7Cdo/218/2020

UZNESENIE

Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky v pra´vnej veci starostlivosti o maloletého Q. M. P., narodene´ho XX. mája XXXX, bytom u matky, zastu´pene´ho kolíznym opatrovni´kom U´radom pra´ce, socia´lnych veci´ a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, dietˇa rodicˇov matky J. P., bytom v K., I. 3, zastu´penej JUDr. Andrejom Garom, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 14, a otca P. M. I. H., bytom X C. P., V., T XR, T. of M., zastu´pene´ho obchodnou spoločnosťou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, v mene ktorej koná JUDr. Juraj Bizoň, advokát a konateľ, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom su´de Bratislava I pod sp. zn. 3P/159/2015, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajske´ho su´du v Bratislave z 22. mája 2017 sp. zn. 11CoP/192/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie") uznesením z 23. marca 2017, č. k. 3P/159/2015-1040 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd na čas do rozhodnutia o zmene úpravy práv a povinností k maloletému upravil styk otca s maloletým tak, že otec má právo stráviť s maloletým prázdniny v trvaní 106 dní v mieste trvalého bydliska otca, kedy otec alebo ním poverená osoba za týmto účelom prevezme maloletého deň po vykonateľnosti tohto uznesenia o 16:00 hod. v škôlke maloletého a posledný deň prázdnin o 16:00 hod. odovzdá maloletého späť do škôlky, z ktorej si ho matka prevezme. Zároveň žiadal matke maloletého uložiť povinnosť pripraviť maloletého a odovzdať otcovi prostredníctvom zamestnancov škôlky pas maloletého. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho otec žiada na základe svojho návrhu nariadiť a ktoré vyžaduje právna úprava. Nemal za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého otcom navrhovanou osobitnou úpravou styku počas počtom dní vymedzeného obdobia, nad rámec styku upraveného súdnym rozhodnutím, a to rozsudkomOkresného súdu Bratislava I zo 16. februára 2015 č.k. 3P/75/2012-1042 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2015 sp. zn. 11CoP/456/2015-1438, a to formou neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec v návrhu žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého. Uviedol, že styk otca s maloletým je riadne zabezpečený právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, na základe ktorého má otec právo domáhať sa výkonu rozhodnutia v prípade, že mu matka, tak ako tvrdí otec, v styku s maloletým bráni, keďže otec v návrhu uvádza, že zo strany matky dochádza k opakovanému nerešpektovaniu cit. rozhodnutí, resp. k blokovaniu kontaktu otca s maloletým. Dodal, že spôsob úpravy styku, ktorého sa otec svojím návrhom domáha, nie je v záujme maloletého, nakoľko odlúčenie dieťaťa od matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, a tým aj odlúčenie z prirodzeného prostredia, v ktorom maloletý žije, a to po dobu 106 dní, nemôže byť v záujme dieťaťa, rešpektujúc práva otca. Úprava styku otca s maloletým formou navrhovaného neodkladného opatrenia nie je podľa súdu prvej inštancie možná a je potrebné, vzhľadom na protichodné stanoviská rodičov a ich vzájomné obviňovanie, vykonať dokazovanie a následne rozhodnúť vo veci samej.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd") na odvolanie otca uznesením z 22. mája 2017, sp. zn. 11CoP/192/2017 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď nebolo zistené ohrozenie práv maloletého dieťaťa. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je rozhodujúci záujem maloletého dieťaťa a nie záujem jeho rodiča. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že pomery maloletého sú upravené súdnymi rozhodnutiami citovanými v rozhodnutí súdu prvej inštancie a zmenu takýchto rozhodnutí možno dosiahnuť len zákonom predpísaným spôsobom - preukázaním zmeny pomerov, ktorá vyžaduje vykonanie dokazovania. Zároveň uviedol, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase dokazovania. 3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal otec dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, nakoľko súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

4. Matka vo vyjadrení k dovolaniu otca navrhla dovolanie odmietnuť ako neprípustné.

5. Procesný opatrovník vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že styk otca s maloletým je riadne zabezpečený právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a potreba úpravy styku neodkladným opatrením nie je potrebná. Odporučil uznesenie odvolacieho súdu ako vecne správne potvrdiť.

6. Najvysˇsˇi´ su´d ako su´d dovolaci´ (§ 35 CSP) po zisteni´, zˇe dovolanie podal u´cˇastni´k, v ktorého neprospech bolo napadnute´ rozhodnutie vydane´ (§ 424 CSP), bez nariadenia pojedna´vania (§ 443 CSP) dospel k za´veru, zˇe dovolanie treba odmietnutˇ. Najvysˇsˇi´ su´d na strucˇne´ odo^vodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uva´dza nasledovne´.

7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ CSP; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii jednotlivých procesných vád konania v zmysle § 420 CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení.

9. Najvyšší súd už v rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017), uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. 10. Najvyšší súd nespochybňuje, že rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej môže byť - za istých predpokladov - tiež uznesenie odvolacieho súdu. O také rozhodnutie ide v prípade uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého nebola podaná nadväzujúca žaloba (teda návrh na určité rozhodnutie vo veci samej). K tomu záveru dospel najvyšší súd už v rozhodnutí, sp. zn. 8Cdo/83/2017, v ktorom uviedol, že „rozhodnutie o neodkladnom opatrení m á povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu". Výpočet prípadov, v ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení je rozhodnutím vo veci samej, podal obdobným spôsobom najvyšší súd tiež v rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/157/2017, 5Obdo/76/2016. Dovolací súd k tomu poznamenáva, že tieto právne náhľady sú zastávané aj v odbornej právnickej literatúre (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 458).

11. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

12. Z uvedene´ho je zrejme´, zˇe uznesenie odvolacieho su´du o neodkladnom opatreni´ nekonzumuje vec samu´, lebo bude dotknute´ konani´m a rozhodnuti´m vo veci samej (konani´m vo veci starostlivosti o malolete´ dietˇa, v ktorom su´d merito´rnym rozhodnuti´m upravi´ pomery tohto dietˇatˇa z hlˇadiska jeho najvhodnejsˇej starostlivosti), nejedna´ sa o rozhodnutie vo veci samej, alebo ktory´m sa konanie koncˇi´, tak ako to prezumuje ustanovenie § 420 CSP. Z uvedene´ho do^vodu je v tejto cˇasti dovolanie v zmysle § 420 CSP procesne´ nepri´pustne´.

13. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že vylúčením prípustnosti dovolania proti takému uzneseniu odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, právna úprava obsiahnutá v § 420 CSP zohľadňuje, že v prípade takého rozhodnutia ide (len) o dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú a ž rozhodnutím s údu v o v ec i s amej. Zákonodarca tu bezpochyby zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pri tom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení strán sporu.

14. Vzhľadom na to, ž e prípustnosť dovolania otca z § 420 písm. f/ CSP nevyplýva, dovolací súd odmietol jeho procesne neprípustné dovolanie podľa § 447 písm. c/ CSP bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej procesnej nesprávnosti.

15. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 52 CMP a § 451 ods. 3 CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.