Najvyšší súd

7 Cdo 21/2010

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. R. bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. G. Z. advokátom v K., proti odporcom 1/ Ľ. K., bývajúcej v M., 2/ V. L., bývajúcej v J. 3/ Mi. R., bývajúcemu vo V. o 100 000 Sk ( 3 319, 39 € ), vedenej na

Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17 C 182/2008, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 27. mája 2010 sp. zn. 13 Co 51/2009, takto

r o z h o d o l:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom z 25. februára 2004 č. k. 11 C 1247/2001 – 145

návrh navrhovateľa na zaplatenie 100 000 Sk (3 319, 39 €) titulom jeho spoluvlastníckeho

podielu na nehnuteľnosti – rodinnom dome nachádzajúci sa v obci V. zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal   náhradu trov konania. Dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal

uzavretie dohody   o založení spoluvlastníckeho vzťahu medzi účastníkmi konania

(navrhovateľom a právnym predchodcom odporcov - pôvodným odporcom A. R., prípadne

ich rodičmi ) k predmetnému rodinnému domu. O trovách konania rozhodol podľa § 150 O. s.

p., keď dôvody hodné osobitného zreteľa spočívali v okolnostiach danej veci a sociálnych

pomeroch oboch účastníkov konania (starobní dôchodcovia ).

Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľa uznesením z 22. marca 2005 sp. zn.  

3 Co 134/2004 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

z dôvodu nepreskúmateľnosti vyriešenia predbežnej otázky   týkajúcej sa vlastníctva (spoluvlastníctva)   predmetného rodinného domu,   vyplatenia spoluvlastníckeho podielu

z ktorého sa navrhovateľ svojím návrhom domáhal.

Okresný súd Humenné (v poradí druhým) rozsudkom 25. mája 2009 č. k.  

17 C 182/2008 – 18 (uznesením zo 6. októbra 2008 konanie proti pôvodnému odporcovi – A.

R., zomrelému X. – čl. 299, zastavil   s tým, že v konaní bude pokračovať s jeho právnymi

nástupcami – odporcami 1/ až 3/, ktoré konanie vylúčil na samostatné konanie a vyslovil, že

o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí ) návrh zamietol a účastníkom náhradu

trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že nedošlo k uzavretiu dohody o založení

spoluvlastníckeho vzťahu k predmetnému ( už zbúranému ) rodinnému domu medzi (

pôvodnými ) účastníkmi konania. Právni nástupcovia (pôvodného ) odporcu A. R. nemajú

v konaní ani pasívnu legitimáciu, pretože navrhovateľovi nespôsobili žiadnu ním uplatňovanú

škodu   a navrhovateľ   nepodal žalobu o určenie, že   ( zbúraný ) rodinný dom   patrí do

dedičstva po neb. A. R., z ktorého dôvodu   bolo prerušené dedičské konanie. O trovách

konania rozhodol podľa § 150 O. s. p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v rodinných vzťahoch účastníkov konania.

Krajský súd v Prešove   ( v poradí druhým rozhodnutím ) na odvolanie navrhovateľa

rozsudkom z 27. mája 2010 sp. zn. 13 Co 51/2009 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny ( § 219 O. s. p. ) potvrdil a účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. V plnom rozsahu sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľovi

sa nepodarilo v konaní preukázať existenciu podielového   spoluvlastníctva   k predmetnej

nehnuteľnosti (už zbúranému rodinnému domu), lebo nepreukázal uzavretie dohody (medzi

pôvodnými účastníkmi ) o jeho vzniku. Rovnako sa stotožnil so záverom, že právni

nástupcovia (pôvodného) odporcu žiadnu škodu navrhovateľovi nespôsobili, pretože

výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol ich právny predchodca ( A. R. ).

Konštatoval, že súd prvého stupňa správne poukázal na skutočnosť, že v dedičskom konaní

po nebohom A. R. bolo konanie prerušené za účelom podania žaloby o určenie, že zbúraný

rodinný dom patril do dedičstva po ňom a navrhovateľ takúto žalobu nepodal. Za správne

považoval aj rozhodnutie o trovách konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa §

224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne zistenie skutkového stavu,   z neho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie veci a nedostatok spôsobilosti   byť

účastníkom konania odporcov 1/, 2/ (§ 237 písm. b/ O. s. p. ), lebo podľa jeho názoru mali

byť odporcami len Mi. R. s manželkou Mo. R..

Odporcovia sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s p.), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. O. s. p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

§ 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4.

Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale

taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil

prípustnosť dovolania. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ   nevyslovil ani záväzný

právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa

neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu ), ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov,

spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred

súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ).

Navrhovateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/, c/ až g/ O. s. p.

nenamietal a procesné vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť

jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Navrhovateľ namietal, že konanie je zaťažené procesnou vadou konania v zmysle  

§ 237 písm. b/ O. s. p. t. j., že odporcovia 1/, 2/ nemajú spôsobilosť byť účastníkmi konania,

lebo účastníkom konania mal   byť len odporca 3/ s manželkou. Teda, že   odporcovia 1/, 2/

neboli v konaní pasívne legitimovaní ( neboli nositeľmi povinností zodpovedajúcej

uplatnenému právu navrhovateľa ).

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nerozlišuje medzi vecnou legitimáciou

a spôsobilosťou byť účastníkom konania. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má

ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva a povinnosti. Či je účastník

konania tiež vecne legitimovaným ( aktívne či pasívne ) ukáže sa až v konečnom rozhodnutí

vo veci. Jej nedostatok zmätočnosť konania podľa § 237 písm. b/ O. s. p. nespôsobuje, vedie

k zamietnutiu návrhu ( žaloby ) na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Na rozdiel od

toho, spôsobilosť   byť účastníkom konania   ( civilnoprocenú subjektivitu ) má ten, kto má

spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Odpoveď na

otázku, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti   dáva Občiansky zákonníka, podľa

ktorého spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzických osôb vzniká narodením   a zaniká

smrťou fyzickej osoby ( § 7 ods. 1, 2 ).

Z obsahu spisu nevyplýva, že by odporcovia 1/, 2/ nemali spôsobilosť mať práva

a povinnosti, preto navrhovateľom tvrdená vada konania v zmysle § 237 písm. b/ O. s. p. nie

je daná.

Na námietku navrhovateľa   spochybňujúcu správnosť skutkových záverov nižších

súdov možno uviesť len to, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O. s. p. dôvodom dovolania

nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je ďalším

odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných   (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ) a hmotnoprávnych   (§ 241 ods. 2

písm. c/ O. s p. ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať tak revízie skutkových

zistení súdov nižších stupňov, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého   stupňa a jeho skutkové

závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže

vykonávať dokazovanie ( § 213 O. s. p. ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou,

v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek   rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmať

správnosť   a úplnosť skutkových zistení   a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci

nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci   je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov   ide vtedy, ak súd nepoužil   správny ( náležitý )

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov   vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne

právne posúdenie veci   je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť

dovolania   nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia navrhovateľa boli opodstatnené,

ním uvádzané skutočnosti   mohli mať   za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. V dôsledku toho

by posúdenie, či odvolací súd ( ne ) použil správny právny predpis a či ho ( ne ) správne

interpretoval alebo či zo skutkových záverov vyvodil   ( ne ) správne právne závery

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. V preskúmavanej

veci o taký prípad nešlo.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť   dovolania

nemožno vyvodiť z stanovenia § 238 O. s. p., ani ustanovenia § 237 O. s. p. Preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa   v súlade s § 243d ods. 5 O. s. p. v spojení

s 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné, odmietol. Pritom (riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania) nezaoberal sa

napadnutým rozsudkom z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným odporcom dovolací súd nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal, pretože im žiadne trovy tohto

konania nevznikli ( § 243d ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1  

O. s. p. ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. septembra 2011

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta