinnom zastúpení v dovolacom konaní súdom prvej inštancie riadne poučená, najvyšší súd dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. e/ C. s. p. pre nesplnenie podmienok dovolacieho konania odmietol bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
10. V dôsledku odmietnutia dovolania, teda výsledku dovolacieho konania obdobného jeho zastaveniu, ktorý procesne zavinila žalovaná, vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania žalobkyni (§ 256 ods. C. s. p. per analogiam). Procesnej súperke dovolateľky však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí (tu dovolací súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravyby sa mohlo zdať, že to tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce 1. rozhodnutie v rámci rozhodnutia končiaceho konanie le n o nároku n a náhradu a 2. a ž následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (v tejto súv. por. § 262 ods. 1 a 2 C. s. p.) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to nedisponuje výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady).
11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.